Život — je alebo nie je niečím cenným?

„Keďže človek je vytvorený na Boží obraz, vziať človeku život znamená zničiť to najcennejšie a najsvätejšie na svete.“ — The Plain Man’s Guide to Ethics (Etická príručka pre bežného človeka) od Williama Barclayho.

‚TO NAJCENNEJŠIE na svete.‘ Vnímate to tak aj vy? Z toho, ako ľudia konajú, je zrejmé, že mnohí sa s týmto názorom nestotožňujú. Už milióny ľudí prišli o život pre bezohľadné konanie krutých jednotlivcov, ktorí sledujú len sebecké ciele a neberú ohľad na svojich blížnych. — Kazateľ 8:9.

Využiť a nahradiť

Klasickým príkladom takejto neúcty k životu je prvá svetová vojna. Ako hovorí historik A. J. P. Taylor, počas tohto hrozného konfliktu „boli životy ľudí obetované [často] úplne zbytočne“. Vojenskí vodcovia v snahe získať si meno a slávu narábali s vojakmi, akoby ich život nemal žiadnu cenu, akoby nezáležalo na tom, koľkí prídu o život. V bitke o Verdun vo Francúzsku bolo zabitých vyše 700 000 ľudí. Zo strategického hľadiska „nebolo čo získať ani stratiť,“ píše Taylor, „cieľom bolo len spôsobiť nepriateľovi straty na životoch a získať slávu.“ — The First World War (Prvá svetová vojna).

Takýto pohŕdavý postoj k životu je rozšírený aj dnes. Učenec Kevin Bales poukazuje na to, že v poslednom čase je „svetový trh práce vzhľadom na populačnú explóziu zaplavený miliónmi chudobných a bezbranných ľudí“. Títo ľudia celý život bojujú len o to, aby prežili v utláčajúcom komerčnom systéme, v ktorom „sa nepozerá na ľudský život ako na niečo cenné“. Tí, ktorí ich vykorisťujú, dodáva Bales, s nimi zaobchádzajú takmer ako s otrokmi — ako „s niečím, čo môžu využiť na zarobenie peňazí a potom odhodiť“. — Disposable People.

„Honba za vetrom“

Existuje aj mnoho iných dôvodov, prečo sú milióny ľudí na pokraji zúfalstva a majú pocit, že ich život nemá žiadnu cenu — že nikoho nezaujíma, či budú žiť, alebo zomrú. Okrem vojen a nespravodlivosti celé ľudstvo zažíva aj také nešťastia, ako je sucho, hlad, choroby, smrť blízkych a nespočetné množstvo iných ťažkostí, pre ktoré si mnohí kladú otázku, či má vôbec cenu žiť. — Kazateľ 1:8, 14.

Samozrejme, nie každý prežije život v krajnej núdzi a tiesni. Ale aj tí, ktorí uniknú takýmto útrapám, sa často pýtajú podobne ako staroveký izraelský kráľ Šalamún: „Čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom?“ Mnohí prichádzajú k záveru, že veľká časť toho, o čo sa v živote snažili, bola v skutočnosti „márnosť a honba za vetrom“. — Kazateľ 2:22, 26.

„Je to všetko, čo život ponúka?“ pýtajú sa pri spätnom pohľade na to, čo prežili. Koľkí dnes môžu na konci svojho života povedať tak ako patriarcha Abrahám, že sú naozaj ‚uspokojení životom‘? (1. Mojžišova 25:8, Katolícky preklad) Väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť pocitu márnosti. No život nemusí byť márny. V Božích očiach je život každého človeka cenný. A Boh chce, aby sme sa všetci tešili z plnohodnotného a uspokojujúceho života. Čo pre to urobí? Zamyslite sa nad nasledujúcim článkom.