Je tam hore niekto?
V MASSACHUSETTS je muž, ktorého každodennou prácou je zistiť, či prišli dajaké odkazy. Deň za dňom žiadne neprichádzajú. Neprišli už celé roky. No on to stále pravidelne zisťuje a pravidelne je sklamaný. Vari ho ľudia nemajú radi? Má pokazený telefón?
Nie. Kontroluje síce prístroj, ale ten nie je pripojený na telefónne vedenie. Je to počítač, napojený na obrovské elektronické ucho, ktoré mieri hore, do hlbín vesmíru: rádioteleskop. Tento muž pomáha vedeckému tímu sledovať, či nepríde odkaz z hviezd od inteligentných mimozemšťanov, bytostí odinakiaľ než z nášho sveta.
Ďalší načúvajú už tridsať rokov tak ako on. V roku 1960 astronóm Frank Drake ako prvý počúval pomocou rádioteleskopu, či sa ozvú nejaké signály mimozemskej civilizácie. Od tých čias teda človek nastavuje ucho vesmíru. Doteraz prebehlo asi päťdesiat rozsiahlych prieskumov oblohy.
K lovu sa pripojili rádioteleskopy v celom svete, vo Francúzsku, v Nemeckej spolkovej republike, v Holandsku, Austrálii, Sovietskom zväze, Argentíne, Spojených štátoch a Kanade. Istý človek povedal: „SETI [anglická skratka pre všeľudské pátranie po mimozemskej inteligencii — Search for Extraterrestrial Intelligence] sa stáva takým medzinárodným ako vesmír.“ Jedno sympózium na túto tému prilákalo okolo 150 vedcov z 18 krajín všetkých svetadielov.
Doteraz najnáročnejší projekt však má byť započatý roku 1992. NASA, Národná aeronautická a kozmická správa Spojených štátov, plánuje použitie nového mohutného prístroja, ktorý umožní súčasne sledovať milióny rádiových frekvencií. Výskumný projekt má trvať desať rokov a má stáť 90 miliónov dolárov. Bude asi desaťmiliónkrát rozsiahlejší než všetky predošlé výskumy dovedna.
No keď sa človek pýta obrovského vesmíru: „Je tam hore niekto?“, k odpovedi mu nepostačí vyspelá technika. Je to v mnohých ohľadoch duchovná otázka. Pri tápaní po odpovedi odkrýva človek veľa zo svojich najtúžobnejších nádejí: koniec vojen, koniec chorôb, azda i dosiahnutie samotnej nesmrteľnosti. Ide teda o mnoho. Ale ako blízko je človek, po stáročiach úvah a desaťročiach výskumu, k odpovedi?