Nažívať spolu v láske

Drahá babička a deduško,

máte sa dobre? Myslím, že dostávam nádchu.

Ďakujem Vám, že ste sa so mnou vtedy hrali. Zobrali ste ma do parku a do verejných kúpeľov. Veľmi sa mi to páčilo.

Na budúci rok 11. februára máme školský koncert. Ak budete môcť opäť prísť, prosím, dôjdite.

Babička a deduško, keď prídete, sme veľmi šťastní.

Dávajte si na seba pozor a nech sa Vám stále dobre darí! Onedlho sa ochladí, tak si dajte pozor, aby ste nedostali nádchu.

Teším sa, keď nabudúce prídete a budete sa so mnou hrať. Prosím Vás, pozdravujte odo mňa Jumi a Masaki.

Mika (Japonsko)

UŽ VÁM vaše vnúča niekedy napísalo podobný list? Ak áno, nepochybne vám to prinieslo mnoho radosti, keď ste ho dostali. Takéto listy sú dôkazom nádherného a milujúceho vzťahu medzi starými rodičmi a vnúčatami. Ale čo je potrebné na to, aby sa takýto vzťah vytvoril, udržiaval a posilňoval? A ako môže byť prospešný pre všetky tri generácie?

Láska — ,dokonalé puto jednoty‘

Roy a Jean, dvaja starí rodičia z Británie, hovoria: „Myslíme si, že hlavné zásady sú uznať vedenie prostredníctvom hlavy a vychádzať jeden s druhým v láske.“ Títo dvaja Jehovovi svedkovia citovali osobitne biblický text v Kolosanom 3:14, ktorý kresťanskú lásku opisuje ako ,dokonalé puto jednoty‘. Z lásky pramení úcta, ohľaduplná pozornosť, náklonnosť a jednota v rodine. Keď ocko príde z práce domov, beží k nemu celá rodina, aby ho vrúcne privítala. Ak je v rodine láska, to isté sa deje, keď prídu starí rodičia. „Babi a dedko sú tu!“ kričí nadšené dieťa. V ten večer si širšia rodina zasadne k večeri a deduško zaujme podľa miestnej tradície miesto za vrchom stola, ktoré je preňho rezervované. Viete si seba a svoju rodinu predstaviť v takejto láskyplnej situácii? Tešíte sa z takéhoto požehnania?

„Šediny sú korunou krásy“

Je pochopiteľné, že láska a úcta k starým rodičom sa musí prejavovať neustále, nielen pri zvláštnych príležitostiach. Z tohto dôvodu je nevyhnutné deti stále vychovávať. Miestom, kde sa deti učia milovať svojich príbuzných a ostatných ľudí, je rodina, kde sa to učia tak, že nasledujú vzor svojich rodičov. Príklad rodičov je životne dôležitý, ako na to poukázali mnohí, s ktorými sa na túto tému rozprávalo. Macaiah, otec z Benin City v Nigérii, hovorí: „Myslím, že mojim deťom, aby boli pokorné a úctivé, pomohol aj príklad úcty, ktorú mám ja k mojim svokrovcom. Svokrovcov oslovujem ,oci‘ a ,mami‘. Moje deti počujú a vidia, že ich rešpektujem ako vlastných rodičov.“

Ak vnúča prestáva starých rodičov rešpektovať, môžu sa rozčúliť, ani nie tak pre samotnú chybu, ako pre skutočnosť, že ich rodičia nenapomínajú. Demetrio, starý otec z Ríma v Taliansku, hovorí: „Lásku, ktorú k nám majú moja dcéra a zať, môžem vidieť zo spôsobu, ako vedú naše vnúčatá k tomu, aby si nás vážili a rešpektovali nás.“ Príležitostne sa vnúčatá k starým rodičom môžu správať príliš žoviálne, ako keby to boli ich kamaráti v tom istom veku, ba dokonca s pocitom nadradenosti. Je zodpovednosťou rodičov, aby akýkoľvek takýto sklon napravili. Paul, jeden svedok z Nigérie, hovorí: „Asi pred rokom sa deti začali pozerať na moju matku zhora. Keď som si to všimol, prečítal som im Príslovia 16:31: ,Šediny sú korunou krásy‘, a tiež som im pripomenul, že babička je mojou matkou. Tak ako rešpektujú mňa, mali by rešpektovať aj ju. Preštudoval som s nimi aj 10. kapitolu knihy Využi čo najlepšie svoju mladosť,a ktorá má názov ,Ako sa pozeráš na svojich rodičov?‘ Teraz im rešpektovanie starej mamy nerobí žiadne problémy.“

Úžitok z pestovania rodinných vzťahov

Vzájomnú náklonnosť je možné rozvíjať aj vtedy, keď rodinní príslušníci bývajú jeden od druhého veľmi ďaleko. Starý otec Stephen z Nigérie vraví: „Každému vnúčaťu píšeme osobitne. Táto úloha je náročná, ale odmena z budovania a udržiavania blízkeho vzťahu je úžasná.“ Z tohto hľadiska je dôležité úsilie rodičov. Iní podľa svojich okolností udržiavajú styk telefonicky.

