Vezmi si príklad z Gibeončanov

1., 2. Prečo by nás malo zaujímať, čo sa v Biblii píše o Gibeončanoch?

JE ROK 1473 pred n. l. Izraeliti práve začínajú dobývať Zasľúbenú krajinu. Výnimočné víťazstvá nad mestami Jericho a Aj už majú za sebou. Ale potom sa deje niečo nečakané. Prichádza za nimi nejaká skupina ľudí, ktorí tvrdia, že sú zďaleka, a chcú, aby s nimi Izraeliti uzavreli mierovú zmluvu.

² Kto sú títo ľudia? Sú to Gibeončania. Toto je prvýkrát, čo sa o nich Biblia zmieňuje, ale nie posledný. Z viacerých biblických správ vyplýva, že Gibeončania boli s Izraelitmi úzko spojení celé stáročia. Z týchto správ si môžeme vziať cenné poučenie a dozvedáme sa z nich aj veľa o Jehovovi.

KONAJ S VIEROU A POKOROU

3. a) Kto boli Gibeončania? b) Prečo chceli, aby s nimi Izraeliti uzavreli mier?

³ Keď Izraeliti začali dobývať krajinu Kanaán, Gibeončania žili v opevnenom meste Gibeon. Patrili k Chivejcom, čo bol jeden zo siedmich kanaánskych národov, ktoré boli „početnejšie a mocnejšie“ než Izraeliti. (5. Mojž. 7:1) Takže mali veľkú vojenskú silu. (Joz. 10:2) No na rozdiel od ostatných Kanaáncov si uvedomovali, že proti Izraelitom nemajú šancu. Vedeli, že za Izraelitov bojuje Jehova, a aj to, že im sľúbil, že národy, ktoré žijú v Kanaáne, odtiaľ vyženie. (2. Mojž. 34:11; Joz. 9:24) Preto keď Izraeliti dobyli Jericho a Aj, Gibeončania vyslali za Jozuom do Gilgalu delegáciu,a ktorej cieľom bolo dohodnúť sa na mieri.

4. a) Čo podľa Jozuu 9:8–13 Gibeončania urobili, aby s nimi Izraeliti uzavreli mierovú zmluvu? (Pozri aj obrázok.) b) Čo sa stalo, keď ich podvod vyšiel najavo?

⁴ Prečítajte Jozuu 9:8–13. Gibeončania predstierali, že sú z ďalekej krajiny. Uznali, že za víťazstvami Izraelitov nad Egyptom a nad amorejskými kráľmi Sichonom a Ógom bol Jehova. Ale o tom, čo sa iba krátko predtým stalo mestám Jericho a Aj, sa nezmienili. Bolo to múdre, lebo keďže sa tvárili, že sú z „veľmi vzdialenej krajiny“, táto správa by sa k nim nemala ako dostať. Jozua a izraelskí muži uverili dôkazom, ktoré im Gibeončania predložili, a bez toho, aby sa poradili s Jehovom, s nimi uzavreli mierovú zmluvu. (Joz. 9:14, 15) Krátko nato vyšlo najavo, že ich Gibeončania podviedli. Ale Izraeliti sa držali zmluvy, ktorú s nimi uzavreli, lebo im „prisahali pred Jehovom“. (Joz. 9:16–19) Gibeončania dostali prácu, ktorá si vyžadovala pokoru. Mali natrvalo „zbierať drevo a čerpať vodu pre ľud a pre Jehovov oltár“. (Joz. 9:27)

5. Z čoho vidno, že Gibeončania mali vieru v Jehovu?

⁵ Keď sa o mierovej zmluve medzi Izraelom a Gibeonom dozvedelo päť amorejských kráľov, rozhodli sa, že na Gibeončanov zaútočia. Čo vtedy Gibeončania urobili? Obrátili sa s prosbou o pomoc na Jozuu. (Joz. 10:3–7) Ten spolu so svojím vojskom vytiahol proti Amorejcom a Jehova pomohol Izraelitom tento boj vyhrať. Dokonca spôsobil, že na nepriateľské vojská padali veľké krúpy, a zázračne sa postaral o to, aby slnko zostalo stáť, kým Izraeliti nevyhrali. (Joz. 10:9–14) Tým, že sa Gibeončania snažili uzavrieť s Izraelitmi mier a že sa obrátili na Jozuu, keď boli v ohrození, ukázali, že majú vieru v Jehovu. Boli si absolútne istí, že Jehova ich zachráni a dodrží svoj sľub, že dá Izraelitom kanaánsku krajinu.

