Mladí ľudia sa pýtajú...

Som pripravený dať sa pokrstiť?

Milá Spoločnosť Strážna veža,

volám sa Sharon a mám trinásť rokov. Rozmýšľam o tom, či som pripravená na krst. Myslím, že áno, ale stále nie som si istá. Určite o tom uvažujú aj iní mladí kresťania. Mohli by ste, prosím, napísať článok, ktorý by mi to ujasnil?

SHARON má pravdu. O krste naozaj uvažuje veľa bohabojných mladých ľudí. U Jehovových svedkov si mladí uvedomujú, že každý sa musí sám rozhodnúť slúžiť Bohu, že za neho nemôžu rozhodovať rodičia. Pritom si uvedomujú, že Ježiš Kristus prikázal svojim nasledovníkom, aby symbolizovali svoju oddanosť Bohu krstom vo vode. — Matúš 28:19, 20.

Urobiť verejné vyhlásenie ako oddaný Boží služobník je veľká zodpovednosť. Iste by si sa nechcel prenáhliť, len aby si sa páčil priateľom alebo rodičom. Navyše, ku krstu by ťa nikto nemal nútiť. (Žalm 110:3) Ježiš však všetkým radil, aby ‚si spočítali náklady‘ toho, čo znamená byť jeho učeníkom. (Lukáš 14:28) To neznamená, že by si mal zvažovať, či sa chceš stať Kristovým učeníkom a či nie. To je určite správne, že by si to mal urobiť. Mal by si si však plne uvedomiť, čo všetko zahŕňa byť svedkom Jehovu.a Až potom by si sa mal rozhodnúť, či si skutočne pripravený vziať na seba túto zodpovednosť. — Porovnaj s Príslovím 20:25.

‚Som dosť vyspelý?‘

Ako pribúdajú roky, mávajú dospievajúci pocit, že už majú právo na isté prednosti a zodpovednosti. Pohotovo sa ponúkajú, že budú viesť rodinné auto, dožadujú sa, aby smeli po škole prijať nejaké zamestnanie, chcú mať vlastné peniaze na útratu. Ale keď ide o krst, mnoho mladých ľudí sa vyhovára, že sú primladí, alebo že nie sú pripravení na túto zodpovednosť. Mladý André hovorí: „Veľa mladých čaká s krstom do sedemnástich alebo do osemnástich rokov, čo je trochu neskoro.“ Prečo? „Pretože už dávno predtým sú dosť veľkí na to, aby sa vedeli sami rozhodovať v iných veciach.“

Áno, sama skutočnosť, že ešte nemáš dvadsať, nie je ospravedlnením toho, aby si ‚pokrivkával medzi dvoma rôznymi názormi‘, ani to nie je platným dôvodom, aby si nezaujal postoj ako kresťan. (1. Kráľov 18:21) „Pamätaj na svojho vznešeného stvoriteľa v dňoch svojej mladosti,“ nabáda Biblia. (Kazateľ 12:1) Napríklad prorok Samuel začal slúžiť Jehovovi vo veľmi útlom veku. (1. Samuelova 3:1–18; 12:2) I žalmista Dávid mohol povedať: „Si mojou nádejou, zvrchovaný Pán Jehova, mojou dôverou od mladosti.“ — Žalm 71:5.

Podobne i dnes sa tisíce kresťanských mladých ľudí – poniektorí menej ako desaťroční – preukázali dosť zodpovední na to, aby sa oddali Bohu a slúžili mu. Zaiste niektorým dospievajúcim ešte chýba vážnosť, sú príliš nezodpovední a citovo nezrelí na to, aby mohli urobiť také ďalekosiahle rozhodnutie, ako je krst. (Príslovia 22:15) Je to tak i u teba? (V tomto ohľade ti veľa povedia rodičia.) Boh predsa neočakáva, že dospievajúci bude mať zrelosť štyridsiatnika. Dobre vie, že podliehaš „žiadostiam, ktoré patria k mladosti“. (2. Timotejovi 2:22) Ak si však dosť veľký na to, aby si bol v rozumnej miere vážny a zodpovedný, pravdepodobne si dosť vyspelý i na to, aby si mohol uvažovať o kroku oddanosti Bohu. Mal by si si však položiť iné otázky.

‚Nadobudol som dostatočné poznanie?‘

V knihe The Adolescent píše F. Philip Rice, že „plytká, naivná predstava o náboženstve často neobstojí pred útokom a skúškou“. Ale: „Všetko tomu nasvedčuje, že dnešná mládež je žalostne nepoučená. Prieskum biblických znalostí protestantských a židovských študentov druhého ročníka univerzít odhalil skutočnú neznalosť Starého i Nového zákona.“

To by sa nemalo vzťahovať na toho, kto sa dáva pokrstiť. Človek musí najprv ‚prijímať poznanie‘, aby mohol byť učeníkom čiže učeným. (Ján 17:3; Matúš 28:19) Teda nebolo by rozumné očakávať, že pred krstom budeš poznať aspoň „základné veci Božích svätých vyhlásení“? (Hebrejom 5:12) K tomu patrí vedieť, čo hovorí Biblia o duši, stave mŕtvych, posväcovaní Božieho mena, o kráľovstve a o výkupnom.