Giuseppe, starý otec z Bari v Taliansku, ktorý má 11 vnúčat, vysvetľuje, ako si s najbližšími členmi svojej rodiny pestuje vrúcne priateľstvo: „V tomto čase bývajú tri zo šiestich rodín, ktoré tvoria môj ,klan‘, dosť ďaleko. Ale to nie je žiadnou prekážkou, aby sme medzi sebou neudržiavali príjemné kontakty a nestretávali sa. Všetci dvadsiati štyria máme zvyk stretnúť sa prinajmenšom jedenkrát za rok.“

Keď žijú starí rodičia sami, a vzájomné návštevy, telefonáty alebo listy nie sú pravidelné, vzťahy sa môžu stať neosobnými. Náklonnosť sa musí preukazovať stále. Niektorí starí rodičia, ktorí sú v strednom veku alebo majú dobré zdravie, chcú žiť, pokiaľ sú ešte aktívni a sebestační, nezávisle. Ak sa však od členov rodiny úplne izolujú, môžu tiež zistiť, že keď náklonnosť potrebujú viac, prichádza pomaly.

Ďalší užitočný návrh prichádza od Michaela, starého otca z Nigérie: „Uplatňujem Ježišovo Zlaté pravidlo — robiť druhým to, čo chcete, aby robili oni vám. Preto ma moje deti veľmi ľúbia. Tešíme sa z dobrej komunikácie.“ Dodáva: „Ak niektoré z mojich vnúčat spraví niečo, čo ma nahnevá, ak je to potrebné, pohovorím si s ním. Ak je to však niečo, čo môžem prehliadnuť, obyčajne na to zabudnem.“

Malé darčeky a veľkorysé gestá zo strany starých rodičov vyvolávajú pozitívnu reakciu. Rodinný život spríjemňujú skôr láskavé, povzbudivé slová, ako neustále sťažnosti. Keď starí rodičia venujú svojim vnúčatám čas, učia ich zábavné hry a drobné užitočné práce, rozprávajú im biblické príbehy alebo rodinné anekdoty, vytvárajú sa tak hrejivé a trvalé spomienky. Takéto malé, ale dôležité veci, robia život radostnejším.

Úžitok zo vzájomnej úcty

„Starí rodičia si musia dávať pozor, aby sa nepostavili proti právu rodičov na výchovu svojho dieťaťa alebo aby s rodičmi nesúperili,“ hovorí lekár Gaspare Vella. Dodáva: „Inak prekročia svoje pole pôsobnosti starých rodičov a stanú sa staro-rodičmi.“ Toto odporučenie je v súlade s tým, čo hovoria Písma, totiž, že primárnu zodpovednosť v usmerňovaní detí majú rodičia. — Príslovia 6:20; Kolosanom 3:20.

Keďže starí rodičia majú životné skúsenosti, je pre nich ľahké dávať rady. Musia však byť opatrní, aby nedávali neželanú alebo niekedy nevítanú radu. Roy a Jean hovoria: „Je dôležité uvedomiť si, že prvotnú zodpovednosť za usmerňovanie a disciplinovanie detí majú rodičia. Niekedy sa môže zdať, že sú trošku viac prísni a v iných prípadoch nie dosť prísni. Je potrebné naozaj bojovať s pokušením zamiešať sa do toho.“ Michael a Sheena, ďalší dvaja britskí starí rodičia, to potvrdzujú: „Ak nás deti požiadajú o radu, dáme im ju, ale neočakávame, že ju nutne prijmú, a ani sa nenahneváme, keď ju neprijmú.“ Je dobré, keď starší rodičia majú k svojim vydatým dcéram a ženatým synom dôveru. Takáto dôvera medzi tromi generáciami vzťahy zlepšuje.

Vivian a Jane, ktorí bývajú na juhu Anglicka, vyvíjajú úsilie, aby vždy podporovali disciplínu, ktorú vnúčatám vštepuje ich syn s nevestou, s ktorými žijú: „Nesnažíme sa svoje vlastné myšlienky vnášať do vecí, kde to možno cítime inakšie. Deti si uvedomujú, že ich maminu a ocka podporujeme, a preto ich ani nenapadne pokúsiť sa ,postaviť nás proti sebe‘.“ Dokonca aj počas neprítomnosti rodičov musia byť starí rodičia pri disciplinovaní vnúčat opatrní. Harold z Británie hovorí: „Akékoľvek disciplinovanie v neprítomnosti rodičov, ktoré sa zdá starému rodičovi potrebné, by sa malo s rodičmi vopred prediskutovať.“ Harold dodáva, že často stačí vnúčatám povedať láskavé, ale pevné slovo, alebo pripomenúť, „čo by vyžadoval rodič“.

