Mimozemšťania — prastarý sen

MYŠLIENKA o mimozemšťanoch nie je výplodom novodobých vedeckofantastických spisovateľov. Už pred dvadsiatimi tromi storočiami učil grécky filozof Metrodoros, že vesmír, obsahujúci len jeden obývaný svet, by bol práve taký nepravdepodobný ako veľké pole, na ktorom rastie jediný obilný klas. Rímsky básnik Lukretius z 1. storočia pred n. l. napísal, že „v iných častiach vesmíru sú iné Zeme a rôzne ľudské plemená.“

Toto učenie, nazývané mnohosť svetov, bolo po stáročia v nemilosti kresťanstva. A takmer od roku 1700 do ranej časti nášho storočia väčšina vzdelaných ľudí, i niektorí najväčší vedci v dejinách, pevne verili v život na iných planétach. Istý pedagóg z polovice 19. storočia bol dokonca napadnutý mnohými, keď sa opovážil napísať článok, v ktorom popieral túto náuku.

Zdalo sa, že ľudia dychtivo chcú veriť v mimozemšťanov i na základe najslabších dôkazov. V roku 1835 napísal istý reportér novín, že astronómovia objavili život na Mesiaci. Napísal, že v teleskope bolo možné vidieť podivné zvieratá, exotické rastliny, ba aj malých ľudí s krídlami, ako sa vznášajú a viditeľne gestikulujú. Náklad jeho novín prudko stúpol. Mnohí tejto rozprávke verili i potom, keď bola odhalená ako podvod.

Aj vedci boli optimistickí. Koncom 80. rokov minulého storočia bol astronóm Percival Lowell presvedčený, že na povrchu planéty Mars vidí zložitú sústavu kanálov. Podrobne ich zmapoval a písal knihy o civilizácii, ktorá ich postavila. Francúzska akadémia vied si bola životom na Marse taká istá, že ponúkla odmenu prvému, kto nadviaže styk s inými mimozemšťanmi než s Marťanmi.

Niektorí navrhovali veľmi čudné plány na nadviazanie spojenia s bytosťami na blízkych planétach, od zapálenia obrovských ohňov na saharskej púšti po vysadenie geometrických lesov na Sibíri. V roku 1899 postavil americký vynálezca stožiar s medenou guľou na vrcholku a vysielal z nej silné elektrické impulzy ako signály Marťanom. Ľuďom vstávali vlasy na hlave a v okruhu päťdesiatich kilometrov žiarili svetlá, ale odpoveď z Marsu neprišla.

Plní nádeje

Technika zapojená do dnešného hľadania života na iných planétach je možno nová, ale jedno sa nemení: Vedci stále dôverujú tomu, že ľudstvo nie je vo vesmíre samo. Astronóm Otto Wöhrbach napísal do časopisu Nürnberger Nachrichten: „Sotva sa nájde prírodovedec, ktorý by nepovedal áno na otázku, či existuje mimozemský život.“ Autor knihy Life in Darwin‘s Universe, Gene Bylinsky, to vyjadril takto: „Ak máme veriť rádioastronómom, každý deň priletí cez nepredstaviteľnú priepasť kozmu signál z hviezd, aby ukončil našu kozmickú osamelosť.“

Prečo sú si vedci takí istí, že na iných planétach je život? Ich optimizmus sa začína u hviezd. Je ich predsa toľko, tisíce miliónov len v našej galaxii! Potom sa začínajú dohady. Okolo mnohých z týchto hviezd iste tiež musia obiehať planéty a na niektorých z tých svetov sa musel vyvinúť život. Takouto úvahou dospeli astronómovia k špekulácii, že priamo v našej galaxii sú miliardy civilizácií.

Záleží na tom?

Záleží na tom, či existuje život mimo Zeme, alebo nie? Vedci sa domnievajú, že jedna i druhá odpoveď by mala veľký dopad na ľudskú rodinu. Hovoria, že keby sme sa dozvedeli, že sme vo vesmíre sami, naučilo by sa ľudstvo vážiť si tunajší život pre jeho jedinečnosť. Istý uznávaný vedec na druhej strane argumentuje, že iné civilizácie by pravdepodobne boli o milióny rokov pokročilejšie než naša a mohli by sa s nami podeliť o svoju veľkú múdrosť. Mohli by nás naučiť liečiť naše choroby, skoncovať so znečistením, vojnami a hladovaním. Mohli by nám dokonca ukázať, ako prekonať samotnú smrť!

Už nikdy choroby, vojna, smrť — takáto nádej znamená pre ľudí v našej nepokojnej dobe mnoho. Iste i pre teba. No azda budeš súhlasiť s tým, že je lepšie nemať žiadnu nádej, než sa opierať o falošnú. Teda je pre nás dôležité poznať, či majú vedci pevné podklady na tvrdenie, že sa vesmír hemží obývanými svetmi.

[Zvýraznený text na strane 5]

Majú vedci pevné podklady na tvrdenie, že vesmír sa hemží obývanými svetmi?