Pozorujeme svet
BIOLOGICKÁ UMELÁ HMOTA
Umelá hmota sa teraz vyrába biologicky a možno sa raz bude pestovať ako poľná plodina. To oznamuje The International Herald Tribune z Paríža. S technológiou výroby tejto novej umelej hmoty sa začalo pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, keď istý vedec zistil, že určité baktérie dokážu vyrábať umelú hmotu podobnú polypropylénu. Hmota slúži baktérii ako zdroj uloženej energie, podobne ako škrob v rastlinách a tuk v cicavcoch. Vedci dúfajú, že izoláciou génov, ktoré v baktérii produkujú umelú hmotu, a ich premiestnením do určitých typov rastlín, budú časom pestovať takzvané „biopolyméry“ vo väčšom meradle. Táto biologická umelá hmota je údajne plne obnoviteľná, biologicky rozložiteľná a nejedovatá.
NEČINNÍ KATOLÍCI
Nedávna štúdia odhalila, že „náboženské uctievanie Francúzov pokračuje voľným pádom“, ako píšu parížske Le Figaro. Štúdia ukázala, že 82 percent francúzskeho obyvateľstva sa síce vyhlasuje za katolíkov, ale len 12 percent z nich, zväčša staršie ženy, pravidelne chodí na bohoslužby. Navyše, 44 percent z tých, ktorí sa vyhlasujú za katolíkov, hovoria, že sú „nečinnými katolíkmi“, a 83 percent z týchto osôb priznáva, že „do kostola nikdy nevkročí“. Le Figaro poznamenáva, že Francúzi sú, ako sa zdá, národom nečinných katolíkov. Ich náboženská príslušnosť zrejme pramení skôr z pretrvávajúcich spoločenských zvykov ako je krst, sobáš a pohreb, než z činnej viery.
ZVIERATÁ V RÍME
Personál zoologickej záhrady v Ríme, ozbrojený sieťami, klietkami a špeciálnou puškou s narkotickými nábojmi, sa nedávno pripojil k miestnej polícii v love na čierneho pantera. Niekto si zrejme zaobstaral zviera ako mláďa a choval ho doma. Noviny Corriere della Sera píšu pod titulkom „Čierny panter terorizuje Rím“, že dospelý zdomácnený panter utiekol a túlal sa po meste. Noviny dodávajú, že Rimania by už na to mali byť pomaly zvyknutí. Za uplynulé tri roky sa v uliciach Ríma objavili dva levy, dva tigre, divý kanec, puma, leopard, klokan, šimpanz, jeleň, líška, antilopa, mladý medveď a bobor.
NIE ZA HOTOVÉ, PROSÍM!
Zákazníci, ktorí vstúpia do výstavných siení istej továrne na nábytok v Johannesburgu v Južnej Afrike, uvidia vývesku: „Hotovosť neprijímame. Iba šeky a úverové karty.“ Podľa johannesburgských The Star majiteľ verí, že hotovosť priťahuje násilnikov a lupičov, a rozhodol sa nemať v sejfe žiadnu hotovosť ani neprevážať peniaze do banky. Všetky obchody sa teda uzatvárajú iba pomocou šekov alebo úverových kariet. I zamestnanci dostávajú svoju týždennú mzdu šekom. „Zakaždým, keď vošiel niekto cudzí, boli znepokojení,“ hovorí majiteľ o svojich zamestnancoch, „ale teraz, keď nepoužívame hotovosť, sú pokojnejší.“
MILIÓNY POTRATOV V BRASÍLLI
Článok o potrate od profesora Carlosa Alberta Di Franca v brazílskych O Estado de S. Paulo uviedol, že odhad Svetovej zdravotníckej organizácie „dáva Brazílii s viac ako tromi miliónmi potratov ročne v potratoch svetové prvenstvo“. V článku sa píše: „Táto informácia kupodivu nevyvoláva žiadne výrazné hnutie v prospech života.“ Podľa profesora Di Franca Brazílčania síce na jednej strane bojujú za záchranu svojich lesov a intenzívne pracujú na znížení detskej úmrtnosti, ale na druhej strane ďalej odporúčajú legalizáciu potratov.
ZRAK VĎAKA ZEMETRASENIU
Osemdesiatštyriročnej obyvateľke austrálskeho Newcastlu sa pred dvoma mesiacmi náhle, v dôsledku strašného zemetrasenia, vrátil zrak. Tri roky videla iba tmavé obrysy, ale po otrase mohla dokonca čítať noviny. Jej lekár naznačuje, že šok zo zemetrasenia jej možno vohnal do očí adrenalín a tak jej pomohol k obnove zraku. Noviny The West Australian citujú jej slová: „Jednoducho som uvidela jasne. Stalo sa to len tak v niekoľkých sekundách. Pripadalo mi to, že sa mi jednoducho oči otvorili dokorán. Pravdaže to tak nebolo, ale videla som a už to tak zostalo.“
NÁMEZDNÁ OPICA
Vzhľadom k veľkému nedostatku manuálnych pracovníkov v Južnej Kórei použil jeden roľník neďaleko Soulu na zbieranie orechov na svojom majetku opice. Japonský Mainichi Daily News uviedol, že dvadsať zamestnaných opíc „po krátkom zácviku na majetku pracovalo tak usilovne, že každá urobila za deň prácu piatich robotníkov“. Miestni vládni úradníci hovoria, že tohto roku dovezú z Thajska ďalšie opice a zamestnajú ich na farmách. Hoci je v Kórei zakázané prijímať zahraničných robotníkov, pre zahraničné opice zákaz zrejme neplatí.
PREŽITIA DIEŤAŤA
Podľa bulletinu Demos Holandského demografického ústavu sa na svete rodí denne v priemere 381 000 detí. Ich životné vyhliadky však veľmi závisia od toho, kde sa narodia. Japonsko sa chváli najnižšou dojčenskou úmrtnosťou, pretože v prvom roku umiera iba päť z tisíca detí. V iných krajinách je dojčenská úmrtnosť podstatne vyššia, napríklad v Brazílii umiera do jedného roku sedemdesiatjeden z tisíca a vo Východnej a Západnej Afrike stodesať z tisíca. Nádej na prežitie detí je horšia v Afganistane, kde umiera 194 z tisíca detí. Na celom svete umiera denne skoro 31 000 dojčiat.
FALŠOVANÉ MINCE
Pred štyrmi rokmi razili v Japonsku zvláštnu zlatú mincu na pamiatku šesťdesiatich rokov vlády cisára Hirohita. Podľa časopisu Asiaweek „vyšetrovatelia veria, že je teraz v obehu najmenej stotritisíc napodobenín, niektoré i v sejfoch Japonskej banky, najvyššej peňažnej autority. Úrady to považujú za najhorší prípad falšovania v tomto storočí v krajine.“ Pravé i falšované mince obsahujú dvadsať gramov dvadsaťštyrikarátového zlata. Pri súčasnej cene zlata majú hodnotu asi 270 dolárov. Ale keď vezmeme do úvahy vyrazenú hodnotu mince 100 000 jenov (690 dolárov), stali sa napodobeniny podľa Asiaweek „rýchlou cestou ako predať zlato za dvojnásobok kúpnej ceny“.