Keď Christopher, starý otec z Nigérie, zbadá chybu zo strany svojich vlastných detí, vyhne sa tomu, aby o tom rozprával v prítomnosti vnúčat: „Akúkoľvek potrebnú radu dávam vtedy, keď som s rodičmi sám.“ Rodičia musia zase naopak splniť svoj diel úlohy tým, že sa postarajú, aby bola rešpektovaná úloha starého rodiča. Carlo, otec, ktorý žije v Ríme v Taliansku, hovorí: „Základom je nikdy sa pred deťmi nesťažovať na chyby starých rodičov alebo iných členov rodiny.“ Japonská matka Hiroko vraví: „Keď so svokrovcami vznikne problém, najprv sa o tom porozprávam so svojím manželom.“

Výchovná úloha starých rodičov

Každá rodina má svoju vlastnú históriu, zvyky a skúsenosti, ktorými sa odlišuje od všetkých ostatných. Vo všeobecnosti sú starí rodičia v rodine ohnivkom historickej pamäti. Podľa jedného afrického príslovia „spolu s každým starým človekom, ktorý zomrie, zhorí jedna knižnica“. Starí rodičia odovzdávajú spomienky na príbuzných a na dôležité rodinné udalosti a prenášajú aj rodinné hodnoty, ktoré rodinu v jej podstate často zjednocujú. Keď nerátame morálne vodidlo, ktoré dáva Biblia, istý odborník povedal, že ak „mladí ľudia vôbec nepoznajú minulosť svojej rodiny, vyrastú bez zážitkov, ktoré sa stali pred tým, ako žili oni, vyrastú bez hodnôt, bez sebadôvery a istoty vo vzťahoch“. — Gaetano Barletta, Nonni e nipoti (Starí rodičia a vnúčatá).

Vnúčatá rady počúvajú príbehy z času, keď ich mama, ocko a iní príbuzní boli mladí. Prezeranie albumu s fotografiami môže byť veľmi poučné a zábavné. Aká nežnosť a vrúcnosť sa môže vytvoriť, keď starí rodičia rozprávajú príbehy z minulosti, ako to vystihujú fotografie.

Reg a Molly, dvaja starí rodičia z Británie, ktorí sú Jehovovými svedkami, hovoria: „Sme šťastní, keď môžeme byť so svojimi vnúčatami a zúčastňovať sa na spoločných činnostiach bez narúšania ich tesného puta k mamičke a ockovi, keď odpovedáme na ich mnohé otázky, hráme sa spolu, čítame si spolu, ukazujeme im, ako písať, počúvame ich, ako čítajú, s milujúcim záujmom sledujeme, ako sa im darí v škole.“

Mnohí starí rodičia a rodičia sa dopúšťajú vážnej chyby tým, že sa starajú iba o hmotný blahobyt svojich detí a vnúčat. Vyššie spomínaní Reg a Molly hovoria: „Najväčšie dedičstvo, ktoré našim deťom a vnúčatám môžeme dať, je postarať sa o to, aby boli vychovávané v pravom poznaní Božieho Slova.“ — 5. Mojžišova 4:9; 32:7; Žalm 48:13; 78:3, 4, 6.

Konať v súlade s božským vyučovaním

Svätá Biblia, Božie Slovo, na ľuďoch „vykonáva moc“. Má schopnosť pomôcť im, aby ovládali alebo odstránili rozdeľujúce vlastnosti, ako sú sebectvo a pýcha. (Hebrejom 4:12) Tí, ktorí jej vyučovanie uplatňujú v praxi, sa tak tešia z pokoja a jednoty v rodine. Jeden z mnohých biblických textov, ktorý týmto trom generáciám pomáha odstrániť akúkoľvek priepasť, ktorá môže medzi nimi existovať, je Filipanom 2:2–4. Povzbudzuje všetkých, aby prejavovali lásku a pokoru mysle, udržiavali jednotu, aby sme ,nehľadeli s osobným záujmom iba na naše, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘.

Rodičia i vnúčatá, ktorí konajú v súlade s božským vyučovaním, berú veľmi vážne nabádanie „splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom“ materiálne, citovo i duchovne. (1. Timotejovi 5:4) So zdravou bázňou pred Jehovom prejavujú starým rodičom hlbokú úctu, pamätajúc na slová: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň.“ (3. Mojžišova 19:32) Starí rodičia prejavujú dobrotu tým, že pracujú pre blaho svojich potomkov: „Kto je dobrý, zanechá dedičstvo synom synov.“ — Príslovia 13:22.

Či už starí rodičia, rodičia a vnúčatá žijú spolu, alebo nie, môžu mať z milujúcich vzťahov založených na láske a úcte vzájomný úžitok, ako to hovoria Príslovia 17:6: „Korunou starcov sú vnukovia a krásou synov sú ich otcovia.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 8]

K jednote rodiny môže prispievať rodinné stretnutie

[Obrázok na strane 9]

Vašich starých rodičov povzbudí, keď im napíšete

[Obrázok na strane 10]

Listovanie v rodinnom albume s vašimi vnúčatami môže byť obohacujúcim zážitkom