Nečakaná katastrofa v Japonsku — ako sa s ňou ľudia vyrovnali

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU

V JEDNOM okamihu bolo japonské Kóbe ešte prosperujúcim prístavným mestom s 1 500 000 obyvateľmi. No už o 20 sekúnd neskôr zemetrasenie s intenzitou 7,2 stupňa Richterovej stupnice premenilo väčšiu časť mesta na trosky. Boli zničené a poškodené desaťtisíce domov a budov a vyše 300 000 ľudí zostalo bez domova.

Katastrofa postihla Kóbe 17. januára 1995, presne rok po zemetrasení, ktoré vážne zasiahlo Northridge (Kalifornia, USA) a pri ktorom zahynulo 61 ľudí. V porovnaní s týmto zemetrasením zemetrasenie v Kóbe uvoľnilo dvojnásobne väčšiu seizmickú energiu. S vyše 5500 mŕtvymi sa v počte obetí stalo najťažším zemetrasením v Japonsku od roku 1923, keď veľké zemetrasenie, ktoré zdevastovalo Tokio a Jokohamu, pripravilo o život okolo 143 000 ľudí.

Okamih hrôzy

O 5.46 onoho osudného rána Rjudži roznášal noviny v centre Kóbe. Bola ešte tma. Náhle bolo počuť hluk, ako keď ide vlak cez most. Cesta a budovy sa vlnili ako morské vlny. Potom zhasli všetky svetlá.

Nadúrovňové cesty sa prevrátili a zhadzovali autá na cesty, ktoré boli pod nimi. Železničné koľajnice sa ohýbali ako hlinené paličky a vlaky sa vykoľajovali. Staré drevené budovy sa rúcali a dvojpodlažné obytné domy odrazu vyzerali ako prízemné budovy. Väčšinu obyvateľov Kóbe zemetrasenie ‚vytriaslo‘ zo spánku.

Okamžite začali vznikať požiare a horeli celé bloky domov. Požiarnici sa iba bezmocne prizerali, pretože zemetrasenie im prerušilo prívody vody. Mýtus o stavbách, ktoré vydržia aj zemetrasenie, bol za okamih rozbitý na kusy.

Úniky o vlások a tragédie

Na území, ktoré bolo priamo postihnuté zemetrasením, žilo 3765 svedkov spojených so 76 zbormi. Ráno po zemetrasení sa zistilo, že zahynulo 13 svedkov a dvaja nepokrstení spoločníci. (Kazateľ 9:11) Polícia v tom čase uvádzala 1812 usmrtených obetí, no ich počet za týždeň stúpol na vyše 5000. Keďže svedkovia rýchle vyhľadali tých, ktorí boli spojení s ich zbormi, zostal ich počet obetí nezmenený.

Misaonin manžel odišiel skoro ráno do zamestnania. „Asi o hodinu neskôr sa dom otriasol,“ rozpráva Misao. „Okolo mňa padali škridle zo strechy. Veľká škridla zo stredu strechy padla rovno na vankúš, na ktorom ešte pred hodinou ležal manžel.“ Skriňa a knižnica sa prevrhli na seba, a tak vytvorili nad Misao úkryt. To ju uchránilo pred zasypaním škridlami zo strechy.

Mňaukajúca mačka zobudila 16-ročného školáka Hiromasu. A práve v momente, keď s ňou vyšiel von, začalo sa zemetrasenie. Keď sa vrátil, našiel matku zavalenú televízorom a knižnicou. Ako veľmi sa mu uľavilo, keď zistil, že žije! Hiromasa si od suseda vypožičal baterku a matku vyslobodil. Tisíce ľudí by mohli rozprávať o tom, ako unikli len o vlások. No iní svedkovia zažili bolestné tragédie.

Hiroši a Kazu Kanekovci boli zasypaní troskami svojho domu. Členovia kresťanského zboru sa ponáhľali prísť tam, aby im pomohli. Až o desiatej hodine sa im podarilo Hirošiho vyslobodiť a odviezť do nemocnice. No keď neskôr vytiahli Kazu, bola už mŕtva.

