Ježišovo vzkriesenie pred súdom

„Môžem vám úprimne povedať, že zatiaľ čo si môžeme byť absolútne istí, že Ježiš žil... nemôžeme s rovnakou istotou povedať, že vieme, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych.“ To vyhlásil najvyšší prelát anglikánskej cirkvi, arcibiskup canterburský.

KRESŤANSKÝ apoštol Pavol nemal také výhrady. V 15. kapitole svojho inšpirovaného listu spolukresťanom v starovekom Korinte napísal: „Odovzdal [som vám] medzi prvými vecami, čo som aj ja prijal, že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy; a že bol pochovaný, áno, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písiem.“ — 1. Korinťanom 15:3, 4.

Práve viera vo vzkriesenie Ježiša Krista podnietila Ježišových učeníkov kázať evanjelium v celom grécko-rímskom svete — „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:23) Skutočne, Ježišovo vzkriesenie je samotným základom kresťanskej viery.

Ježišovo vzkriesenie sa však od samého začiatku stretávalo s pochybnosťami a nedôverou. Pre Židov všeobecne bolo rúhaním, keď Ježišovi učeníci tvrdili, že tento muž pribitý na kôl bol Mesiáš. A pre väčšinu vzdelaných Grékov s ich vierou v nesmrteľnosť duše bola už samotná predstava vzkriesenia neprijateľná. — Skutky 17:32–34.

Súčasní pochybovači

V posledných rokoch niektorí učenci, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania, publikujú knihy a články zavrhujúce Ježišovo vzkriesenie ako bájku a roznecujú zanietené debaty na tento námet. Rôzni učenci vo svojom pátraní po „historickom Ježišovi“ argumentujú, že správy evanjelií o prázdnej hrobke a o Ježišových zjaveniach po vzkriesení sú čírou fikciou, vymyslenou dlho po jeho smrti na podporu tvrdení o jeho nebeskej moci.

Vezmite si napríklad názory nemeckého učenca Gerda Lüdemanna, profesora Nového zákona a autora knihy Was mit Jesus wirklich geschah. Die Auferstehung historisch betrachtet (Čo sa naozaj stalo s Ježišom — vzkriesenie z pohľadu histórie). Lüdemann tvrdí, že Ježišovo vzkriesenie je „prázdnou formulkou“, ktorú musí zamietnuť každý, kto zastáva „vedecký svetonázor“.

Profesor Lüdemann háji názor, že vzkriesený Kristus, ktorý sa zjavil apoštolovi Petrovi, bol len Petrovou víziou, ktorá pramenila z jeho zdrvujúceho žiaľu a pocitu viny preto, že zaprel Ježiša. A podľa Lüdemanna bolo Ježišovo zjavenie sa viac ako 500 veriacim pri jednej príležitosti prípadom „hromadnej extázy“. (1. Korinťanom 15:5, 6) Skrátka, mnohí učenci znižujú biblické správy o vzkriesenom Ježišovi na sériu subjektívnych skúseností, ktoré u učeníkov vyvolávali obnovený zmysel duchovného sebavedomia a misionárskeho zápalu.

Samozrejme, mnohí ľudia nemajú veľký záujem o akademické slovné boje. Ale diskusia o Ježišovom vzkriesení by mala byť predmetom záujmu nás všetkých. Prečo? Lebo ak Ježiš nebol vzkriesený, kresťanstvo má falošný základ. Na druhej strane, ak Ježišovo vzkriesenie je skutočný historický fakt, kresťanstvo sa zakladá na pravde. Za týchto okolností sú obhájené nielen Kristove tvrdenia, ale aj jeho sľuby. Okrem toho, ak vzkriesenie existuje, smrť nie je mocným víťazom, ale nepriateľom, ktorého možno poraziť. — 1. Korinťanom 15:55.

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Zo Self-Pronouncing Edition of the Holy Bible, obsahujúceho King James Version a Revised Version