Bola taká ako Sára

MOJA mama bola veľmi srdečná a priateľská žena, ktorá milovala Bibliu. Keď raz stretla Gertrúdu Ottovú, misionárku z Manada zo Severného Sulawesi, ihneď súhlasila s biblickým štúdiom a prijala pravdu. Môj otec Erwin, významný bankár a neskôr predseda jakartskej burzy, bol však zásadne proti jej novej viere.

Jedného dňa dal mame ultimátum.

„Buď náboženstvo, alebo manžel — musíš si vybrať!“ zúrivo kričal.

Moja mama dlho a tuho premýšľala a nakoniec jemne odpovedala: „Chcem oboje — svojho manžela aj Jehovu.“

Otec sa nezmohol na slovo a jeho hnev opadol.

Po čase sa stal tolerantnejším, pretože mal mamu veľmi rád a cenil si jej múdrosť a rozumnosť.

No mama si priala, aby aj otec začal uctievať Jehovu. Vrúcne sa o to modlila a spomenula si, že sa veľmi rád učí cudzie jazyky. A tak po dome porozkladala biblické texty v angličtine. Potom mu povedala: „Chcem si zlepšiť angličtinu.“ Otec si veľmi cenil rečnícke umenie, tak sa ho raz opýtala, či by si s ním mohla precvičiť úlohu na teokratickú školu. Súhlasil. Vedela tiež, že je veľmi pohostinný, a preto sa spýtala, či by mohli ubytovať krajského dozorcu. Opäť súhlasil. Keďže mal veľmi rád svoju rodinu, mama mu raz jemne navrhla, aby išli spolu na zjazd. A on jej návrh prijal.

Mamina trpezlivosť a rozvaha postupne obmäkčila otcovo srdce. Keď sme sa neskôr presťahovali do Anglicka, otec začal chodiť na zhromaždenia a spriatelil sa s Johnom Barrom, ktorý bol neskôr členom vedúceho zboru. Ešte ten istý rok sa na nesmiernu radosť mojej mamy dal pokrstiť. V nasledujúcich rokoch ju zahŕňal ešte väčšou láskou.

Niektorí naši priatelia prirovnávali moju mamu k Lýdii, kresťanke z prvého storočia, ktorá bola známa svojou výnimočnou pohostinnosťou. (Sk. 16:14, 15) Podľa mňa sa skôr podobala Sáre, ktorá sa s radosťou podriaďovala svojmu manželovi Abrahámovi. (1. Petra 3:4–6) Mama bola cnostná, úctivá a duchovne zameraná žena. Na každého, kto ju poznal, zapôsobila svojimi vlastnosťami a vďaka nej otec spoznal pravdu. Pre mňa bola taká ako Sára.