Zvestovanie na trhu v Jakarte
INDONÉZIA
Činnosť naberá na obrátkach
Keď sa predstavitelia kresťanských cirkví dopočuli, že svedkovia získali slobodu uctievania, šokovalo ich to. Keďže chceli presvedčiť vládu, aby obnovila zákaz, zorganizovali v Jakarte seminár, na ktorom sa stretlo vyše 700 duchovných a laických predstaviteľov siedmich protestantských cirkví. No vláda svoj postoj nezmenila.
Keď sa správa o zrušení zákazu postupne rozšírila po krajine, mnohí ľudia napísali do pobočky a žiadali o literatúru alebo o biblické štúdium. Na Pamätnej slávnosti v roku 2003 bolo vyše 42 000 prítomných, čo bol viac než dvojnásobok všetkých zvestovateľov v krajine. Zjazdu v Jakarte sa zúčastnilo takmer 10 000 ľudí. Prišiel aj jeden vysokopostavený úradník z ministerstva pre náboženské záležitosti. Veľmi ho prekvapilo, keď videl mladých i vekovo starších, ako si vyhľadávajú texty vo svojej Biblii. Uistil bratov, že napraví nesprávnu mienku, ktorú majú ľudia o Jehovových svedkoch.
Zrušenie zákazu umožnilo tiež to, aby sa do krajiny vrátili misionári. Medzi prvými boli Josef a Herawati Neuhardtovcia (zo Šalamúnových ostrovov), Esa a Wilhelmina Tarhonenovci a Rainer a Felomena Teichmannovci (z Taiwanu) a Bill a Nena Perrieovci (z Japonska). Po nich prišli noví misionári z Gileádu a boli poslaní na Kalimantan, Severnú Sumatru, do Severného Sulawesi a ďalších odľahlých oblastí.
„Mal som radosť z toho, že som mohol pomáhať študentom zlepšiť sa vo vyučovaní a v rečníckych schopnostiach.“ (Julianus Benig)
V roku 2005 pobočka zorganizovala vyučovanie v dvoch nových teokratických školách. Julianus Benig, jeden z inštruktorov školy služobného vzdelávania (v súčasnosti škola pre zvestovateľov Kráľovstva), poznamenal: „Mal som radosť z toho, že som mohol pomáhať študentom zlepšiť sa vo vyučovaní a v rečníckych schopnostiach. Tak môžu byť pre organizáciu ešte užitočnejší.“ Mnohí absolventi tejto školy teraz slúžia ako zvláštni priekopníci a cestujúci dozorcovia. Väčšina bratov z prvej triedy školy pre cestujúcich dozorcov (v súčasnosti škola pre krajských dozorcov a ich manželky) získala školenie ešte počas zákazu. Nová škola im pomohla vykonávať pridelené úlohy aj po zrušení zákazu. Ponco Pracoyo, absolvent prvej triedy, povedal: „Škola mi pomohla byť empatickejší a zodpovednejšie si plniť úlohu cestujúceho dozorcu. Bolo to povzbudzujúce a podnetné!“
Stavajú sa naliehavo potrebné sály Kráľovstva
Počas 25-ročného zákazu sa väčšina zborov v Indonézii stretávala v malých súkromných domoch. Len zopár zborov si mohlo dovoliť vlastnú sálu Kráľovstva a dostať povolenie na výstavbu novej sály bolo takmer nemožné. Mnohé sály doslova praskali vo švíkoch, a tak boli veľmi potrebné ďalšie. Pobočka preto zriadila oddelenie výstavby sál Kráľovstva (v súčasnosti miestne projekčné a stavebné oddelenie).
Ako jeden z prvých mal z tohto nového stavebného programu úžitok ostrov Nias patriaci pod Severnú Sumatru. Haogo’aro Gea, dlhoročný člen zboru v Gunungsitoli, poznamenal: „Keď sme sa dopočuli, že budeme mať novú sálu Kráľovstva, boli sme od radosti celí bez seba. Pobočka k nám poslala sedem stavebných dobrovoľníkov, ktorí dozerali na tento projekt. Sála bola dokončená v roku 2001.“ Faonasökhi Laoli z miestneho stavebného výboru spomína: „Predtým sme sa stretávali v malých súkromných domoch a ľudia sa na nás pozerali zvrchu. No hneď ako sme dokončili sálu Kráľovstva, účasť na našich zhromaždeniach stúpla z 20 na 40 prítomných. Za rok sa zvýšila o viac ako 500 percent. Naša sála je najkrajšia v celej oblasti a ľudia si Jehovových svedkov vážia.“
Sála Kráľovstva v Bandungu
V roku 2006 bratia v Bandungu na Západnej Jáve začali hľadať pozemok, aby v tomto meste postavili prvú sálu Kráľovstva. Singap Panjaitan, starší, ktorý slúžil v stavebnom výbore, hovorí: „Nájsť vhodný pozemok trvalo celý rok a na stavebné povolenie sme potrebovali súhlas aspoň 60 susedov, ktorí neboli svedkami. Tento projekt podporilo 76 susedov vrátane jednej vplyvnej ženy, ktorá bola predtým proti nám. Keď bola sála dokončená, pozvali sme susedov a primátora Bandungu na deň otvorených dverí. Primátor poznamenal: ‚Táto čistá a pekná náboženská budova je vzorom pre všetky ostatné cirkvi.‘“ Poschodová sála bola zasvätená v roku 2010.
Od roku 2001 sa v Indonézii postavilo vyše 100 sál Kráľovstva, no sú potrebné ďalšie.
a Životný príbeh brata Herawatiho Neuhardta vyšiel v Prebuďte sa! z februára 2011.