Noachova viera odsudzuje svet
POČUL si o Noachovi, bohabojnom mužovi, ktorý postavil koráb na záchranu života v celosvetovej potope? Tento príbeh poznajú milióny ľudí napriek tomu, že je veľmi starý. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že pre nás všetkých má Noachov život význam.
Prečo by nás mala zaujímať tisíce rokov stará správa? Je nejaká podobnosť medzi Noachovou a našou situáciou? Ak áno, ako môžeme mať z jeho príkladu úžitok?
Svet za Noachových čias
Podľa biblickej chronológie sa Noach narodil v roku 2970 pred n. l. — 126 rokov po Adamovej smrti. V Noachových časoch bola zem už plná násilia a väčšina Adamových potomkov sa rozhodla napodobňovať príklad svojvoľnosti svojho predka Adama. Teda „Jehova [videl], že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý“. — 1. Mojžišova 6:5, 11, 12.
Ľudská vzbura nebola jedinou príčinou Jehovovej nevôle. V správe v 1. Mojžišovej sa uvádza: „Synovia pravého Boha [si] všímali ľudské dcéry, že sú vzhľadné; a brali si za manželky všetky, ktoré si vyvolili... V tých dňoch boli na zemi Nefilim, a tiež potom, keď synovia pravého Boha mávali pomer s ľudskými dcérami a tie im rodili synov; boli to tí mocní, ktorí boli oddávna preslávení muži.“ (1. Mojžišova 6:2–4) Ak porovnáme tieto verše s vyjadrením, ktoré zapísal apoštol Peter, môžeme vidieť, že „synovia pravého Boha“ boli neposlušní anjeli. Nefilim boli hybridní potomkovia pochádzajúci z nedovolených zväzkov medzi ženami a zhmotnenými odpadlíckymi anjelmi. — 1. Petra 3:19, 20.
Označenie „Nefilim“ znamená „zrážači“ a označuje ľudí, ktorí pôsobia, aby iní padli. Boli to tyrani a hriech ich chlipných otcov je prirovnaný k zvrátenostiam Sodomy a Gomory. (Júda 6, 7) Nefilim spolu s padlými anjelmi vystupňovali na zemi neúnosnú mieru skazenosti.
‚Bezchybný medzi svojimi súčasníkmi‘
Zlo bolo také rozšírené, že Boh bol rozhodnutý zničiť ľudstvo. Ale inšpirovaná správa uvádza: „Noach našiel priazeň v Jehovových očiach... Noach bol spravodlivý muž. Prejavil sa medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný. Noach chodil s pravým Bohom.“ (1. Mojžišova 6:8, 9) Ako sa dalo ‚chodiť s Bohom‘ v bezbožnom svete vhodnom iba na zničenie?
Noach sa nepochybne veľa naučil od svojho otca Lámecha, muža viery a Adamovho súčasníka. Keď Lámech dával svojmu synovi meno Noach (ktoré má pravdepodobne význam „odpočinok“ alebo „útecha“), vyslovil proroctvo: „Ten nám prinesie útechu od našej práce a od bolestí našich rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova.“ Toto proroctvo sa splnilo tak, že Boh zrušil kliatbu, ktorú vyslovil nad zemou. — 1. Mojžišova 5:29; 8:21.
Zbožní rodičia nie sú zárukou duchovnosti svojich detí, lebo každý človek si sám musí k Jehovovi vytvoriť vzťah. Noach ‚chodil s Bohom‘ tak, že sa usiloval žiť spôsobom, ktorý má Božie schválenie. To, čo sa Noach o Bohu dozvedel, ho podnietilo slúžiť mu. Noachova viera neochabla, keď ho Boh informoval o svojom predsavzatí ‚priviesť v potope skazu na každé telo‘. — 1. Mojžišova 6:13, 17.
Noach s dôverou, že príde k tejto katastrofe, ktorá nemala obdobu, poslúchol Jehovov príkaz: „Urob si koráb z dreva živicového stromu. Urobíš v korábe oddelenia a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou.“ (1. Mojžišova 6:14) Postaviť koráb podľa presného popisu, ktorý dal Boh, nebolo ľahké. Ale „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ (1. Mojžišova 6:22) Noachovi pri tom pomáhala manželka a synovia Sem, Cham a Jafet a ich manželky. Jehova takú vieru požehnal. Pre dnešné rodiny sú naozaj znamenitým príkladom!
