Naučiť sa všetko prevyšujúcej ceste lásky

Kosovo, Libanon a Írsko. To sú názvy, ktoré sa v posledných rokoch často objavujú v správach. V mysliach ľudí vyvolávajú scény krviprelievania, bombardovania a vraždenia. Samozrejme, násilné konflikty zapríčinené náboženskými, rasovými, etnickými alebo inými rozdielmi nie sú ničím novým. Stránky histórie sú nimi preplnené a ľudstvu priniesli neopísateľné utrpenie.

KEĎŽE vojny boli počas celej histórie, mnohí prišli k záveru, že sú v skutočnosti nevyhnutné a že vzájomná nenávisť medzi ľuďmi je prirodzená. Také názory sú však v úplnom protiklade s učením Božieho Slova, Biblie. Písma jednoznačne vyhlasujú: „Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Je jasné, že Stvoriteľ chce, aby sa ľudia navzájom milovali.

Biblia tiež ukazuje, že ľudia boli stvorení na Boží obraz. (1. Mojžišova 1:26, 27) To znamená, že ľudstvo je obdarené schopnosťou odrážať Božie vlastnosti, z ktorých najvýznamnejšou je láska. Keď je to tak, prečo ľudia počas celej histórie tak biedne zlyhávajú v prejavovaní lásky jeden druhému? Biblia opäť poskytuje vysvetlenie. Je to preto, že prvý ľudský pár, Adam a Eva, sa vzbúril proti Bohu a dopustil sa hriechu. Výsledkom bolo, že celé ich potomstvo zdedilo hriech a nedokonalosť. Rimanom 3:23 vysvetľuje: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ Naša schopnosť milovať, ktorú sme dostali od Boha, je kazená zdedeným hriechom a nedokonalosťou. Znamená to, že ľudia už nie sú schopní navzájom sa milovať? Akú máme nádej, že sa niekedy budeme tešiť z pokojných, láskyplných vzťahov s ostatnými?

Musíme sa učiť milovať Boha

Jehova Boh vie, že napriek tomu všetkému ľudstvo má stále schopnosť prejavovať lásku. Preto vyžaduje, aby všetci, ktorí sa mu chcú páčiť, prejavovali lásku natoľko, nakoľko sú len schopní. Boží Syn, Ježiš Kristus, jasne stanovil túto požiadavku, keď sa ho pýtali na najväčšie prikázanie v Zákone, ktorý dal Boh Izraelu. Povedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie.“ Potom dodal: „Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘ Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon.“ — Matúš 22:37–40.

Mnohí ľudia však cítia, že je ťažké milovať niekoho, koho nemôžu vidieť, a Jehovu Boha ľudia nemôžu vidieť, lebo Boh je Duch. (Ján 4:24) Každý deň sme však ovplyvňovaní tým, čo Boh robí, keďže všetci sme závislí od mnohých dobrých vecí, ktoré stvoril na náš úžitok. Apoštol Pavol spomenul túto skutočnosť, keď povedal: „[Boh] nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ — Skutky 14:17.

Aj keď úžitok z vecí, ktoré nám Stvoriteľ rôznymi spôsobmi zaopatruje, má každý, pomerne málo ľudí je mu vďačných alebo sa cíti podnecovaných, aby mu ďakovali. Je teda potrebné uvažovať o hodnote všetkých tých dobrých vecí, ktoré pre nás Boh urobil, a rozjímať o úžasných vlastnostiach, ktoré sa v nich zračia. Takéto uvažovanie by nám malo umožniť rozoznať múdrosť a moc nášho Vznešeného Stvoriteľa, vlastnosti, ktoré vzbudzujú bázeň. (Izaiáš 45:18) Ale predovšetkým by nám to malo pomôcť vidieť, akým je milujúcim Bohom, pretože nám nedal iba život, ale nám aj umožnil tešiť sa z mnohých radostí, ktoré život prináša.

Uvažuj napríklad nad nekonečnou rozmanitosťou prekrásnych kvetov, ktoré Boh stvoril na zemi. Aké je to úžasné, že nás obdaril aj schopnosťou vidieť tú nádheru a s potešením ju vnímať! Podobne nám Boh poskytol všetky druhy výživnej potravy na naše nasýtenie. Aké láskavé bolo od neho, že nás vytvoril aj so schopnosťou vnímať chuť, aby sme mohli mať z jedenia taký pôžitok! Nie sú to azda výrečné dôkazy, že Boh nás skutočne miluje a má na mysli naše najlepšie záujmy? — Žalm 145:16, 17; Izaiáš 42:5, 8.

