Objavovanie duchovných pokladov v Guinei

CESTOVATELIA po stáročia riskovali zdravie i život pri hľadaní pokladov a bohatstva. Odvážlivci, ktorí prišli do západoafrickej Guiney, tam objavili dvojaké bohatstvo, každé iného druhu — hmotné a duchovné. Táto krajina, bohatá na diamanty, zlato, železnú rudu a bauxit prvotriednej kvality (z ktorého sa získava hliník), je domovom viac než deviatich miliónov Guinejčanov.

Hoci v Guinei nemajú prevahu náboženstvá kresťanstva, uctievanie tu má veľký význam a duchovné poklady si tu cení mnoho ľudí. O akých pokladoch hovoríme? Sú nimi Jehovovi verní služobníci, ktorí sú v Haggeovi 2:7 opísaní ako ‚žiaduce veci všetkých národov‘.

Duchovné poklady

Na dolovanie v hlbinách zeme pri hľadaní skrytých pokladov je potrebné značné úsilie. Podobne v kresťanskej službe musí človek vyvinúť vážne úsilie, aby našiel duchovné bohatstvo. V Guinei sa dielo zvestovania o Kráľovstve začalo v srdci krajiny začiatkom 50. rokov 20. storočia a až začiatkom 60. rokov sa dostalo do hlavného mesta Konakry. Dnes v celej krajine slúži okolo 900 Jehovových svedkov v 21 zboroch a skupinách.

V roku 1987 sem prišli misionári a spolupracovali so zborom v Konakry, ktorý tu bol vtedy jediným zborom. Teraz slúži v hlavnom meste a vo vnútrozemí viac než 20 misionárov. Horlivo budujú zbory a spolupracujú s miestnymi bratmi vo zvestovateľskej službe.

Luc, ktorý žije v Konakry, mal radosť zo štúdia Biblie s mladým lekárom Albertom. Albert hľadal náboženskú pravdu v rôznych cirkvách a zaplietol sa do špiritistických praktík. Nosil prsteň, ktorý mu dalo špiritistické médium s tým, že mu zaručene prinesie šťastie. Po mnohých sklamaniach, ktoré zažil pri hľadaní pravého náboženstva, odhodil prsteň a modlil sa: „Bože, ak existuješ, daj, aby som ťa mohol spoznať a slúžiť ti. Inak si budem žiť podľa svojich vlastných túžob.“ Krátko nato išiel Albert na návštevu k svojej sestre a náhodou počul, ako jedna Jehovova svedkyňa vedie biblické štúdium s jeho neterou. Čoskoro bolo zariadené, aby s ním Luc začal študovať Bibliu.

Každý týždeň Luc s radosťou chodil pešo asi päť kilometrov tam a päť späť, aby s Albertom viedol štúdium. Hoci mal Luc len nízke vzdelanie, na Alberta, ktorý bol absolventom univerzity, hlboko zapôsobila Lucova silná viera v Písma a to, ako ich prakticky uplatňoval. Albert bol nesmierne šťastný, keď sa dozvedel, že Boh nie je zodpovedný za utrpenie ľudstva, ale že Jehova si predsavzal všetko utrpenie ukončiť a premeniť túto zem na raj. (Žalm 37:9–11) Biblické pravdy a znamenité správanie, ktoré Albert pozoroval u členov zboru, sa dotkli jeho srdca.

Ale tak ako neopracovaný diamant musí byť prácne brúsený skúseným remeselníkom, aby žiaril, aj Albert sa potreboval zbaviť vrstiev svetskosti, aby uviedol svoj život do súladu s Božími spravodlivými normami. Prestal sa dopytovať špiritistických médií, prestal zneužívať alkohol a skoncoval aj s hazardnými hrami. Vzdať sa fajčenia však preňho bolo oveľa ťažšie. Keď sa napokon intenzívne modlil k Jehovovi o pomoc, podarilo sa mu to. O šesť mesiacov legalizoval svoje manželstvo. Aj jeho manželka začala študovať Bibliu. Teraz sú obaja pokrstenými služobníkmi Jehovu.

Ďalším duchovným diamantom je Martin. Začal študovať Bibliu v Guékédou, keď mal 15 rokov. Rodičia, ktorí boli katolíkmi, boli proti tomu, aby chodil na zhromaždenia Jehovových svedkov. Zničili mu biblickú literatúru, zbili ho a vyhnali ho z domu. Podobne ako diamant vzniká z uhlíka, ktorý je vystavený extrémnemu tlaku, aj u Martina viedol odpor k tomu, že sa upevnil v láske k biblickej pravde. Časom sa postoj jeho rodičov zmiernil a Martin sa vrátil domov. Prečo jeho rodičia zmenili svoj postoj? Všimli si veľký rozdiel medzi Martinovým správaním a správaním jeho mladších súrodencov, u ktorých sa rozvinul duch spurnosti a zaplietli sa do sexuálnej nemravnosti. Odkedy sa Martinov otec presvedčil, že nová viera jeho synovi prospieva, rád privíta členov zboru vo svojom dome. Martinova matka mnohokrát ďakovala bratom za všetko, čo pre jej syna urobili, aby mu pomohli. Martin bol vo veku 18 rokov pokrstený, neskôr absolvoval školu služobného vzdelávania a teraz zvestuje dobré posolstvo ako zvláštny priekopník.