Dvadsaťštyriročná Mijoko Tešimová bola pokrstená iba asi dva roky a mala cieľ stať sa služobníčkou celým časom. Ráno v čase zemetrasenia spala na prízemí svojho domu, keď sa poschodie zrútilo. Mijoko zasypali nosníky a trámy. Jej rodičia a susedia sa pokúšali odstrániť trosky, no nepodarilo sa im to. Jej matka, ktorá študuje Bibliu, zavolala svedkov, ktorí prišli na pomoc.

Keď asi po siedmich hodinách Mijoko vyslobodili, bola ešte nažive. Traja kresťanskí starší sa striedali s lekárom a zdravotnou sestrou pri podávaní masáže srdca, no Mijoko zomrela. Na jej otca, ktorý predtým odporoval jej viere, hlboko zapôsobilo úsilie svedkov zachrániť život jeho dcéry, a preto privolil splniť jej skôr vyjadrenú žiadosť, aby pohreb uskutočnili svedkovia.

Takao Džingudži, ktorý je kresťanským starším, žil spolu s manželkou a dcérkou na prízemí domu. „Keď zatriaslo,“ rozprával, „poschodie nad nami sa rozpadlo a ja som uviazol pod knižnicou. Nakoniec sa mi podarilo vyslobodiť a pokúšal som sa dostať von z budovy. Odrazu som počul hlas. Bol to svedok zo susedstva, ktorý nás prišiel hľadať.“

Keď sa napokon Takaovi podarilo dostať von, videl, ako sa z okolitých budov smerom k jeho domu šíri požiar. Preto sa preplazil späť do zrúcanín a zúfalo sa pokúšal vytiahnuť svoju manželku. Bolo však už príliš neskoro. Jeho 26-ročná manželka Ejko a jeho dcéra Naomi zahynuli. Napriek tomu začal pomáhať iným členom svojho zboru. „Nemohol som pre svoju rodinu už nič urobiť,“ povedal neskôr, „a preto som sa začal venovať pomoci druhým. Odľahlo mi, keď som zistil, že všetci ostatní v našom zbore sú v bezpečí.“

Zúfalá situácia

Tisíce ľudí našli útočište v školách a vo verejných budovách. Z obavy pred opätovnými otrasmi bývali niektorí v stanoch mimo mesta alebo spali v autách. Železničné trate a cesty boli potrhané na kusy a cesty, po ktorých bolo možné privážať materiálnu podporu, boli zapchaté tisícami áut. Celé dni mali mnohí ľudia len málo alebo nemali nič na jedenie. Pozoruhodné je, že neboli žiadne správy o drancovaní, a mnohí sa podelili i s tým málom jedla, ktoré mali.

„Je to ako po druhej svetovej vojne,“ povedal starší muž zabalený do deky so slzami stekajúcimi po lícach. Japonský ministerský predseda Tomijiči Murajama po prehliadke škôd vyhlásil: „Niečo také som ešte nevidel. Je to oveľa horšie, ako si dokážete predstaviť.“

Svedkovia reagovali okamžite

Keď kresťanský starší Kejdži Koširo navštívil ráno po zemetrasení centrum Kóbe a videl to hrozné spustošenie, vrátil sa domov a zorganizoval miestny zbor, aby navarili jedlo pre spolukresťanov, ktorí boli katastrofou vážnejšie postihnutí. Potom večer autom rozviezol jedlo a pitie zborom v centre Kóbe. V priebehu popoludnia nasledujúceho dňa boli poskytnuté ďalšie potraviny a voda. Keďže svedkovia narazili na dopravnú zápchu, zorganizovali pre dodávku hmotnej pomoci kolónu šestnástich motocyklov.

Aj mnohí ďalší okamžite podnikli kroky, aby svojich kresťanských bratov vyhľadali a aby im pomohli. Tomojuki Cuboi a jeden ďalší starší sa vybrali na motocykloch do mesta Ašija, ktoré leží vedľa Kóbe a bolo tiež vážne postihnuté. V sále Kráľovstva v centre Ašije našli cestujúceho dozorcu Jošinobu Kumadu, ktorý tu už zriadil stredisko núdzovej pomoci.