6. Čo sa učíme o Jehovovi z toho, ako sa zachoval ku Gibeončanom?

⁶ Čo sa z tohto príbehu učíme o Jehovovi? To, že je pokorný a milosrdný. Pôvodne Izraelitom prikázal, aby vyhladili obyvateľov kanaánskej krajiny, ku ktorým patrili aj Gibeončania. (5. Mojž. 9:3) Ale keď s nimi Izraeliti uzavreli mier, Jehova bol ku Gibeončanom milosrdný a dovolil, aby zostali nažive. A urobil to napriek tomu, že sa s ním Izraeliti neporadili predtým, ako túto zmluvu uzavreli. Okrem toho Izraelitom pomáhal, aby svoje slovo dodržali, a Gibeončanov zázračne zachránil. (Joz. 9:26; 11:19)

7. V čom si môžeme zobrať z Gibeončanov príklad? (Pozri aj obrázok.)

⁷ V čom môžeme byť ako Gibeončania? Tak ako oni majme silnú vieru v Jehovu. Vieme o ňom oveľa viac ako vedeli oni, a tak máme viac dôvodov na to, aby sme mu úplne dôverovali. (Žalm 40:4, 5) Okrem toho buďme podobne ako Gibeončania ochotní robiť pre Jehovu akúkoľvek prácu, aj takú, ktorá si vyžaduje pokoru. (Joz. 9:23, 27) Mladý brat, ktorý sa volá Luke, nikdy nezabudne na to, ako niečo také urobil jeden starší brat, ktorý slúžil v Bételi. Hoci mal v Bételi na starosti dosť významné úlohy, nemal problém prihlásiť sa na nočné stráženie miestnej sály Kráľovstva, ktorá sa stavala. Luke hovorí: „Naučil som sa, že pokora nie je iba pocit. Prejavuje sa tým, čo robíme alebo nerobíme.“ Teda podobne ako Gibeončania dávajme najavo vieru v Jehovu tak, že sa naňho budeme v náročných situáciách každý deň spoliehať. Buďme tiež pokorní a robme pre Jehovu čokoľvek, čo je potrebné.

ČAKAJ NA JEHOVU, KÝM NAPRAVÍ NESPRAVODLIVOSŤ

8. Čoho sa dopustil kráľ Saul?

⁸ O niekoľko storočí neskôr sa Gibeončania spomínajú v Biblii opäť. V tom čase sa kráľ Saul „vo svojej horlivosti za Izrael a Júdu“ snažil zabiť všetkých Gibeončanov, ktorí žili medzi Božím ľudom.b Mnohí z nich prišli o život. (2. Sam. 21:2, 5, 6) To bola obrovská nespravodlivosť! Saul tým porušil mierovú zmluvu medzi Izraelitmi a Gibeončanmi, ktorá platila už tak dlho.

9. Kedy Jehova začal riešiť nespravodlivosť, ktorú zažili Gibeončania?

⁹ Hroznú nespravodlivosť, ktorú Gibeončania zažili, Jehova neriešil hneď. Upozornil na ňu, až keď po Saulovi vládol kráľ Dávid. V krajine prestalo pršať a kvôli tomu bol tri roky hlad. A tak sa Dávid opýtal Jehovu, prečo sa to deje. Jehova mu povedal, že Saul a jeho rodina nesú vinu za preliatie krvi, lebo pred rokmi usmrtili mnohých Gibeončanov. (2. Sam. 21:1)

