Prečo svet ešte nie je zjednotený?
„Po prvýkrát od druhej svetovej vojny je medzinárodné spoločenstvo zjednotené... Svet sa preto môže chopiť tejto príležitosti splniť dávny sľub nového svetového poriadku.“
TAKÚTO otázku položil prezident Spojených štátov amerických v poslednom desaťročí 20. storočia. Udalosti na svetovej scéne vtedy zdanlivo naznačovali, že svetová jednota je na obzore. Totalitné vlády padali jedna za druhou. Pád berlínskeho múru signalizoval začiatok novej éry v Európe. Sovietsky zväz, ktorý mnohí na Západe považovali za podnecovateľa svetových konfliktov, sa rozpadol priamo pred očami užasnutého sveta. Studená vojna sa skončila a prebiehali optimistické rokovania o odzbrojovaní a znižovaní počtu jadrových zbraní. Je pravda, že v Perzskom zálive vypukla vojna, ale zdalo sa, že je to iba krátkodobá záležitosť, a väčšina sveta bola po tejto vojne ešte odhodlanejšia usilovať sa o dosiahnutie svetového mieru.
Pozitívny vývoj bolo možné pozorovať nielen vo svete politiky, ale aj v iných oblastiach života. V mnohých častiach sveta sa zvýšila životná úroveň. Pokrok na poli medicíny umožnil lekárom dosiahnuť výsledky, ktoré by iba niekoľko desaťročí predtým boli považované za zázrak. Mnohé krajiny zaznamenali prudký ekonomický rozvoj a mnohí očakávali, že to povedie k celosvetovej prosperite. Zdalo sa, že veci sa vyvíjajú správnym smerom.
Dnes, iba po niekoľkých rokoch, sa však nemôžeme ubrániť otázke: ‚Čo sa stalo? Kde je tá sľúbená svetová jednota?‘ Vyzerá to tak, že svet sa uberá úplne opačným smerom. Samovražedné bombové útoky, teroristické útoky, správy o zvýšenom počte zbraní hromadného ničenia a ďalšie znepokojujúce správy sú na dennom poriadku. Týmto vývojom sa svet od jednoty stále viac vzďaľuje. Jeden významný finančník nedávno povedal: „Zapletáme sa do začarovaného kruhu rastúceho násilia.“
Svetová jednota alebo svetové rozdrobenie?
Pri vzniku Spojených národov bolo jedným z deklarovaných cieľov „rozvinúť medzi krajinami priateľské vzťahy založené na rešpektovaní zásady rovnosti práv a práva na sebaurčenie národov“. Podarilo sa po takmer 60 rokoch dosiahnuť tento vznešený cieľ? Ani zďaleka! Zdá sa, že národy viac zaujíma výraz „sebaurčenie“ než „priateľské vzťahy“. Národy a etnické skupiny bojujú o uznanie vlastnej identity a suverenity, a tak je svet čím ďalej tým viac roztrieštený. Spojené národy mali pri svojom vzniku 51 členských štátov. Dnes je ich 191.
Ako sme videli, koncom 20. storočia bol svet plný nádejí na dosiahnutie svetovej jednoty. No táto nádej sa teraz zmenila na beznádej, lebo odvtedy je ľudstvo svedkom stále väčšieho rozdrobovania svetového spoločenstva. Násilné rozdelenie Juhoslávie, konflikty medzi Čečenskom a Ruskom, vojna v Iraku a pokračujúce krviprelievanie na Blízkom východe — to všetko svedčí o stále väčšej nejednote.
Niet pochýb, že mnohé dobre mienené snahy o mier boli naozaj úprimné. Napriek tomu sa zdá, že svetová jednota je nedosiahnuteľná. Mnohí ľudia si kladú otázku: ‚Prečo sa stále nedarí dosiahnuť svetovú jednotu? Kam smeruje tento svet?‘
[Pramene ilustrácií na strane 3]
AP Photo/Lionel Cironneau
Arlo K. Abrahamson/AFP/Getty Images