Jeden z prvých tlačiarov sprístupňuje Bibliu
HISTÓRIA ručne písaných kníh a zvitkov siaha do dávnej minulosti. Tlačené knihy však nie sú také staré. Najstaršie známe tlačené knihy boli vyrobené v Číne v roku 868 n. l. s použitím drevených vyrezávaných dosiek, pomocou ktorých sa robili odtlačky. Okolo roku 1455 vynašiel Nemec Johannes Gutenberg metódu pohyblivých kovových písmen a vydal prvú tlačenú Bibliu v latinčine.
Distribúcia Biblií a iných kníh sa však naplno rozbehla až o niekoľko rokov neskôr, keď sa vydávanie kníh stalo zavedeným odborom. Strediskom tlačiarenskej činnosti v Nemecku sa stal Norimberg a Anton Koberger, norimberský rodák, bol pravdepodobne prvý, kto tlačil a vydával Bibliu v medzinárodnom rozsahu a v takých veľkých nákladoch.
Ľudia všetkých kultúr by mali byť týmto prvým vydavateľom Biblie, medzi ktorých patril aj Anton Koberger, za ich prácu vďační. Priblížme si teraz osobu Kobergera a jeho prácu.
„Záujem zvlášť o jednu knihu — o Bibliu“
V roku 1470 uviedol Koberger do prevádzky prvú tlačiareň v Norimbergu. Vo vrcholnom období svojej činnosti prevádzkoval v Bazileji, Štrasburgu, Lyone a iných európskych mestách 24 tlačových strojov a zamestnával viac než 100 sadzačov, remeselníkov a ďalších pracovníkov. Koberger vydával stredoveké latinské spisy a veľa vedeckej literatúry. Za svojho života vydal 236 rôznych diel. Niektoré mali až niekoľko sto strán, z ktorých sa na ručne obsluhovaných strojoch tlačila každá zvlášť.
Knihy, ktoré vyšli z Kobergerových tlačiarskych dielní, sa preslávili krásou a čitateľnosťou vďaka vysokej typografickej kvalite použitého písma. „Koberger vždy trval na tom, aby sa používali novoodliate písmená s ostrými kontúrami,“ píše historik Alfred Börckel. „Opotrebované písmená sa nesmeli používať.“ Mnohé knihy a Biblie z Kobergerových dielní obsahovali tiež detailné ilustrácie vyrobené technikou drevorezu.
Od začiatku až do konca Kobergerovej tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti „je možné pozorovať záujem zvlášť o jednu knihu — o Bibliu,“ napísal jeho životopisec Oscar Hase. Koberger a jeho spolupracovníci vynakladali veľké úsilie, aby si zaobstarali čo najpresnejší biblický text. To asi nebolo ľahké, keďže mnohé pergamenové rukopisy si určité kláštory chránili ako poklad, a ak ich aj na účely odpisovania požičali, tak len nakrátko.
Latinské a nemecké Biblie
Koberger vydal v 15 nákladoch Bibliu Latinu (Latinskú Bibliu), prvýkrát v roku 1475. Niektoré vydania obsahovali vyobrazenia Noachovho korábu, Desiatich prikázaní a Šalamúnovho chrámu. V roku 1483 vytlačil Bibliu Germanicu (Nemeckú Bibliu) v náklade asi 1 500 kusov, čo bolo na tie časy veľa. Táto Biblia bola ilustrovaná vyše 100 drevorezmi, ktoré mali vzbudiť záujem čitateľa, objasniť text a pripomenúť ľuďom, ktorí nevedeli čítať, známe biblické príbehy. Obrázky v tejto Biblii značne ovplyvnili neskorších ilustrátorov Biblií, najmä nemeckých.
Kobergerova Nemecká Biblia z roku 1483 si získala obľubu, ale napokon sa veci vyvinuli tak, že to bolo jediné nemecké vydanie Biblie, ktoré Koberger vôbec vydal. Hoci jeho korektori starostlivo prispôsobili formuláciu textu latinskej Vulgáte, ktorá mala schválenie cirkvi, ako základ použil zakázaný valdénsky preklad zo 14. storočia.a Nasledujúci rok pápež Inocent VIII. začal ničiť valdénske komunity. Odvtedy odpor cirkvi voči Biblii v bežných jazykoch stále viac narastal. Dňa 22. marca 1485 arcibiskup Berthold z Mohuča v Nemecku vydal edikt, ktorý zakazoval prekladanie Biblie do nemčiny, a 4. januára nasledujúceho roku tento edikt obnovil. V takomto ovzduší si Koberger už netrúfal znovu vytlačiť Bibliu v nemčine.
Práca Antona Kobergera však napriek tomu nebola zbytočná. Bol jedným z priekopníkov, ktorí používali novovynájdené umenie tlače, aby boli knihy rôzneho druhu v Európe dostupnejšie a cenovo prístupnejšie. Teda môžeme povedať, že Koberger prispel k tomu, aby sa Biblia dostala do rúk aj bežnému človeku.
[Poznámka pod čiarou]
a Pozri článok „Valdénci — od kacírstva k protestantizmu“ v Strážnej veži z 15. marca 2002.
[Obrázky na strane 26]
Zľava doprava: Daniel v jame levov (drevorez); pozlátená iniciálka; zreteľné písmo
[Obrázok na strane 26]
Koberger
[Obrázky na strane 26]
Detaily Kobergerových latinských a nemeckých Biblií s ilumináciami a komentárom k 1. Mojžišovej 1:1
[Pramene ilustrácií na strane 26]
Všetky fotografie Biblie: Courtesy American Bible Society Library; Koberger: Mit freundlicher Genehmigung der Linotype GmbH