Nedovoľ, aby sa tvoje silné stránky stali tvojimi slabosťami

Luxusný parník Titanic so 16 vodotesnými oddeleniami v trupe bol považovaný za nepotopiteľný. Pri svojej prvej plavbe v roku 1912 mal na palube iba polovicu potrebných záchranných člnov. Loď narazila na ľadovec a potopila sa. O život prišlo vyše 1500 ľudí.

BOHABOJNÝ Uzzijah, kráľ v starovekom Jeruzaleme, bol vynikajúci vojenský veliteľ. S Jehovovou pomocou porážal jedného nepriateľa za druhým. „[Uzzijahova] sláva sa teda rozšírila do veľkej vzdialenosti, lebo dostával obdivuhodnú pomoc, kým nezosilnel.“ Ale potom sa ,jeho srdce povýšilo, takže konal neverne proti Jehovovi, svojmu Bohu‘. Uzzijaha pre jeho pýchu postihlo malomocenstvo. — 2. Paralipomenon 26:15–21; Príslovia 16:18.

Tieto dve správy nás učia, že keď silné stránky nie sú vyvážené múdrosťou, skromnosťou a pokorou, ľahko sa môžu stať slabosťami alebo nedostatkami. To je závažná skutočnosť, lebo v tom či onom smere má každý z nás určité silné stránky, čiže dary, a chceme, aby tieto dary boli prínosom a zdrojom radosti pre nás i pre iných, najmä však pre nášho Stvoriteľa. Áno, mali by sme v plnej miere používať každý dar od Boha, ktorý máme, ale zároveň ovládať ho tak, aby zostal hodnotným prínosom.

Napríklad pre človeka, ktorý miluje svoju prácu, by sa tento dar mohol ľahko stať slabosťou tým, že by sa stal workaholikom. Opatrného človeka nie je možné ľahko oklamať alebo podviesť, ale môže byť opatrný až do tej miery, že nikdy nebude robiť rozhodnutia. Aj výkonnosť je výborná vlastnosť, ale ak je privedená do extrému, takže prehliada ľudský prvok, výsledkom môže byť chladné, nevľúdne prostredie, ktoré plodí nešťastie. Pouvažuj teraz chvíľu o svojich silných stránkach. Používaš ich dobre? Sú požehnaním pre ostatných? A predovšetkým, používaš ich na česť Jehovu, Zdroja ‚všetkého dobrého, čo dostávame‘? (Jakub 1:17) Aby to tak mohlo byť, pozrime sa teraz pozornejšie na niekoľko ďalších príkladov silných stránok, ktoré by sa mohli zmeniť na slabosti, dokonca na nedostatky, keby sme ich nemali pod kontrolou.

Múdro používaj svoje myšlienkové schopnosti

Bystrá myseľ je určite vynikajúci dar. No mohla by sa stať našou slabosťou, keby viedla k prílišnej sebadôvere alebo k tomu, že by sme si o sebe začali priveľa myslieť, najmä ak nás iní prehnane chvália alebo nám lichotia. Alebo by sme si mohli vytvoriť intelektuálsky názor na Božie Slovo a na študijné publikácie založené na Biblii.

Prílišná sebadôvera sa môže navonok prejaviť rôznymi spôsobmi. Napríklad keď niekto s bystrou mysľou dostane rečnícku úlohu v kresťanskom zbore, napríklad verejnú prednášku alebo prejav na teokratickej škole kazateľskej služby, možno si prípravu nechá na poslednú minútu a možno sa ani nemodlí o Jehovovo požehnanie. Dôveruje skôr svojej zásobe poznania a svojej schopnosti improvizovať. Prirodzené schopnosti môžu nejaký čas maskovať jeho nedbanlivosť, ale bez Jehovovho plného požehnania sa jeho duchovný pokrok spomalí, možno dokonca aj zastaví. Aké mrhanie vynikajúcim darom! — Príslovia 3:5, 6; Jakub 3:1.

Niekto, kto má bystrú myseľ, môže tiež získať intelektuálsky názor na Bibliu a biblické študijné pomôcky. No také poznanie len „nadúva“, čiže nafukuje ego ako balón; ‚nebuduje‘ láskyplné kresťanské vzťahy. (1. Korinťanom 8:1; Galaťanom 5:26) Naproti tomu duchovný človek sa bez ohľadu na svoje myšlienkové schopnosti vždy modlí o Božieho ducha a dôveruje mu. Silná stránka jeho osobnosti sa stáva ešte väčším prínosom, keď rastie v láske, pokore, poznaní a múdrosti — a všetky tieto vlastnosti sú uňho v príjemnej rovnováhe. — Kolosanom 1:9, 10.