Isteže niečo vieš o Biblii už len z toho, ako chodievaš s rodičmi na kresťanské zhromaždenia. No takto získané poznanie môže byť povrchné a asi „neobstojí pred útokom a skúškou“. Musíš byť spôsobilý dať druhým ľuďom „dôvod nádeje, ktorá je [v tebe]“. — 1. Petra 3:15.

Jerry hovorí, že verila biblickým pravdám. Jednako si priznáva: „Nikdy som sa sama neuisťovala tým, že by som si kládla vlastné otázky a potom si na ne odpovedala. Nedávno som to začala robiť.“ K čomu viedol takýto program biblického štúdia? „Moja viera rastie a zisťujem, že teraz dokážem s ľuďmi hovoriť s opravdivým presvedčením. Vravím všetkým mladým svedkom, aby sa nebáli pýtať sa sami seba, či je to pravda. Overujte si! Bádajte, študujte! ‚Presvedčte sa o všetkom!‘ Potom sa budete vedieť oddať Jehovovi celým srdcom.“ — 1. Tesaloničanom 5:21.

Byť „činiteľmi slova“

Musíme však byť „činiteľmi slova, nielen poslucháčmi.“ (Jakob 1:22) Nemôžeš pristúpiť ku krstu a pritom ‚schovávať, čo si‘ tým, že tajíš vážne hriechy. (Žalm 26:4) K takýmto hriechom patrí sexuálna nemravnosť, opilstvo, užívanie drog alebo ktorýkoľvek z hriechov, uvedených v 1. Korinťanom 6:9, 10. Ak si mal v týchto veciach problémy, nemal by si si pomocou rodičov zariadiť, aby sa s tebou porozprávali niektorí kresťanskí starší? Môžeš im dôverovať, že dostaneš láskavú pomoc. — Jakob 5:14, 15.

Azda treba aj niečo zmeniť na tvojom správaní k rodičom alebo na tom, ako hľadíš na rady pochádzajúce od kresťanských starších, ba i na tom, podľa čoho si vyberáš priateľov. (Príslovia 6:20; 13:20; 1. Korinťanom 15:33; Hebrejom 13:17) Zmeny nemusia byť ľahké, ale Príslovie 11:19 nám pripomína: „Kto sa pevne zastáva spravodlivosti, má vyhliadku na život, ale kto sa ženie za tým, čo je zlé, má vyhliadku na vlastnú smrť.“

Žiada však Jehova od teba dokonalosť? Zaiste nie. „Kto môže povedať: ‚Očistil som svoje srdce, bol som očistený od svojho hriechu‘?“ pýta sa Príslovie 20:9. Keďže sme nedokonalí, stále máme sklon robiť chyby. Len vďaka Kristovmu výkupnému môžeme zostať v dobrom postavení pred Bohom. (1. Jána 2:1, 2) Napríklad mladý človek, ktorý tvrdo bojuje so zlozvykom, ako je povedzme nečistý zvyk masturbácie, sa nemusí nazdávať, že je iste nespôsobilý ku krstu.b Áno, usilovným odporovaním a odolávaním nátlaku nespravodlivosti môže človek rozradostniť Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11.

‚Urobil som Boha svojím priateľom?‘

Azda najzávažnejšia otázka je však tvoj vzťah k Bohu. Pamätaj na to, že sa neoddávaš dajakej práci ani veci, ba ani organizácii, ale samému Bohu. Zdá sa ti Boh abstraktný, vzdialený, alebo si ho poznal a zamiloval si si ho ako osobu? (2. Mojžišova 34:6, 7) V tom prípade zbadáš, že sa s ním často zhováraš, no nie mechanicky, ale zo srdca. — Žalm 62:8; 62:9, RP.

Zbadáš aj to, že ťa to vlastne núti rozprávať sa s druhými ľuďmi o Bohu. (Porovnaj s 2. Korinťanom 5:14.) Príslovie 15:7 hovorí: „Pery múdrych stále rozsievajú poznanie.“ Robíš to tým, že pravidelne zvestuješ ľuďom, alebo pripúšťaš, aby ti odpočinok, zábava alebo i lenivosť bránili pomáhať druhým poznať Boha? — Príslovia 19:24.

Áno, ak má mať krst zmysel, Boh musí byť tvojím najbližším priateľom. (Porovnaj s Jakobom 2:23.) Pokiaľ to ešte nie je tak, nie je to chyba Boha, lebo on vrelo pozýva všetkých, aby ho hľadali. (Skutky 17:27) A keď vytrváš v osobnom štúdiu, v modlitbách a v spoločenstve s jeho ľudom, po čase sa budeš cítiť bližší Bohu. (Rimanom 12:12; 1. Timotejovi 4:15; Hebrejom 10:24, 25) Prirodzeným výsledkom takéhoto približovania sa k Bohu bude krst. — Jakob 4:8.

Zamysli sa nad mladou Cindy. Píše: „Štrnásťročná som sa dala pokrstiť. Viem, aké to je, keď niekto váha urobiť tento krok. Ale chcela by som povedať, že je to najúžasnejšia vec, ktorú môžeš urobiť. Len si predstav: vedieť, že ťa Jehova schválil a že ‚ťa rozhodne nikdy neopustí ani nezanechá!‘ (Hebrejom 13:5) Keby sa ma niekto spýtal, či sa má oddať Jehovovi, poviem áno! Ale nerob to preto, aby si sa páčil niekomu inému. Urob to preto, že to chceš.“

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 29]

Mnohí mladí ľudia splňajú predpoklady pre krst. Patríš k nim?