Čo mala zahŕňať výstavba korábu? Jehova prikázal Noachovi postaviť obrovskú vodotesnú trojpodlažnú drevenú debnu dlhú asi 133 metrov, širokú asi 22 metrov a vysokú asi 13 metrov. (1. Mojžišova 6:15, 16) Toto plavidlo malo mať podobnú kapacitu ako viaceré novodobé nákladné plavidlá.
To bola obrovská úloha! Jej splnenie s veľkou pravdepodobnosťou znamenalo zoťať tisíce stromov, dopraviť ich na stavenisko a narezať ich na fošne alebo trámy. Znamenalo to postaviť lešenie, vyrobiť klince alebo kolíky, zadovážiť smolu na impregnáciu, zaobstarať nádoby, nástroje a tak ďalej. Práca si azda vyžadovala jednať sa s obchodníkmi a platiť za tovar a služby. Podľa všetkého bola potrebná zručnosť v tesárstve, aby sa kusy stavebného dreva k sebe presne hodili a vznikla primerane pevná konštrukcia. A len si pomysli, že stavba trvala pravdepodobne okolo 50 či 60 rokov!
Potom mal Noach začať pripravovať dostatočné množstvo jedla a krmiva. (1. Mojžišova 6:21) Do korábu mal zhromaždiť a umiestiť mnoho zvierat. Noach vykonal všetko, čo mu Boh prikázal, a prácu dokončil. (1. Mojžišova 6:22) Táto práca bola úspešná vďaka Jehovovmu požehnaniu.
„Zvestovateľ spravodlivosti“
Noach okrem toho, že staval koráb, ohlasoval výstrahu a slúžil Bohu verne ako „zvestovateľ spravodlivosti“. No ľudia ‚si nevšímali, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla‘. — 2. Petra 2:5; Matúš 24:38, 39.
Keď berieme do úvahy duchovný a morálny úpadok v tých časoch, ľahko si vieme predstaviť, že Noachova rodina sa mohla stať terčom posmechu neveriacich susedov a predmetom ich zlého zaobchádzania. Ľudia ich zaiste považovali za bláznov. Ale Noach bol v duchovnom povzbudzovaní a podpore svojej rodiny úspešný, lebo jej členovia si nikdy neosvojili násilnícke, nemorálne a vzdorovité spôsoby svojich bezbožných súčasníkov. Noach svojimi slovami a skutkami, ktoré boli prejavom jeho viery, odsúdil vtedajší svet. — Hebrejom 11:7.
Zachránený v potope
Krátko pred lejakom Boh povedal Noachovi, aby vošiel do hotového korábu. Keď bola Noachova rodina i zvieratá v korábe, „Jehova... zavrel dvere“, a tak všetky uštipačné poznámky ostali pred dverami. Keď prišla potopa, neposlušní anjeli sa zjavne odhmotnili a unikli zničeniu. Ale čo ostatní? Každý živý tvor na suchej zemi mimo korábu vrátane Nefilim zahynul! Prežil iba Noach a jeho rodina. — 1. Mojžišova 7:1–23.
Noach a členovia jeho rodiny strávili v korábe jeden lunárny rok a desať dní. Mali veľa práce s kŕmením a napájaním zvierat, odpratávaním odpadu a sledovaním času. Presné dátumy všetkých fáz potopy v 1. Mojžišovej, podobne ako v lodnom denníku, sú jasným dôkazom vierohodnosti tejto správy. — 1. Mojžišova 7:11, 17, 24; 8:3–14.
V korábe Noach svoju rodinu nepochybne viedol v duchovných rozhovoroch a vo vyjadreniach vďaky Bohu. Zjavne prostredníctvom neho a jeho rodiny sa zachovala história čias pred potopou. Spoľahlivé ústne podania alebo písané historické dokumenty, ktoré mali k dispozícii, boli za potopy znamenitou látkou na užitočné uvažovanie.
Noach a jeho rodina boli iste veľmi radi, keď mohli opäť stúpiť na suchú zem. Prvé, čo Noach urobil, bolo, že postavil oltár a v úlohe kňaza svojej rodiny predložil obete Tomu, kto ich zachránil. — 1. Mojžišova 8:18–20.
