Pozorujeme svet
Objav rímskeho pokladu v Británii
Na jednej farme v Suffolku (Anglicko) bol objavený poklad pozostávajúci zo 14 780 zlatých, strieborných a bronzových mincí, ako i zo zlatej retiazky dlhej 90 centimetrov, z 15 zlatých náramkov a asi zo 100 strieborných lyžíc. Poklad objavil záhradník na dôchodku, keď detektorom na vyhľadávanie kovov hľadal stratené kladivo. Jeden odborník odhadol hodnotu nálezu najmenej na 15 miliónov dolárov. Porota rozhodla, že poklad je majetkom Koruny, čo znamená, že 70-ročný Eric Lawes, ktorý poklad našiel, dostane odmenu rovnajúcu sa trhovej hodnote zbierky. Poklad bol vystavený na verejnej výstave v Britskom múzeu, píšu noviny Guardian Weekly.
Smrtiaci otras v Indii
„Pán Ganéša s hlavou slona a telom bruchatého muža je jedným z najmilovanejších božstiev hinduizmu; je bohom nových počiatkov a šťastia,“ píše časopis Time. No len niekoľko hodín po skončení desaťdňovej slávnosti na počesť tohto boha šťastia postihlo juhovýchodnú oblasť Indie zemetrasenie, ktoré zapríčinilo zrútenie domov vo vyše 50 dedinách a mestách. Dedina Killari, ktorá bola najbližšie k epicentru zemetrasenia s intenzitou 6,4 stupňa Richterovej stupnice, bola na 90 percent zrovnaná so zemou. Podľa niektorých odhadov bolo usmrtených vyše 20 000 ľudí, čo znamená, že to bolo najhoršie zemetrasenie, aké postihlo indický subkontinent za posledných 58 rokov. Zodpovednosť za väčšinu mŕtvych sa nepripisuje sile zemetrasenia, ale primitívnej konštrukcii väčšiny domov postavených z utlačenej hliny alebo muriva, ktoré sa zrútili a pochovali svojich obyvateľov. Napríklad zemetrasenie, ktoré pred niekoľkými rokmi postihlo San Francisko, malo intenzitu 6,9 stupňa Richterovej stupnice. Bola však hlásená smrť iba 67 osôb vrátane tých, ktorých úmrtie bolo pripísané srdcovému infarktu.
Problémy s gramotnosťou v Kanade a v Spojených štátoch
Štvorročná federálna štúdia gramotnosti v Spojených štátoch ukázala, že „takmer polovica zo 191 miliónov dospelých občanov krajiny nie je dostatočne zbehlá v angličtine, aby dokázala napísať list o chybnom účte alebo zistiť v cestovnom poriadku dĺžku cesty autobusom“, píšu The New York Times. To znamená, že majú problémy v záležitostiach každodenného života, napríklad pri získavaní informácií z novín, pri vypĺňaní vkladového lístku v banke, pri čítaní autobusového cestovného poriadku, alebo keď majú podľa nálepky zistiť správne dávkovanie lieku, ktorý majú podávať dieťaťu. Podobná oficiálna štúdia v Kanade upozornila, ako uviedli noviny The Globe and Mail, že „16 percent kanadských dospelých má príliš obmedzenú schopnosť čítať, než aby im to umožňovalo zaoberať sa väčšinou písaného materiálu, s ktorým sa stretávajú v každodennom živote“, a že ďalších 22 percent vie čítať iba tlačené písmo, ktoré jasne vyjadruje nejakú jednoduchú úlohu a je v známom kontexte. Strata produktivity, chyby a úrazy spôsobené nedostatočnou gramotnosťou stoja firmy miliardy dolárov.
Verejná mienka o duchovenstve sa zhoršuje
„Gallupov prieskum od roku 1988 každý rok ukazuje, že ľudí, ktorí sú presvedčení, že náboženstvo stráca vplyv, je viac než tých, čo si myslia, že náboženstvo získava vplyv,“ píšu noviny Los Angeles Times. Jednou z príčin je to, že kňazský stav ako povolanie stráca úctu verejnosti. Pred ôsmimi rokmi vrcholný počet 67 percent Američanov hodnotil duchovenstvo „vysoko“ alebo dokonca „veľmi vysoko“ v poctivosti a mravnej úrovni. Prieskum z roku 1993 ukázal pokles na 53 percent. Prečo? Škandály okolo nevhodného sexuálneho správania televíznych evanjelistov, protestantských pastorov a katolíckych kňazov, ako aj spory súvisiace so zvyšujúcimi sa finančnými nárokmi poškvrnili predstavu o kňazoch. Do roku 1988 nahradili duchovenstvo na najvyššej priečke hodnotenia etiky v očiach verejnosti lekárnici. Iný prieskum dokonca ukázal, že nezávislé podniky, ako i počítače a technika sa svojím vplyvom k dobru umiestnili lepšie než cirkvi. No verejnosť si ešte stále myslí, že duchovenstvo je čestnejšie ako politici a novinári.
