Nemysli si o sebe priveľa
VŠIMOL SI SI, že mnohí ľudia v tomto svete očakávajú, že ich budú druhí zvýhodňovať a správať sa k nim, akoby boli dôležitejší než ostatní? A aj keď sa k nim druhí takto správajú, myslia si, že si zaslúžia ešte viac. Z čoho vychádzajú tieto názory? Zo sebeckého a nevďačného postoja ľudí, ktorí žijú v posledných dňoch. (2. Tim. 3:2)
Sebectvo však nie je nič nové. Napríklad Adam a Eva sa chceli sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, a malo to katastrofálne následky. O niekoľko storočí si judský kráľ Uzzijah myslel, že má právo páliť v chráme kadidlo, ale doplatil na to. (2. Kron. 26:18, 19) A farizeji a saduceji verili, že si zaslúžia zvláštnu priazeň od Boha len preto, že sú potomkami Abraháma. (Mat. 3:9)
Sme obklopení ľuďmi, ktorí sú sebeckí a namyslení, a ich postoj by nás mohol ľahko ovplyvniť. (Gal. 5:26) Mohli by sme si začať myslieť, že sme niečo viac ako druhí, takže máme nárok na určité výhody a ostatní by sa k nám mali podľa toho správať. Čo môžeme robiť, aby sa nám to nestalo? V prvom rade musíme zistiť, ako sa na to pozerá Jehova. Pomôžu nám v tom dve biblické zásady.
O tom, čo si zaslúžime, rozhoduje Jehova. Pozrime sa na niektoré príklady.
V rodine manžel potrebuje cítiť, že si ho manželka váži, a manželka, že ju manžel miluje. (Ef. 5:33) Obaja tiež majú právo, aby ten druhý prejavoval romantickú lásku iba jemu. (1. Kor. 7:3) Rodičia právom očakávajú, že ich budú deti poslúchať, a deti to, že ich budú rodičia milovať a starať sa o ne. (2. Kor. 12:14; Ef. 6:2)
V zbore si starší zaslúžia našu úctu za to, ako namáhavo pracujú. (1. Tes. 5:12) No nemali by si myslieť, že majú právo bratov a sestry ovládať. (1. Petra 5:2, 3)
Boh dal ľudským vládam právo požadovať dane a zaslúžia si tiež úctu ľudí, ktorým vládnu. (Rim. 13:1, 6, 7)
Jehova nám z lásky dáva oveľa viac, ako si zaslúžime. Keďže sme hriešni, jediné, čo si zaslúžime, je smrť. (Rim. 6:23) No keďže nás Jehova veľmi miluje, bohato nás žehná. (Žalm 103:10, 11) Nie je to však preto, že by sme si to zaslúžili, ale vďaka jeho nezaslúženej láskavosti. (Rim. 12:6–8; Ef. 2:8)
ČO NÁM POMÔŽE, ABY SME NEBOLI SEBECKÍ A NAMYSLENÍ
Dávaj si pozor na postoj ľudí v tomto svete. Prečo? Ani by sme si to nemuseli uvedomiť a začali by sme si myslieť, že si zaslúžime viac ako druhí. To, ako ľahko by sa nám to mohlo stať, ukázal Ježiš v podobenstve o robotníkoch, ktorí pracovali vo vinici. Niektorí začali už skoro ráno a pracovali celý deň v hroznej horúčave. Iní robili len hodinu. Tí, čo pracovali od rána, si mysleli, že by mali dostať zaplatené viac. Ale nakoniec dostali všetci rovnakú mzdu – denár. (Mat. 20:1–16) Týmto podobenstvom Ježiš ukázal, že jeho nasledovníci by mali byť spokojní s tým, čo im Boh dáva.
Muži, ktorí pracovali celý deň, si mysleli, že majú nárok na vyššiu mzdu
Buď vďačný a nerob si nároky. (1. Tes. 5:18) Vezmi si príklad z apoštola Pavla. Nežiadal, aby ho bratia v Korinte hmotne podporovali, aj keď na to mal právo. (1. Kor. 9:11–14) Mali by sme byť vďační za všetko, čo dostaneme, a nemali by sme očakávať, že nám druhí niečo dajú.
Apoštol Pavol nežiadal, aby ho druhí finančne podporovali
Buď pokorný. Keď si niekto o sebe myslí priveľa, väčšinou začne mať pocit, že má nárok na niečo viac. Protiliekom na takéto nebezpečné uvažovanie je pokora.
Prorok Daniel bol vďaka svojej pokore pre Jehovu veľmi drahý
Vynikajúcim príkladom pokorného človeka bol prorok Daniel. Pochádzal z významnej rodiny, bol pekný, inteligentný a šikovný, a tak si mohol myslieť, že si zaslúži nejaké výhody a druhí by sa k nemu mali podľa toho správať. (Dan. 1:3, 4, 19, 20) Ale on zostal pokorný, a preto bol pre Jehovu veľmi drahý. (Dan. 2:30; 10:11, 12)
Teda nebuďme ako ľudia v tomto svete a nemyslime si o sebe priveľa. Namiesto toho sa tešme zo všetkého dobrého, čo od Jehovu máme vďaka jeho nezaslúženej láskavosti.