Telefonicky boli bratia informovaní o potrebách postihnutých bratov a čoskoro už boli zhromaždené zásoby. Onedlho vyrazilo smerom do Ašije deväť áut naložených dekami, potravinami a vodou. Táto dodávka bola privezená do dvoch sál Kráľovstva v meste, v ktorých našlo útulok 40 až 50 osôb. Iní našli prístrešie v domoch spoluveriacich. Nasledujúci deň pripravili svedkovia z blízkeho okolia jedlo asi pre 800 osôb. Jedla pre svedkov bola hojnosť, a preto sa oň podelili so susedmi, ktorí boli v núdzi.

Na celom území postihnutom zemetrasením svedkovia dostali okamžite pomoc od svojich spoluveriacich. Na mnohých pozorovateľov to zapôsobilo. Týždeň po zemetrasení oslovil jedného svedka v Jokohame istý pilot helikoptéry a povedal mu: „Na miesto nešťastia som priletel ešte v deň zemetrasenia a bol som tam týždeň. Jehovovi svedkovia boli jediní, ktorí sa tam ponáhľali prísť. Hlboko to na mňa zapôsobilo.“

Zriadenie programu núdzovej pomoci

Kancelária odbočky Jehovových svedkov v japonskej Ebine okamžite poslala do oblasti Kóbe štyroch zástupcov, aby tam zorganizovali podporné práce. „Hneď sme sa zhodli, že vyhľadáme sály Kráľovstva, ktoré neboli zničené, a tam pošleme materiálnu pomoc,“ vyhlásil jeden zo zástupcov. „Našlo sa šesť sál a za päť hodín boli úplne zaplnené. Ďalšia pomoc bola poslaná do dvoch neďalekých veľkých zjazdových sál Jehovových svedkov.“

Bol založený účet podporného fondu, o ktorom boli informované zbory Jehovových svedkov po celom Japonsku. Počas prvých troch pracovných dní bolo darovaných jeden milión dolárov. Peniaze sa rýchlo rozdelili pre potreby núdznych.

Zborom bolo oznámené, že si potrebnú materiálnu pomoc môžu vyzdvihnúť vo vyhradených strediskách pomoci. Starší každého zboru zabezpečovali rozdeľovanie dodávky núdznym členom svojho zboru. Neboli prehliadnutí ani neveriaci členovia rodín Jehovových svedkov. Niekto počul, ako sa otec jedného kresťanského staršieho z tohto postihnutého územia, ktorý mal predtým k Jehovovým svedkom nepriaznivý postoj, chválil svojmu príbuznému v telefonickom rozhovore: „Ľudia zo synovho náboženstva prichádzajú a pomáhajú nám!“

Viac než len materiálna pomoc

Okamžite sa začali organizovať kresťanské zhromaždenia. Jeden zbor sa zišiel v parku na zhromaždení už v utorok, v deň zemetrasenia. V nedeľu sa vo väčšine zborov z postihnutého územia konalo pravidelné štúdium Strážnej veže, či už v malých skupinách, alebo v tých sálach Kráľovstva, ktoré neboli vážne poškodené. Bolo vhodné, že sa v tom týždni študovala Strážna veža z 1. decembra 1994, v ktorej sa rozoberala výsada používať svoje prostriedky „na pomoc obetiam prírodných katastrof“. Istá žena podala na zhromaždení nasledovný komentár: „Prvýkrát sme tými, ktorí pomoc dostávajú. Som tak naplnená vďačnosťou, že to nedokážem vyjadriť slovami. Keď sa raz opäť vrátime k normálu, budem zas medzi tými, čo pomoc poskytujú.“

Zástupcovia z kancelárie odbočky navštívili najťažšie postihnuté oblasti na motocykloch. „Bolo dojímavé vidieť bratov so slzami v očiach,“ rozprával jeden z nich. „Hovorili nám: ‚Neplačeme preto, že sme všetko stratili, ale preto, že ste sa, bratia, dotkli našich sŕdc, keď ste nás prišli navštíviť až z Ebiny.‘“

V priebehu 24 hodín vedúci zbor Jehovových svedkov v newyorskom Brooklyne, ako aj kancelárie odbočiek v iných častiach sveta poslali posolstvá vyjadrujúce účasť. Mnohé ďalšie prichádzali v nasledujúcich dňoch. Zo zboru Wondžu-Západ z Kórejskej republiky, ktorý následkom zápalnej bomby stratil pred dvoma rokmi 15 členov, prišiel zvlášť dojímavý fax.a Končil sa slovami: „Bolesti našich bratov v Kóbe sú i našimi bolesťami a naším žiaľom. Pamätajte, prosím, na to, k čomu sme aj my dospeli z vlastnej skúsenosti, že i keď prežívate nešťastie, nie ste sami. Nevzdávajte sa, milí bratia!“

