Rešpektuj rozhodnutia druhých

1., 2. Prečo sa niekedy rozhodujeme inak ako druhí?

STALO SA ti už, že ťa niekto kritizoval za to, ako si sa rozhodol? Alebo si niekoho zo zboru za jeho rozhodnutie kritizoval ty? Na obe tieto otázky by väčšina z nás zrejme odpovedala áno.

² Nemalo by nás prekvapovať, že niekedy sa rozhodneme inak ako bratia a sestry. Prečo? Lebo každý z nás je jedinečný. A tak sa každý môže pozerať na nejakú vec inak. To, ako uvažujeme, je ovplyvnené kultúrou, výchovou či životnými skúsenosťami. Ale nemali by sme dovoliť, aby rozdielne názory ohrozili pokoj a jednotu v zbore. (Ef. 4:3)

3. K čomu môžeme mať sklon, keď sa niekto rozhodne inak, ako by sme sa rozhodli my?

³ Čo ak sa niekto podľa teba rozhodol zle? Možno máš pocit, že by si ho mal presvedčiť, aby si to rozmyslel, alebo že by si o tom mal povedať druhým. Určite to myslíš dobre. Bratov a sestry máme radi a chceme pre nich len to najlepšie. (Prísl. 17:17) Preto nechceme, aby svoje rozhodnutie neskôr ľutovali alebo aby im duchovne ublížilo.

4., 5. Čo by sme mali robiť, ak sa niekto rozhodne inak, ako by sme sa rozhodli my?

⁴ Čo by sme mali robiť, ak máme obavy, že sa niekto v zbore rozhodol zle? Mali by sme sa s ním o tom porozprávať? To závisí od viacerých vecí. Napríklad ak zistíme, že chce urobiť niečo, čím by porušil nejaký Boží zákon, láska k nemu by nás mala motivovať, aby sme mu pomohli pochopiť, ako sa na to pozerá Jehova. (Prísl. 27:5, 6) Ale čo ak chce urobiť niečo, čím neporuší žiadny Boží zákon, len sa proste rozhodne inak, ako by sme sa rozhodli my? Odpoveď nájdeme v záhlavnom verši tohto článku: „Nesúďte ho za to, že má na niečo iný názor.“ (Rim. 14:1)

⁵ Napriek tomu môže byť pre nás ťažké rešpektovať jeho rozhodnutie. V tomto článku si povieme, prečo by sme mali rešpektovať rozhodnutia druhých a ako to môžeme robiť. Ale najprv sa pozrime na niektoré situácie, v ktorých by sme mohli mať sklon súdiť druhých za to, ako sa rozhodli.

V AKÝCH SITUÁCIÁCH BY SME MOHLI MAŤ SKLON SÚDIŤ DRUHÝCH

6., 7. Uveď príklady, kedy by sa mohlo stať, že by sme druhých za ich rozhodnutie súdili.

⁶ Ako sme už spomenuli, kvôli tomu, v akom prostredí sme vyrastali alebo čo všetko sme zažili, môžeme mať na niektoré veci vyhranený názor. A možno si myslíme, že druhí to vidia rovnako. Ale nemusí to tak byť. Zamyslime sa nad niekoľkými situáciami. 1. situácia: Predtým ako brat spoznal pravdu, vyrastal s otcom, ktorý bol alkoholik. Tento brat u niekoho na návšteve vidí, ako bratia a sestry pijú alkohol. Je sklamaný a hovorí im, že to, čo robia, je nesprávne. 2. situácia: Sestra vyhrala boj s vážnou chorobou. Neskôr zistí, že inej sestre diagnostikovali rovnakú chorobu. Chce jej pomôcť, a tak ju presviedča, aby si vybrala rovnakú liečbu ako ona – či už ide o určitý typ stravovania, alebo o výber klasickej medicíny či prírodnej liečby. 3. situácia: Brat bol kedysi členom falošného náboženstva. Nechce s ním mať už nič spoločné. Keď sa dozvie, že iný brat bol na pohrebe v kostole, pohorší ho to.a

⁷ Uveďme si ešte ďalšie príklady. 4. situácia: Brat vyrastal v období, keď väčšina ľudí považovala za nevhodné, aby muži nosili bradu alebo aby ženy išli na nejakú spoločenskú udalosť v kostýmových nohaviciach. Hoci vie, že náš pohľad na túto vec sa nedávno zmenil, neustále druhým hovorí, že bratia by nemali nosiť bradu a sestry by pri teokratických činnostiach mali mať oblečené šaty alebo sukňu. 5. situácia: Starší poznal brata, ktorý sa rozhodol ísť na vysokú školu a neskôr opustil pravdu. Teraz sa jeden mladý brat, ktorý je s týmto starším v zbore, rozhodol pre ďalšie vzdelanie. Staršieho to trápi a snaží sa toho mladého brata a jeho rodičov presvedčiť, aby svoje rozhodnutie zmenili.