10. Ako Gibeončania ukázali, že rešpektujú Boží Zákon? (2. Samuelova 21:3–6)

¹⁰ Prečítajte 2. Samuelovu 21:3–6. Dávid sa opýtal Gibeončanov, ako by mohol odčiniť to, čo im Saul urobil. Budú chcieť od Dávida peniaze? Gibeončania poznali Zákon veľmi dobre. Vedeli, že za život vraha sa nesmie prijať výkupné. (4. Mojž. 35:30, 31) Vedeli tiež, že siahnuť niekomu na život sa smie iba vtedy, keď to dovolí kráľ. A tak Dávid dovolil, aby usmrtili sedem Saulových potomkov, ktorí zrejme pomáhali Saulovi zabiť Gibeončanov. O nejaký čas začalo pršať a hlad sa skončil. To bol dôkaz, že bola nastolená spravodlivosť a Jehova sa už na Izraelitov nehneval za to, čo Gibeončanom urobili. (2. Sam. 21:9, 10, 14)

11. Čo sa z tohto príbehu učíme o Jehovovi?

¹¹ Čo sa z tohto príbehu učíme o Jehovovi? Jasne z neho vidíme, že Jehova je spravodlivý Boh. (Žalm 37:28) A chce, aby sa so všetkými ľuďmi zaobchádzalo spravodlivo. To sa týka aj ľudí, ktorých druhí často diskriminujú, napríklad cudzincov a rôzne menšiny. Jehova tiež vo svojom čase napraví všetky krivdy, ktoré zažívajú jeho služobníci. A z toho, že chcel, aby Izraeliti dodržali sľub, ktorý dali Gibeončanom, sa učíme, že aj od nás očakáva, že budeme dodržiavať svoje sľuby. (Porovnaj s Amosom 1:9.)

12. V čom si môžeme zobrať z Gibeončanov príklad?

¹² V čom môžeme byť ako Gibeončania? Dokonca aj keď nám ukrivdí niekto z bratov a sestier, trpezlivo čakajme na Jehovu. Tak ukážeme, že mu dôverujeme, že vo svojom čase dá veci do poriadku. Pozrime sa, čo zažila sestra Laura Frenchová. V roku 1926 začala slúžiť v kanadskom Bételi. No asi o desať rokov sa stala obeťou strašnej nespravodlivosti. Bola krivo obvinená, že patrí ku skupine odpadlíkov, a musela z Bételu odísť. Čo urobila? Hoci ju to bolelo, nikdy sa nesťažovala. Ďalšie štyri roky horlivo slúžila ako priekopníčka. Potom na jej veľké prekvapenie bola v roku 1940 opäť pozvaná do Bételu, z čoho mala nesmiernu radosť. Tam verne slúžila Jehovovi ďalších asi 50 rokov, až kým nedokončila svoj pozemský beh. Keď aj ty zažívaš nejakú nespravodlivosť, môžeš tak ako sestra Frenchová ďalej robiť to, čo je správne, a čakať, kým Jehova vo svojom čase nedá tú vec do poriadku. (Iz. 26:3, 4)

PODPORUJ PRAVÉ UCTIEVANIE JEHOVU

13. Kto boli „netinejci“ a čo urobili, keď sa vyhnanstvo Židov v Babylone skončilo?

¹³ Asi 500 rokov od vlády kráľa Dávida je v Biblii reč o Gibeončanoch opäť. Vyhnanstvo Židov v Babylone sa po 70 rokoch skončilo a v roku 537 pred n. l. sa na čele s miestodržiteľom Zorobábelom vrátila do Jeruzalema prvá skupina Židov. (Ezdr. 2:1, 2, 58) V roku 468 pred n. l. sa tam vrátila druhá skupina spolu s odpisovačom Ezdrášom. (Ezdr. 7:1–7) V oboch týchto pomerne malých skupinách boli aj rodiny „netinejcov“. (Pozri poznámky pod čiarou k Ezdrášovi 2:58 a 7:7.) Kto boli netinejci? Boli to „Neizraeliti, ktorí slúžili v chráme“, a mnohí z nich boli pravdepodobne potomkami Gibeončanov. (Pozri Slovník pojmov, heslo „chrámoví sluhovia“.)