Zástupcovia odbočky podnikli opatrenia na pravidelné poskytovanie duchovnej podpory. Do oblasti Kóbe boli napríklad dočasne pridelení ďalší cestujúci dozorcovia, aby poskytli povzbudenie. Boli pozvaní aj kresťanskí starší z iných častí Japonska, aby navštívili Kóbe na jeden alebo viac týždňov a poskytli tam duchovnú a citovú podporu trpiacim.

Pomocou takejto opatery a povzbudenia zo strany spoluveriacich z celého sveta si svedkovia z postihnutej oblasti zachovali pozitívny postoj a ocenenie. Po tom, čo istý svedok navštívil prvé zhromaždenie po zemetrasení, vyhlásil: „Do včerajšieho dňa sme boli trocha úzkostliví, keďže sme nemali ani kam ísť. Ale keď sme prišli sem a keď sme sa dopočuli o láskavých opatreniach, ktoré boli na náš úžitok podniknuté, ako je služba prania, možnosť kúpeľa a poskytnutie zjazdových sál na dočasné ubytovanie, boli sme naozaj zbavení úzkostlivých starostí. To je skutočne Božia organizácia!“

Jednou z vecí, ktoré pomohli svedkom vyrovnať sa so situáciou, bolo iste zdôrazňovanie duchovného pokladu. Asi 20-ročná mladá žena povedala: „Matka ma učila od troch rokov, aby som svoju dôveru vkladala v Jehovu. Vďaka jej školeniu a vďaka tomu, ktoré som dostala prostredníctvom kresťanského zboru, som dokázala túto bolestnú skúsenosť zniesť.“

Organizovaní pre znovuvýstavbu

Okolo 350 domov Jehovových svedkov bolo vážne poškodených alebo zničených, z čoho asi sto bolo v súkromnom vlastníctve. Viac ako 630 ďalších domov svedkov si vyžadovalo menšie opravy. Aj desať sál Kráľovstva bolo tak vážne poškodených, že sa nedali používať.

Pre zbory, ktoré prišli o svoju sálu Kráľovstva, sa podnikli rýchle opatrenia na ich opätovnú výstavbu. Jedenásť regionálnych stavebných výborov v Japonsku zorganizovalo 21-členné tímy na opravovanie poškodených domov, ktoré patria svedkom.

Znamenie časov

K zemetraseniam teraz dochádza oveľa častejšie. „Iba v priebehu minulého roku,“ poznamenal časopis Maclean’s, „bolo [v Japonsku] niekoľko zemetrasení, ktoré boli silnejšie ako to v Kóbe.“ Jedným z nich bolo veľké zemetrasenie s intenzitou 8,1, ktoré však postihlo riedko obývanú oblasť na severe.

Jehovových svedkov tento nárast v počte zemetrasení neprekvapuje. Päťročný Acuši po tom, čo zemetrasenie zatriaslo ich domom v Kóbe, začal dookola pochodovať a volať: „Budú zemetrasenia na jednom mieste za druhým“! (Marek 13:8) Toto proroctvo sa naučil od svojej matky. Ježiš Kristus zahrnul zemetrasenia do ,znamenia svojej prítomnosti a záveru systému vecí‘. Medzi ďalšie znamenia patria vojny, nedostatok potravín a ochladnutie lásky mnohých. — Matúš 24:3–14; 2. Timotejovi 3:1–5.

Zemetrasenie v Kóbe je iba ďalším dokladom toho, že žijeme v posledných dňoch tohto sveta. No našťastie Ježišovo znamenie, ktoré sa teraz spĺňa, dokazuje i to, že tento svet bude čoskoro nahradený novým spravodlivým svetom. — 1. Jána 2:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 23]

Takao Džingudži stratil rodinu v týchto zrúcaninách

[Obrázok na strane 24]

Zničená železničná stanica

[Obrázky na stranách 24, 25]

Zrúcaný nadjazd

[Obrázky na strane 26]

Svedkovia rýchlo zriadili program pomoci pre obete