8. a) Kvôli čomu by mohli rodičia kritizovať iných rodičov? b) Ako by mohol náš kritický postoj k druhým ovplyvniť zbor?

⁸ Uveďme si ešte jednu situáciu, ktorá sa týka rodičov. 6. situácia: Svoje deti určite vychovávaš tak, že sa ich snažíš „poúčať a naprávať v súlade s Jehovovou vôľou“. (Ef. 6:4) Ale iní rodičia v zbore toho možno svojim deťom dovolia viac ako ty, napríklad byť dlhšie vonku, hrať nenásilné počítačové hry alebo mať mobil už vo veľmi mladom veku. A tak môže mať tvoje dieťa pocit, že si príliš prísny. Možno sa ťa opýta: „Prečo nemôžeš byť ako iní rodičia?“ Taká situácia by mohla viesť k tomu, že by si začal druhých rodičov kritizovať. Pravda je však taká, že nech sa v čomkoľvek druhí rozhodnú inak, nemusí sa nám to páčiť. Môže ísť napríklad o to, na čo míňajú peniaze, ako často chodia na dovolenku alebo ako trávia voľný čas. Nesmieme však dovoliť, aby bol náš názor pre nás dôležitejší ako jednota v zbore.

9. Na čo by sme mali pamätať? (Pozri aj obrázok.)

⁹ Keď sa v nejakej veci jeden kresťan rozhodne inak ako druhý, znamená to, že sa jeden rozhodol správne a druhý nesprávne? Nemusí to tak byť. (Rim. 14:5) Je pravda, že kresťania by mali „mať rovnaké zmýšľanie“, pokiaľ ide o Jehovove normy. Ale to neznamená, že na všetko musia mať rovnaký názor. (2. Kor. 13:11) Mohli by sme to prirovnať k tomu, keď niekam cestujeme. Do cieľa sa často dá dostať rôznymi cestami. Vyberieme si tú, ktorá nám najviac vyhovuje. Podobne kresťania sa môžu rozhodovať rôzne. Ale všetci máme jeden cieľ – páčiť sa Jehovovi. Preto nesúďme druhých za to, ako sa v osobných veciach rozhodujú. (Mat. 7:1; 1. Tes. 4:11)

PREČO REŠPEKTOVAŤ ROZHODNUTIA DRUHÝCH

10. Na čo nemáme podľa Jakuba 4:12 právo a prečo?

¹⁰ V Biblii je niekoľko dôvodov, prečo by sme mali rešpektovať rozhodnutia druhých. Zamyslime sa nad niektorými z nich. Nemáme právo súdiť druhých v tom, ako sa rozhodujú v osobných veciach. (Prečítajte Jakuba 4:12.) Jehova je spravodlivý zákonodarca a sudca. Iba on má právo hovoriť nám, čo by sme mali robiť a čo nie. Bratia a sestry sa teda zodpovedajú jemu, nie nám. (Rim. 14:10) Nemáme právo súdiť ani kritizovať rozhodnutia druhých na základe vlastných názorov.b

11. Ako môžeme prispievať k jednote v zbore? (Pozri aj obrázok.)

¹¹ Jehova chce, aby sme boli jednotní, nie rovnakí. Náš Boh miluje rozmanitosť. Môžeme to vidieť z toho, čo vytvoril. Napríklad neexistujú ani dve snehové vločky, ktoré by boli rovnaké. A čo ľudia? Medzi viac ako ôsmimi miliardami ľudí nenájdeme dvoch, ktorí by vyzerali úplne rovnako a mali rovnakú osobnosť. Jehova nás vytvoril tak, aby sme boli rozdielni. Nechce, aby sme boli kópiou niekoho iného. No chce, aby sme boli jednotní. A tak nedovoľme, aby nás rozdiely rozdeľovali, ale snažme sa o pokoj. Jednota v zbore je dôležitejšia ako naše názory a preferencie. (Rim. 14:19)

REŠPEKTUJ NÁZORY DRUHÝCH

12., 13. Na čo by sme mali pamätať, keď si myslíme, že sa niekto vydal nesprávnym smerom? (Galaťanom 6:1; pozri aj rámček „Čo ak si myslíš, že sa niekto rozhodol zle“.)

