Odvážny ‚pútnik, ktorý šíril evanjelium‘

GEORGE BORROW vraj vo svojich 18 rokoch ovládal už 12 jazykov. O dva roky bol schopný „s ľahkosťou a eleganciou“ prekladať do 20 jazykov.

V roku 1833 si tohto neobyčajne nadaného muža pozvala na pohovor do Londýna Britská a zahraničná biblická spoločnosť. Tridsaťročný Borrow nemal peniaze na cestu, ale bol rozhodnutý využiť túto príležitosť, a tak zo svojho domu v Norwichi išiel do Londýna pešo 180 kilometrov. Cesta mu trvala len 28 hodín.

Biblická spoločnosť ho postavila pred neľahkú úlohu — v priebehu šiestich mesiacov sa mal naučiť mandžuštinu, ktorou sa hovorilo v niektorých častiach Číny. Borrow žiadal o učebnicu gramatiky, ale dali mu iba Matúšovo evanjelium v mandžuštine a mandžusko-francúzsky slovník. No už o 19 týždňov Borrow napísal do Londýna: „Mandžuštinu som zvládol,“ a ako sám dodal, „s Božou pomocou.“ Tento výkon bol o to pozoruhodnejší, že v rovnakom čase vraj korigoval Lukášovo evanjelium v jazyku nahuatl, jednom z domorodých jazykov Mexika.

Biblia v mandžuštine

V 17. storočí, keď sa mandžuština po prvýkrát objavila v písomnej podobe, pričom využívala písmo prebraté z mongolskej ujgurskej abecedy, začala sa používať v čínskych oficiálnych kruhoch. I keď časom sa čoraz menej používala, členovia Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti sa nevedeli dočkať, kedy sa budú tlačiť a rozširovať Biblie v mandžuštine. V roku 1822 poskytli prostriedky na vytlačenie 550 kusov Matúšovho evanjelia, ktoré preložil Stepan V. Lipovcov. Ten bol členom Ruského úradu pre vzťahy so zahraničím a 20 rokov žil v Číne. Matúšovo evanjelium bolo vytlačené v Sankt Peterburgu, ale len niekoľko výtlačkov bolo rozšírených, zvyšok zničila záplava.

Onedlho nasledoval preklad celých Kresťanských gréckych Písiem. V roku 1834 zvýšil záujem o Bibliu objav jedného starého rukopisu, ktorý obsahoval preklad väčšiny Hebrejských Písiem. Kto však bude schopný zrevidovať túto existujúcu Bibliu v mandžuštine a dokončiť preklad jej zvyšných častí? Britská a zahraničná biblická spoločnosť vyslala Georgea Borrowa, aby v jej mene vykonal túto úlohu.

Do Ruska

Po príchode do Sankt Peterburgu sa Borrow pustil do hlbokého štúdia mandžuštiny, aby mohol presnejšie korigovať a redigovať biblický text. Táto úloha bola náročná a Borrow pracoval aj 13 hodín denne, keď kreslil písmená na tlač Nového zákona, ktorý bol neskôr opísaný ako „orientálne dielo v krásnom vydaní“. V roku 1835 bolo vytlačených tisíc výtlačkov. Ale Borrowov vytúžený plán, aby ich zobral do Číny a tam rozšíril, bol zmarený. Ruská vláda totiž v obave, že by to mohlo vyvolať dojem misionárskej výpravy, ktorá by mohla ohroziť priateľské vzťahy s Čínou, odmietla vydať Borrowovi povolenie vycestovať do Číny, pokiaľ so sebou zoberie „čo len jednu Bibliu v mandžuštine“.

Ale asi o desať rokov bolo rozšírených niekoľko výtlačkov tejto Biblie a v roku 1859 sa objavili preklady Matúšovho a Markovho evanjelia s paralelnými stĺpcami v mandžuštine a čínštine. No vtedy už väčšina ľudí, ktorí vedeli čítať po mandžusky, uprednostňovala čínštinu a vyhliadka, že by celá Biblia bola preložená do mandžuštiny, začala slabnúť. Mandžuština bola v skutočnosti vymierajúcim jazykom, ktorý mala zakrátko nahradiť čínština. To sa stalo v roku 1912, keď bola Čína vyhlásená za republiku.

Pyrenejský polostrov

Obohatený novými skúsenosťami sa George Borrow vrátil do Londýna. V roku 1835 ho poslali do Portugalska a Španielska, „aby zistil, nakoľko je myseľ ľudí pripravená prijať kresťanské pravdy,“ ako neskôr napísal. V týchto dvoch krajinách Britská a zahraničná biblická spoločnosť nevyvíjala v tom čase žiadnu činnosť, a to pre rozsiahle politické a sociálne nepokoje. Borrow sa rád rozprával o Biblii s ľuďmi vo vidieckych komunitách v Portugalsku, ale o krátky čas ho náboženská apatia a ľahostajnosť, s ktorou sa stretol, prinútila, aby prešiel do Španielska.