Divé zvieratá v Indii ohrozené
Minulý rok sa zhromaždili predstavitelia Federálneho ministerstva pre životné prostredie v Indii, aby oznámili svoje úspechy pri záchrane tigra džungľového, a zistili, že pravdou je opak: tigrom hrozí vyhubenie. Od roku 1988 zabili pytliaci zo 4500 voľne žijúcich tigrov asi 1500. Zo zabitých tigrov sa za vysoké ceny predá prakticky všetko — kože, kosti, krv, a dokonca aj genitálie. Ilegálny obchod vedie k vyhubeniu mnohých ďalších zvierat v Indii. Počet nosorožcov zabitých pre rohy sa zdvojnásobil. Slony sú opäť zabíjané vo veľkom pre kly. Všetky druhy leopardov sú zabíjané pre kožu, kabary pižmové sú zabíjané pre voňavé vrecúško pod bruchom a medvede himalájske sú zabíjané pre žlčník. Okrem toho sú zabíjané hady a jašterice pre kožu a mungovia pre svoju štetinatú srsť, z ktorej sa vyrábajú kefy. Čierny obchod zaoberajúci sa domácimi miláčikmi vyváža ďalšie zvieratá, napríklad korytnačky hviezdicové a sokoly. Strážcovia lesov majú pred riadne vyzbrojenými pytliakmi strach o svoj život.
Správa o zdraví sveta
Svetová zdravotnícka organizácia vykresľuje neradostný obraz celosvetového boja proti chorobám a vo svojej ôsmej správe o zdravotnej situácii sveta píše: „Zdá sa, že začínajú vyčíňať tropické choroby, pričom cholera sa po prvý raz v tomto storočí rozšírila v oboch amerických kontinentoch, epidémia žltej zimnice a horúčky dengue zasahuje stále väčší počet osôb a situácia s maláriou sa zhoršuje... Pandémia aidsu sa šíri po celom svete... pľúcna tuberkulóza je na vzostupe... Počet prípadov rakoviny v rozvojovom svete po prvý raz prevýšil počet prípadov v rozvinutých krajinách. Cukrovka je všade na vzostupe.“ Táto správa ukazuje, že v rokoch 1985–1990 bolo z každoročných 50 miliónov úmrtí 46,5 milióna zapríčinených chorobami, a že zo 140 miliónov každoročne narodených detí takmer 4 milióny zomierajú o niekoľko hodín alebo dní po narodení. Každoročne sa objaví sedem miliónov nových prípadov rakoviny a vyše milióna ľudí sa nakazí vírusom HIV spôsobujúcim aids. No čo je pozitívne, na ústupe sú určité detské choroby, napríklad osýpky a čierny kašeľ, a očakávaná dĺžka života sa zvýšila o jeden až dva roky. Celosvetový priemer je teraz 65 rokov.
V Spojených štátoch klesá počet úmrtí súvisiacich s fajčením
Americké Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) oznámili pokles počtu prípadov úmrtí súvisiacich s fajčením — po prvý raz od roku 1985, čo je rok, odkedy sa vedú záznamy. Počet Američanov, ktorí každoročne zomierajú následkom fajčenia cigariet, klesol o 15 000, na 419 000 v roku 1990 najmä znížením počtu ochorení srdca vyvolaných fajčením. V roku 1965 fajčilo približne 42,4 percenta dospelých Američanov. V roku 1990 to bolo 25,5 percenta. Fajčenie však stále ešte zostáva jednou z prvých príčin ochorení a úmrtí, ktorým možno predchádzať, a zvyšuje náklady na zdravotnícku starostlivosť približne o 20 miliárd dolárov ročne. Zatiaľ čo vláda vynakladá ročne asi milión dolárov na reklamy proti fajčeniu, tabakový priemysel vynaloží 4 miliardy dolárov na propagáciu a reklamy podporujúce fajčenie. Fajčenie skracuje fajčiarovi život v priemere o päť rokov, oznamujú CDC.
Beznádej a srdce
„Sužujúca beznádej a citová úzkosť výrazne zvyšujú pravdepodobnosť, že človek ochorie na srdce a následkom toho zomrie,“ píše časopis Science News. „Beznádej a smútok, ktoré pretrvávajú roky, ale neprejdú do ‚hlbokej depresie‘, môžu oslabiť funkciu srdca,“ hovoria výskumníci. Priemerne 12 rokov pozorovali 2832 dospelých vo veku od 45 do 77 rokov. Na začiatku nikto z nich nemal žiadnu chorobu srdca ani iné chronické ochorenie. Výsledky ukázali, že smrť následkom srdcového ochorenia nastala štyri razy častejšie u sledovaných, ktorí udávali pocit vážnej beznádeje, než u tých, ktorí neuvádzali pocit beznádeje; a prípady srdcového ochorenia, ktoré nebolo smrteľné, sa tiež objavovali častejšie u tých, ktorí boli skľúčení. Aj u ľudí, ktorí trpeli miernou skľúčenosťou a beznádejou, bol počet úmrtí na srdcové ochorenie podstatne vyšší v porovnaní s tými, ktorí netrpeli beznádejou.
Koniec nie je na dohľad
Roku 1989 bol sedemročný britský chlapec Craig Shergold postihnutý nádorom na mozgu a nepredpokladalo sa, že prežije. Jeho želaním bolo prekonať svetový rekord v počte získaných pohľadníc so želaním všetkého dobrého. Masmédiá a Medzinárodný fond detských želaní založený v Atlante zverejnili toto želanie a v priebehu niekoľkých mesiacov bol rekord prekonaný. Prvý rok prišlo vyše 16 miliónov pohľadníc, do roku 1992 to bolo 33 miliónov. Doteraz prichádza každý týždeň 300 000 pohľadníc, hoci pred vyše dvoma rokmi boli uverejnené prosby, aby už ľudia pohľadnice neposielali. Pri 60 miliónoch bolo počítanie zastavené. „Máme sklad s plochou 900 metrov štvorcových a ten je až po strop naplnený poštou, ktorá ešte nebola otvorená,“ hovorí Arthur Stein, riaditeľ fondu. S pomocou istého dobrodincu podstúpil Craig začiatkom roku 1991 operáciu a 90 percent nádoru bolo odstránené.