¹² Keď ide o rozhodnutia druhých. Zamysli sa: Vydal sa ten človek nesprávnym smerom alebo iba iným smerom? Ak sa vydal nesprávnym smerom a porušil nejaký biblický príkaz, polož si otázku: Som dostatočne duchovne zrelý, aby som mu dokázal pomôcť, alebo by to mal urobiť niekto iný, napríklad zborový starší? Ak usúdiš, že si tou správnou osobou, hovor s ním láskavo. (Prečítajte Galaťanom 6:1.) No vo väčšine prípadov je to tak, že ten človek nerobí nič zlé, len sa jednoducho rozhodol inak, ako by si sa rozhodol ty. Ak je to tak, nespochybňuj jeho pohnútky ani to, ako je na tom duchovne, a nehovor o jeho rozhodnutí negatívne. Rešpektuj jeho právo robiť vlastné rozhodnutia a neposudzuj ho. (Rim. 14:2–4)

¹³ Zamysli sa nad týmto prirovnaním. Keby si bol v reštaurácii s kamarátom, trval by si na tom, aby si objednal to isté jedlo ako ty? Nie. Nechal by si ho, aby si sám vybral, na čo má chuť. A keby si vybral niečo, čo nemáš rád, nevadilo by ti to, lebo to aj tak nebudeš jesť ty. Ani tebe by sa nepáčilo, keby ti jedlo vybral kamarát podľa toho, čo má rád on. Podobne by sme mali rešpektovať názory druhých a to tak, že im nebudeme vnucovať tie svoje a necháme ich, nech sa rozhodnú sami za seba.

14. Ako môžeš svojimi rozhodnutiami prispievať k jednote v zbore? (1. Korinťanom 8:12, 13)

¹⁴ Keď ide o tvoje rozhodnutia. Ako môžeš prispievať k jednote v zbore? Tak, že budeš robiť všetko pre to, aby si druhých nepohoršoval. (Prečítajte 1. Korinťanom 8:12, 13.) Niekedy vieš, že to, čo chceš urobiť, „sa smie“, teda že na tom nie je nič zlé. Ale ak to niekoho v zbore pohorší, je to aj „prospešné“?c (1. Kor. 10:23, 24) V takýchto prípadoch je lepšie netrvať na svojich právach a premýšľať, ako by to mohlo pôsobiť na druhých. (Rim. 15:1) Ale nehovorili sme práve o tom, že druhí by mali rešpektovať to, ako sa rozhodujeme? Áno, mali by nás rešpektovať, tak ako by sme my mali rešpektovať ich. Ale mali by sme pamätať aj na biblickú zásadu zapísanú v Rimanom 12:18: „Ak to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ Preto robme všetko, čo je v rozumnej miere možné, aby sme nenarušili pokoj s druhými a zbytočne ich nepohoršovali.

15. Ako môžu starší prispievať k jednote v zbore? (1. Korinťanom 4:6)

¹⁵ Starší rešpektujú rozhodnutia druhých. Ako môžu k jednote v zbore prispievať starší? Tak, že nevytvárajú pravidlá vo veciach, v ktorých sa môže každý rozhodnúť sám, a že nejdú „nad to, čo je napísané“ v Biblii. (Prečítajte 1. Korinťanom 4:6.) To znamená, že nejdú ani nad rady v našich publikáciách, ktoré sú na Biblii založené. Okrem toho, keď ich niekto zo zboru poprosí o pomoc, dávajú si pozor, aby svoje rady nezakladali len na vlastných skúsenostiach, ale na Božom Slove. (Iz. 48:17, 18)

16. Ako môžu starší ukázať, že rešpektujú rozhodnutie, ktoré urobila rada starších?

¹⁶ Starší by mali tiež rešpektovať rozhodnutia, ktoré urobí rada starších. Po tom, čo sa modlia o svätého ducha a starostlivo zvážia, čo sa o danej veci píše v Biblii, urobia spoločné rozhodnutie. Každý starší by mal potom toto rozhodnutie podporiť, aj keď má na to iný názor. (Ef. 5:17) Okrem toho by si mali dávať pozor, aby v pokynoch od našej organizácie nevideli viac, ako tam naozaj je. Napríklad by z našich publikácií nemali vytrhávať nejakú vetu z kontextu, len aby podporili vlastný názor.

17. Aké ovocie to prinesie, keď budeme rešpektovať rozhodnutia druhých?

¹⁷ Ako sme si povedali, každý z nás je jedinečný. Každý z nás má svoje vlastné názory a dáva prednosť niečomu inému. A takáto rôznorodosť je skvelá! Vďaka tomu, že pochádzame z rôzneho prostredia a máme rôzne povahy, je zbor príjemným miestom, kde sa cítime dobre. A tak nedovoľme, aby nás rozdiely rozdeľovali, ale snažme sa prispievať k pokoju. Dávajme si pozor, aby sme nikoho nepohoršovali. A rešpektujme to, ako sa v osobných záležitostiach rozhodujú druhí. Ak to tak budeme robiť, naše úsilie prinesie svoje ovocie – šťastný a jednotný zbor. (Žalm 133:1; Mat. 5:9)