V Španielsku sa ocitol pred inou náročnou úlohou, najmä v súvislosti s Rómami, s ktorými sa čoskoro zblížil, keďže ovládal ich jazyk. Krátko po svojom príchode začal s prekladom Nového zákona do jazyka španielskych Rómov — do jazyka gitano. Počas práce si prizval na pomoc dve Rómky. Prečítal im text v španielčine a potom ich požiadal, aby mu ho preložili. Takým spôsobom sa naučil správne používať rómske idiómy. Vďaka tomuto úsiliu bolo na jar 1838 vydané Lukášovo evanjelium, čo jedného biskupa podnietilo k zvolaniu: „Pomocou rómčiny obráti na vieru celé Španielsko!“

George Borrow dostal splnomocnenie, aby našiel „človeka, ktorý by bol schopný preložiť Písma do baskičtiny“. Prekladom bol nakoniec poverený Dr. Oteiza, lekár „zbehlý v tomto dialekte, ktorý aj ja do istej miery ovládam,“ napísal Borrow. V roku 1838 sa Lukášovo evanjelium stalo prvou biblickou knihou vydanou v španielskej baskičtine.

Borrow, hnaný túžbou priniesť osvietenie obyčajným ľuďom, podnikal dlhé a často nebezpečné cesty, počas ktorých rozširoval časti Biblie medzi chudobnými ľuďmi vo vidieckych komunitách. Chcel ich oslobodiť od náboženskej nevedomosti a poverčivosti. Odhaľoval nezmyselnosť toho, že si kupujú odpustky, a hovoril: „Je možné, aby Boh, ktorý je dobrý, súhlasil s tým, aby sa ľudia peniazmi vykupovali zo svojich hriechov?“ Biblická spoločnosť mu v obave, že by také podkopávanie všeobecne uznávaných cirkevných názorov mohlo viesť k zákazu jej činnosti, nariadila, aby sa sústreďoval výlučne na rozširovanie Biblie.

Borrow získal ústny súhlas na tlač Nového zákona v španielčine bez vieroučných poznámok rímskokatolíckej cirkvi. Súhlas získal napriek počiatočnému odmietavému postoju predsedu vlády, ktorý opísal takýto preklad ako nebezpečnú a „nevhodnú knihu“. Borrow potom otvoril sklad v Madride, aby mohol predávať tento Nový zákon v španielčine, čím sa dostal do konfliktu s náboženskými vedúcimi predstaviteľmi i so svetskými autoritami. Bol uväznený na 12 dní. Keď sa proti tomu ohradil, požiadali ho, aby v tichosti opustil krajinu. Borrow veľmi dobre vedel, že ho väznili protizákonne, a preto sa odvolal na príklad apoštola Pavla a povedal, že zostane, kým nebude náležite zbavený viny a nebude očistené jeho meno. — Skutky 16:37.

Biblická spoločnosť mohla v roku 1840, v čase, keď jej horlivý vyslanec opustil Španielsko, podať takúto správu: „Za posledných päť rokov bolo v Španielsku rozšírených takmer 14 000 Biblií.“ Borrow mal na tomto úspechu veľký podiel, a preto svoje skúsenosti zo Španielska zhodnotil ako ‚najšťastnejšie roky svojho života‘.

Kniha The Bible in Spain (Biblia v Španielsku), ktorá Georgeovi Borrowovi vyšla v roku 1842 — a stále sa tlačí —, je živou, osobnou správou o jeho cestách a dobrodružstvách. V tejto knihe, ktorá okamžite získala úspech, o sebe povedal, že je „pútnik, ktorý šíri evanjelium“. Napísal: „Mal som v úmysle navštíviť skryté a odľahlé miesta v nehostinných vrchoch a horách a rozprávať ľuďom, spôsobom mne blízkym, o Kristovi.“

George Borrow svojím veľkým nadšením pri rozširovaní a prekladaní Biblie pripravil pôdu pre ďalších, ktorí mali prísť po ňom — čo bola skutočne veľká výsada.

[Mapa na strane 29]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Úsilie prekladať a rozširovať Bibliu priviedlo Georgea Borrowa z (1) Anglicka do (2) Ruska, (3) Portugalska a (4) Španielska

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 28]

Úvodné slová Jánovho evanjelia v mandžuštine z roku 1835; čítali sa zhora nadol, zľava doprava

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Bible of Every Land, 1860

[Prameň ilustrácie na strane 27]

Z knihy The Life of George Borrow od Clementa K. Shortera, 1919