Určitá schopnosť by sa mohla stať našou slabosťou aj vtedy, keď by sme si na základe nej vytvorili o sebe prehnane vysokú mienku, čo by prezrádzalo nedostatok skromnosti. Nadaný človek — i tí, ktorí mu pochlebujú — môže zabudnúť, že Jehova „nehľadí na tých, ktorí sú múdri v svojom vlastnom srdci“, i keď sú možno nadaní. (Jób 37:24) „Múdrosť je u skromných,“ hovorí Božie Slovo. (Príslovia 11:2) Apoštol Pavol, hoci bol vysoko inteligentný a vzdelaný, povedal Korinťanom: „Keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vám oznamovať sväté Božie tajomstvo s výstrednosťou reči alebo múdrosťou... Prišiel som k vám v slabosti a v strachu a s veľkým chvením; a moja reč a to, čo som zvestoval, nebolo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v prejave ducha a moci, aby vaša viera nespočívala v ľudskej múdrosti, ale v Božej moci.“ — 1. Korinťanom 2:1–5.

Naozaj múdry človek nie je oklamaný svetským názorom na intelekt ani svetskou definíciou úspechu. Preto namiesto toho, aby svoj talent využíval na získanie priazne ľudí alebo na nahromadenie svetského bohatstva, dáva to najlepšie, čo má, Tomu, ktorý mu dal život i schopnosti. (1. Jána 2:15–17) Kladie teda záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote a je ako úrodný „strom zasadený pri vodných tokoch“. Vďaka Jehovovmu požehnaniu, nie vďaka jeho prirodzeným danostiam, „všetko, čo robí, sa podarí“. — Žalm 1:1–3; Matúš 6:33.

Nech kresťanstvo pridá k tvojim schopnostiam

Kresťanstvo má v podstate toľko predností, že svetské filozofie popri ňom blednú. Napríklad kresťanský spôsob života robí z ľudí tých najlepších manželov a manželky, najlepších susedov a najlepších zamestnancov — ľudí, ktorí sú čestní, úctiví, pokojamilovní a usilovní. (Kolosanom 3:18–23) Okrem toho, kresťanské školenie v rečníctve a vyučovaní buduje dobré komunikačné schopnosti. (1. Timotejovi 4:13–15) Preto neprekvapuje, že kresťanom často ich zamestnávatelia dávajú ďalšie zodpovedné úlohy a vyššie postavenie. Ale takéto prednosti môžu byť aj zneužité, pokiaľ ich kresťania pozorne nestrážia. Povýšenie alebo lákavá pracovná ponuka môže znamenať celkom sa oddať firme, pravidelne vynechávať kresťanské zhromaždenia alebo obetovať hodnotný čas, ktorý by kresťan mohol stráviť s rodinou.

Jeden kresťanský starší z Austrálie, ktorý je tiež hlavou rodiny, bol veľmi úspešným podnikateľom, a tak sa mu otvárali veľké možnosti. Predsa však odolal pokušeniu získať úspech v tomto systéme. „Chcel som viac času tráviť so svojou rodinou a v kresťanskej službe,“ povedal. „Preto sme sa s manželkou dohodli, že postupne znížim množstvo času, ktoré venujem svojej svetskej práci. Prečo by som mal pracovať päť dní v týždni, keď nemusím?“ dodal. Po niekoľkých premyslených úpravách vo svojom živote tento starší zistil, že sa dokáže postarať o rodinu aj vtedy, keď pracuje tri alebo štyri dni v týždni. Časom mu boli ponúknuté ďalšie služobné výsady, napríklad služba v miestnom výbore zjazdovej sály a pri organizácii oblastného zjazdu. Jeho múdro usmerňované schopnosti priniesli jemu i jeho rodine radosť a uspokojenie.

Vyrovnaný postoj k výsadám

Kresťanskí muži sú povzbudzovaní, aby sa usilovali o služobné výsady v zbore. „Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu [alebo služobného pomocníka], želá si znamenitú prácu.“ (1. Timotejovi 3:1) Tak ako je to pri silných stránkach osobnosti, ktoré sme už spomenuli, aj ochota prijať zodpovednosť musí byť vyvážená dobrým úsudkom. Nikto by nemal prijímať toľko úloh, že by stratil radosť v Jehovovej službe. Áno, ochotný duch je chvályhodný, ba potrebný, lebo Jehova neschvaľuje, keď sa niekto príliš šetrí; ale ochota musí tiež odzrkadľovať skromnosť a ‚zdravú myseľ‘. — Títovi 2:12; Zjavenie 3:15, 16.