14. Ako Gibeončania ukázali, že sú Jehovovi verní? (1. Kroník 9:2 a poznámka pod čiarou)

¹⁴ Prečítajte 1. Kroník 9:2 a poznámku pod čiarou. Títo „chrámoví sluhovia“ boli medzi prvými vyhnancami, ktorí sa vrátili do Izraela. A to je výnimočné, lebo nie všetci Židia sa vrátili. Mnohí mali v Babylone pekné domy a dobre zarábali, a tak neboli ochotní sa toho vzdať a presťahovať sa do spustnutej krajiny, kde ich čakalo množstvo práce. Ale verní Židia spolu s niektorými, ktorí boli pravdepodobne potomkami Gibeončanov, túžili po tom, aby bol chrám v Jeruzaleme opravený a mohli tam opäť uctievať Jehovu. A tak urobili všetko pre to, aby sa do Izraela vrátili. Na rozdiel od Židov nemali potomkovia Gibeončanov v Izraeli žiadnu časť krajiny, ktorá by im patrila. Napriek tomu sa tam vrátili, aby mohli vykonávať svoje chrámové povinnosti a dokonca pomáhať pri oprave jeruzalemských hradieb. (Neh. 3:26)

15. Čo sa z príbehu o Gibeončanoch učíme o Jehovovi?

¹⁵ Čo sa z tohto príbehu učíme o Jehovovi? To, že náš Boh si veľmi cení svojich verných služobníkov a vždy sa o nich stará. Odkedy zachránil Gibeončanov za čias Jozuu až po koniec vyhnanstva v Babylone prešlo takmer 1 000 rokov. Po celý ten čas ich Jehova žehnal. Ich potomkovia prežili zničenie Judska a Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Po skončení vyhnanstva ďalej podporovali pravé uctievanie Jehovu, keď spolu s Lévitmi slúžili v chráme. Niektorí podľa všetkého bývali v blízkosti chrámu. (Ezdr. 2:70; Neh. 11:21) A keďže pracovali v chráme, nemuseli platiť žiadnu daň, poplatok ani mýto. (Ezdr. 7:24)

16. V čom si môžeme zobrať z Gibeončanov príklad?

¹⁶ V čom môžeme byť ako Gibeončania? Aj my chceme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporovali pravé uctievanie Jehovu. Niekedy to znamená priniesť nejaké obete. Ale radi to urobíme, lebo Jehovu milujeme a chceme mu robiť radosť. Bolo to tak aj v prípade brata z Filipín, ktorý sa volá Alwin. Pracoval pre jednu ropnú spoločnosť a veľmi dobre zarábal. Ale chcel robiť viac pre Jehovu. Vždy, keď ich zbor navštívil krajský starší, si zobral dovolenku a tešil sa, že môže byť viac v službe. Po nejakom čase a mnohých modlitbách sa rozhodol, že túto prácu nechá a nájde si takú, vďaka ktorej bude môcť slúžiť ako pravidelný priekopník. Vedel, že to bude znamenať nižší príjem. Svoj cieľ však dosiahol. V priekopníckej sa k nemu pridala aj jeho manželka a spoločne pomohli 21 ľuďom spoznať pravdu. Jehova si ich úsilie nepochybne cení. Aj my si môžeme byť istí, že Jehova si cení čokoľvek, čo obetujeme, aby sme mu mohli slúžiť, a že sa o nás vždy postará. (Mat. 6:33)

17. Čo všetko sme sa naučili z príbehu o Gibeončanoch?

¹⁷ Z príbehu o Gibeončanoch sme sa veľa dozvedeli o Jehovových krásnych vlastnostiach. Napríklad že je pokorný, milosrdný, spravodlivý a verný. A svojich verných služobníkov vždy odmení. Ukázali sme si tiež, v čom si z Gibeončanov môžeme zobrať príklad. Tak ako oni chceme mať silnú vieru v Jehovu a spoliehať sa naňho aj v ťažkých časoch. Pokorne tiež robme akúkoľvek prácu, ktorú v Jehovovej organizácii dostaneme. Keď zažívame nejakú nespravodlivosť, trpezlivo čakajme na Jehovu a dôverujme mu, že to v správnom čase dá do poriadku. A robme všetko, čo môžeme, aby sme verne a horlivo podporovali pravé uctievanie Jehovu. Keď to tak budeme robiť, ukážeme, že dobrý príklad, ktorý nám dali Gibeončania, sme si vzali k srdcu.