Bratia a sestry vo Venezuele slúžia Jehovovi aj v náročných podmienkach

V posledných rokoch je Venezuela zmietaná ekonomickou a sociálnou krízou, aká nemá obdobu. Brat, ktorý sa volá Edgar, hovorí: „Životná úroveň v krajine klesla za pár rokov tak prudko, že máme pocit, akoby sme žili v inej krajine!“

Čo pomohlo Edgarovi vyrovnať sa s touto zmenou? Rozpráva: „S mojou manželkou Carmen sme uvažovali o tom, aký dobrý príklad nám dávajú misionári, ktorí boli ochotní presťahovať sa do chudobnej krajiny a naučiť sa žiť aj bez základných služieb. To nás podnietilo, aby sme si zjednodušili život a naučili sa nové veci – napríklad pestovať si vlastné plodiny.“

To však nie je všetko. Edgar a Carmen si dali za cieľ, že budú utešovať svojich bratov a sestry, a to najmä tých, ktorí sú skľúčení. (1. Tesaloničanom 5:11) Edgar hovorí: „Nesnažíme sa ich len utešiť, ale snažíme sa ich aj podnietiť, aby napriek svojej náročnej situácii pomáhali druhým, a tak zažívali viac radosti.“ (Skutky 20:35)

Usilovná služba prináša odmenu

Keď vypukla pandémia COVID-19, Argenis sa rozhodol, že vydá svedectvo svojim príbuzným. Ponúkol im, že bude s nimi študovať Bibliu cez telefón, a niektorí z nich súhlasili.

Argenis sa tiež snažil pomôcť svojim príbuzným, ktorí nemajú prístup na internet, aby si mohli pozrieť program regionálneho zjazdu 2020. Zariadil, aby im jeden svedok z neďalekého mesta doručil nahrávky programu. Príbuzní si požičali veľkú obrazovku a reproduktory. Skôr ako začali sledovať program, Argenis sa na úvod cez telefón pomodlil. Jehova odmenil jeho úsilie. Okrem štyroch Argenisových príbuzných si program pozrelo aj ďalších 15 osôb.

Podnecovaní vierou a láskou

Manželia Jairo a Johana sú jediní v zbore, ktorí majú auto. Sú veľmi štedrí. Keď niekto v zbore niečo potrebuje, ochotne mu pomôžu. Ale vo Venezuele je často problém dostať sa k pohonným hmotám. Jairo hovorí: „Keď potrebujeme natankovať, v rade pred čerpacou stanicou musíme čakať niekoľko hodín, niekedy aj celú noc.“

Ale Jairo je presvedčený, že všetka tá námaha stojí za to. Rozpráva: „Veľmi sa tešíme, keď vidíme, akí vďační sú naši bratia za to, že im dovezieme, čo potrebujú. Nejde o to, že sú vďační nám, ale že ďakujú Jehovovi za to, že nám dáva všetko, čo potrebujeme.“ (2. Korinťanom 9:11, 14)

Pomáhať môže každý

Aj keď má sestra Norianni 28 rokov, mala obavy, či ju druhí nebudú považovať za príliš mladú na to, aby druhým pomáhala. Ale potom si prečítala 1. Timotejovi 4:12: „Nech tebou nikto nepohŕda preto, že si mladý, ale buď pre verných vzorom.“

Tento verš Norianni podnietil, aby sa začala venovať vekovo starším bratom a sestrám v zbore. Pomáha im pri písaní svedeckých listov a pozýva ich na svoje biblické štúdiá. Pravidelne im tiež telefonuje a posiela im povzbudzujúce správy. „Jehova mi ukázal, že je veľa vecí, ktoré môžem urobiť pre druhých,“ hovorí Norianni.

V tomto náročnom období musia naši bratia a sestry vo Venezuele riešiť mnohé problémy. Napriek tomu ďalej horlivo slúžia Jehovovi a sú jeden pre druhého veľkým povzbudením. (Kolosanom 4:11; 2. Timotejovi 4:2)