„Ako boli Noachove dni“
Ježiš Kristus povedal: „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka.“ (Matúš 24:37) Kresťania sú dnes tiež zvestovateľmi spravodlivosti a nabádajú ľudí, aby sa kajali. (2. Petra 3:5–9) Vzhľadom na túto podobnosť by nás mohlo zaujímať, na čo myslel Noach pred potopou. Pomyslel si niekedy, že jeho kázanie je zbytočné? Bol občas unavený? V Biblii sa o tom nepíše. Dozvedáme sa iba, že Noach poslúchal Boha.
Chápeš súvislosť medzi Noachovou a našou situáciou? Poslúchal Jehovu napriek odporu a ťažkostiam. To je dôvod, prečo ho Jehova považoval za spravodlivého. Členovia Noachovej rodiny nevedeli presne, kedy Boh spôsobí potopu, ale vedeli, že potopa príde. Počas rokov naplnených namáhavou prácou a kázaním, ktoré sa mohlo zdať neplodné, Noacha podporovala viera v Božie slovo. Čítame: „Vierou Noach, keď dostal božskú výstrahu pred tým, čo ešte nebolo možné vidieť, prejavil zbožnú bázeň a postavil koráb na záchranu svojej domácnosti; a touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je podľa viery.“ — Hebrejom 11:7.
Ako Noach nadobudol takú vieru? Zjavne si nachádzal čas na uvažovanie o všetkom, čo o Jehovovi vedel, a dal sa týmto poznaním viesť. Nepochybne sa s Bohom rozprával v modlitbe. Spoznal Jehovu tak dôverne, že mohol ‚chodiť s Bohom‘. Ako hlava rodiny rád venoval čas a láskyplnú pozornosť členom svojej domácnosti. K tomu patrila aj starostlivosť o duchovné záujmy svojej manželky, troch synov a neviest.
Praví kresťania dnes podobne ako Noach vedia, že Jehova čoskoro skončí s týmto bezbožným systémom vecí. Nepoznáme ten deň ani tú hodinu, ale uvedomujeme si, že napodobňovanie viery a poslušnosti tohto „zvestovateľa spravodlivosti“ povedie k ‚zachovaniu duše nažive‘. — Hebrejom 10:36–39.
[Rámček na strane 29]
Skutočne sa to stalo?
Antropológovia zozbierali až 270 legiend o potope takmer od všetkých kmeňov a národov. „Príbeh o potope nachádzame po celom svete,“ hovorí učenec Claus Westermann. „Podobne ako príbeh o stvorení je súčasťou nášho základného kultúrneho dedičstva. Je úžasné, že všade na zemi nachádzame príbehy o veľkej potope, ktorá sa udiala v dávnej minulosti.“ Aké je vysvetlenie? Komentátor Enrico Galbiati hovorí: „To, že tradícia o potope pretrváva u viacerých i navzájom veľmi vzdialených národov, je znakom toho, že podkladom týchto tradícií je historická skutočnosť.“ No dôležitejšie než vyjadrenia učencov je pre kresťanov vedomie, že sám Ježiš hovoril o potope ako skutočnej udalosti z dejín ľudstva. — Lukáš 17:26, 27.
[Rámček na strane 30]
Nefilim v mytológii?
Legendy o stykoch medzi bohmi a ľuďmi — a o „hrdinoch“ či „polobohoch“, ktorí sa z týchto zväzkov narodili — boli bežné v gréckej, egyptskej, ugaritskej, churritskej i mezopotámskej teológii. Bohovia gréckej mytológie mali ľudskú podobu a boli veľmi krásni. Jedli, pili, spali, mali pohlavné styky, hádali sa, bojovali, zvádzali a znásilňovali. Hoci boli považovaní za svätých, boli schopní podvodov a zločinov. Hrdinovia, ako bol Achilles, boli údajne božského i ľudského pôvodu a boli obdarení nadľudskými schopnosťami, ale nie nesmrteľnosťou. A tak to, čo sa píše v 1. knihe Mojžišovej, vnáša svetlo do možného či dokonca pravdepodobného pôvodu takých mýtov.