Dovezené duchovné bohatstvo

Hoci Guinea veľké množstvo prírodného bohatstva vyváža, časť jej duchovného bohatstva sem bola „dovezená“. Mnohí ľudia sem zväčša z ekonomických dôvodov emigrovali z iných afrických krajín. Ďalší zas museli utiecť pre dlhotrvajúce a kruté boje.

Ernestine z Kamerunu prišla do Guiney pred 12 rokmi. Študovala Bibliu s Jehovovými svedkami a dlhé roky chodila na zhromaždenia bez toho, aby sa dala pokrstiť. Keď na krajskom zjazde Jehovových svedkov v roku 2003 sledovala krst, oči sa jej zaliali slzami. Premohol ju pocit viny a modlila sa k Jehovovi: „Mám 51 rokov a dosiaľ som pre teba nič neurobila. Chcem ti slúžiť.“ Potom konala v súlade so svojou pokornou modlitbou. Mužovi, s ktorým žila, vysvetlila, že môžu zostať spolu, len ak sa dajú zákonne zosobášiť. Súhlasil. Ernestine neskôr stekali po tvári slzy radosti, keď bola v novembri 2004 ona sama pokrstená.

Od začiatku 90. rokov Guinea prijala tisícky utečencov z Libérie a zo Sierry Leone vrátane stoviek Jehovových služobníkov. Keď bratia prídu do utečeneckého tábora, už zakrátko zorganizujú pravidelné zhromaždenia a zvestovateľskú službu a postavia sálu Kráľovstva. Niektorí ľudia sa stali Jehovovými svedkami v utečeneckých táboroch. Jedným z takýchto ľudí je aj Isaac. Po krste sa mu naskytla možnosť vrátiť sa do svojho predošlého zamestnania v jednej veľkej libérijskej spoločnosti. Rozhodol sa však, že radšej zostane slúžiť v utečeneckom tábore v Lainé ako pravidelný priekopník. Vysvetľuje: „Teraz si nemusím od šéfa pýtať povolenie, aby som mohol chodiť na zhromaždenia alebo ísť na zjazd. Som voľný, aby som mohol slúžiť Jehovovi.“ V decembri 2003 bol v tomto odľahlom tábore zorganizovaný oblastný zjazd pre 150 svedkov spomedzi 30 000 utečencov. No zúčastnilo sa na ňom 591 ľudí vrátane deviatich nepočujúcich, ktorí sledovali program v posunkovej reči. Pokrstených bolo dvanásť osôb. Bratia si hlboko vážili úsilie vynaložené na to, aby sa mohli tešiť z tejto duchovnej hostiny.

‚Žiaduce veci‘ robia potrebné zmeny

Pre ľudí, ktorí hľadajú zlato a diamanty, neexistujú prekážky, ktoré by sa nedali prekonať. Je povzbudzujúce vidieť, ako sa noví usilujú prekonávať všetky prekážky, aby mohli slúžiť Jehovovi. Zamyslite sa nad Zainab.

Keď mala Zainab 13 rokov, bola prinútená k detskému otroctvu. Z jednej západoafrickej krajiny, v ktorej bývala, ju priviezli do Guiney. Keď mala 20 rokov, dopočula sa o posolstve Biblie. Veľmi túžila uplatňovať to, čo sa dozvedala.

Chodiť na kresťanské zhromaždenia, ktorých cieľom je uctievať Boha, bolo pre Zainab ťažké, ale hlboko si ich cenila a bola odhodlaná nevynechávať ich. (Hebrejom 10:24, 25) Skrývala si knihy vonku a cestou na zhromaždenie si ich brávala so sebou. Niekoľkokrát ju jej „majitelia“ surovo zbili, keď išla na tieto duchovné zhromaždenia.

Neskôr sa okolnosti zmenili a Zainab bola opäť voľná. Okamžite začala chodiť na všetky zhromaždenia, vďaka ktorým robila rýchle duchovné pokroky. Odmietla dobre platené zamestnanie, ktoré by jej bránilo chodiť na zhromaždenia a mať úžitok z kresťanského vyučovania. Prihlásila sa do teokratickej školy kazateľskej služby, stala sa nepokrstenou zvestovateľkou Kráľovstva a neskôr symbolizovala svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode. Hneď potom sa prihlásila do pomocnej priekopníckej služby. O šesť mesiacov si podala prihlášku do pravidelnej priekopníckej služby.

Jeden záujemca po niekoľkých zhromaždeniach povedal: „Tu sa necítim chudobný.“ Kým mnohí ľudia sa zaujímajú len o hmotné bohatstvo Guiney, ľudia, ktorí milujú Jehovu, dychtivo pátrajú po duchovnom bohatstve. Áno, ‚žiaduce veci všetkých národov‘ sa dnes obracajú k Jehovovmu čistému uctievaniu.

[Rámček na strane 8]

GUINEA — 2005

Vrcholný počet svedkov: 883

Počet biblických štúdií: 1710

Účasť na Pamätnej slávnosti: 3255

[Mapy na strane 8]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

GUINEA

Konakry

SIERRA LEONE

LIBÉRIA

[Obrázok na strane 9]

Albert a Luc

[Obrázok na strane 9]

Sála Kráľovstva v Konakry

[Obrázok na strane 10]

Ernestine

[Obrázok na strane 10]

Martin

[Obrázok na strane 10]

Zainab

[Prameň ilustrácie na strane 8]

USAID