Kedysi sme boli vlkmi — teraz sme ovce!

Keď sme boli so Sakinou malé dievčatá, bývali sme v susedstve. Sakina bola vysoká a robustná a ja nízka a tenká. Často sme sa hádali, ale jedného dňa sme mali vážnu potýčku. Odvtedy sme sa nerozprávali ani nezdravili. Časom sme sa obe odsťahovali a stratili kontakt.

V roku 1994 som začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a postupne som zmenila svoju osobnosť. Keď som o štyri roky stretla Sakinu pri návšteve zvláštneho zjazdového dňa v Bujumbure v Burundi, bola som prekvapená. Bola som rada, že je tam, ale náš pozdrav bol tak trochu chladný. V ten istý deň neskôr som nemohla uveriť vlastným očiam, keď som ju uvidela medzi uchádzačmi o krst! Aj ona sa radikálne zmenila. Už to nebola tá bojovná osoba, s ktorou som sa tak často hádala. Bolo úžasné vidieť ju, ako dáva verejne najavo svoju oddanosť Bohu tým, že sa dáva pokrstiť vo vode!

Keď vyšla z vody, ponáhľala som sa objať ju a do ucha som jej pošepkala: „Pamätáš, ako sme sa hádavali?“ Povedala: „Áno, pamätám sa, ale to bolo vtedy. Teraz som nový človek.“

Obe sme šťastné, že sme našli biblickú pravdu, ktorá zjednocuje, a že sme zmenili svoju osobnosť vlka na osobnosť ovce, ktorá patrí Veľkému Pastierovi, Jehovovi Bohu. Naozaj, biblická pravda mení život.