Ježišova jemnosť, pochopenie a citlivosť spôsobovala, že i tí najponíženejší sa v jeho prítomnosti cítili príjemne. Podobne aj dnes sa ľudia cítia dobre v spoločnosti tých, ktorých prednosťou je empatická, starostlivá osobnosť. V kresťanskom zbore sú takíto srdeční, prístupní starší naozaj cenení ako „dary v podobe ľudí“. Sú „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. — Efezanom 4:8; Izaiáš 32:2.

Ale starší musia byť vyrovnaní aj v tom, koľko času venujú pomoci druhým a koľko sami potrebujú na osobné štúdium, rozjímanie, modlitbu a službu. Prirodzene, ženatí starší musia tiež venovať čas svojej rodine, ktorej by predovšetkým mali byť k dispozícii.

Schopné ženy — úžasné požehnanie

Podobne ako schopní starší, aj duchovne zmýšľajúce ženy sú vynikajúcim prínosom pre Jehovovu organizáciu. Ženy celkovo sú obdarené schopnosťou prejavovať záujem o iných ľudí — čo je vlastnosť, ktorú si Jehova cení a povzbudzuje k nej. „Nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných,“ napísal apoštol Pavol. (Filipanom 2:4) No tento ‚osobný záujem‘ má svoje hranice, lebo žiaden kresťan by nechcel byť ako „ten, ktorý sa mieša do záležitostí iných ľudí“; nikto by tiež nemal byť klebetník. — 1. Petra 4:15; 1. Timotejovi 5:13.

Ženy majú aj mnoho iných darov. Napríklad kresťanská manželka môže byť myšlienkovo schopnejšia ako jej manžel. No ako ‚schopná manželka‘, ktorá sa bojí Jehovu, bude rešpektovať svojho manžela a bude používať svoje dary na to, aby ho doplnila, a nie na to, aby s ním súťažila. A múdry, pokorný manžel nebude svojej manželke závidieť ani sa na ňu hnevať, ale bude si ceniť silné stránky svojej manželky a bude sa z nich tešiť. Povzbudí ju, aby využívala svoje dary naplno pri budovaní domácnosti a aby pomáhala svojim deťom ‚báť sa Jehovu‘, tak ako sa bojí Jehovu ona. (Príslovia 31:10, 28–30; 1. Mojžišova 2:18) Takým skromným, pokorným manželom a manželkám sa dobre darí a ich manželstvá naozaj prinášajú Jehovovi česť.

Ovládnutie silnej osobnosti

Silná osobnosť, ktorá je upriamená na spravodlivosť a na konanie Jehovovej vôle celou dušou, môže byť vynikajúcim prínosom, pokiaľ je zjemnená skromnosťou a pokorou. No môže byť aj slabosťou, ak spôsobuje, že človek vládne nad druhými alebo ich zastrašuje. To platí najmä v rámci kresťanského zboru. Kresťania by sa mali cítiť jeden pri druhom uvoľnene, a to i vtedy, keď sú v spoločnosti zborových starších. — Matúš 20:25–27.

Starší by sa zas mali cítiť uvoľnene v spoločnosti iných starších. A keď sa spolu stretávajú, ich rozhodnutia by mal ovplyvňovať svätý duch, nie sila osobnosti. Áno, svätý duch môže pôsobiť na každého staršieho v rade vrátane toho najmladšieho alebo najtichšieho staršieho. Preto i keď tí, ktorí majú silnejšiu osobnosť, cítia, že sú v práve, mali by ovládať silu svojej osobnosti tak, že sa naučia umeniu ustúpiť, a tak ‚prejavia úctu‘ spolustarším. (Rimanom 12:10) Kazateľ 7:16 láskavo varuje: „Nestaň sa príliš spravodlivým, ani sa neukazuj nadmieru múdrym. Prečo by si si mal spôsobiť spustošenie?“

Jehova, Zdroj ‚všetkého dobrého, čo dostávame‘, používa svoje úžasné schopnosti absolútne dokonale. (Jakub 1:17; 5. Mojžišova 32:4) A je naším Učiteľom! Preto učme sa od neho a tvrdo pracujme na rozvíjaní našich prirodzených darov, čiže silných stránok, a tiež na tom, aby sme ich používali s múdrosťou, skromnosťou a láskou. Akým požehnaním potom budeme pre druhých!

[Obrázky na strane 27]

Duchovný pokrok závisí od štúdia spojeného s modlitbami a od spoliehania sa na Jehovu

[Obrázok na strane 29]

Osobný záujem spojený so skromnosťou je požehnaním

[Prameň ilustrácie na strane 26]

S láskavým dovolením The Mariners’ Museum, Newport News, VA