Okrem toho, že sa nám Stvoriteľ dáva spoznať prostredníctvom „knihy prírody“, prostredníctvom svojho Slova, Biblie, nám ukazuje, akým je Bohom. Je to tak preto, že v Biblii sú zaznamenané mnohé z láskyplných skutkov, ktoré Jehova urobil v minulosti, a početné požehnania, ktoré sľubuje dať ľudstvu v blízkej budúcnosti. (1. Mojžišova 22:17, 18; 2. Mojžišova 3:17; Žalm 72:6–16; Zjavenie 21:4, 5) Ale predovšetkým, Biblia nám poukazuje na najväčší prejav Božej lásky k ľudstvu — že dal svojho jednosplodeného Syna, aby sa stal naším Vykupiteľom, takže môžeme byť oslobodení z područia hriechu a smrti. (Rimanom 5:8) Naozaj, čím viac sa učíme o našom milujúcom Stvoriteľovi, tým viac sme podnecovaní milovať ho z celého srdca.

Učme sa milovať svojich blížnych

Ako to vyzdvihol Ježiš, okrem toho, že máme milovať Boha z celého srdca, duše a mysle, mali by sme našich blížnych milovať ako seba. Božia láska nás v skutočnosti zaväzuje, aby sme milovali svojich blížnych. Apoštol Ján vysvetľuje: „Milovaní, ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní milovať sa navzájom.“ Ďalej zdôrazňuje: „Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha,‘ a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“ — 1. Jána 4:11, 20, 21.

Dnes žijeme vo svete, kde väčšina ľudí prejavuje postoj ‚najprv ja‘ a ‚milujú samých seba‘, presne ako to predpovedala Biblia. (2. Timotejovi 3:2) Preto keď sa chceme naučiť všetko prevyšujúcej ceste lásky, musíme vynaložiť vážne úsilie, aby sme premieňali svoju myseľ a napodobňovali nášho milujúceho Stvoriteľa, a nie sebecké spôsoby, aké majú ľudia vo všeobecnosti. (Rimanom 12:2; Efezanom 5:1) Boh je dokonca „láskavý k nevďačným a zlým“ a „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. Keďže náš nebeský Otec nám dáva taký vynikajúci príklad, mali by sme sa snažiť byť ku všetkým láskaví a pomáhať im. Keď to budeme robiť, môžeme dokázať, že sme ‚synmi nášho milujúceho nebeského Otca‘. — Lukáš 6:35; Matúš 5:45.

Niekedy také láskavé skutky vedú k tomu, že ľuďom pomôžu stať sa ctiteľmi pravého Boha. Pred niekoľkými rokmi sa jedna žena, ktorá je Jehovovou svedkyňou, snažila podeliť o biblické posolstvo so susedkou, no tá ju iba rázne odbila. Taká reakcia ju však nezbavila odvahy. Namiesto toho jej naďalej prejavovala láskavosť a snažila sa jej byť nápomocná. Raz pomohla tejto susedke presťahovať sa do iného domu. Inokedy zariadila, aby s ňou niekto išiel na letisko, kde sa mala stretnúť s príbuznými. Neskôr prijala táto susedka ponuku biblického štúdia a nakoniec sa stala horlivou kresťankou napriek veľmi silnému odporu zo strany manžela. Áno, tie prejavy lásky položili základ pre večné požehnania.

Ak sme sami k sebe poctiví, pripustíme, že Boh nás nemiluje preto, že by sme mali veľké množstvo obdivuhodných vlastností. Naopak, miluje nás aj napriek mnohým chybám a nedostatkom, ktoré máme. Keď je to tak, mali by sme sa učiť podobne milovať našich blížnych napriek ich mnohým zlyhaniam. Ak sa budeme učiť vidieť a ceniť si vynikajúce vlastnosti iných namiesto toho, aby sme vyhľadávali ich chyby, bude pre nás oveľa jednoduchšie mať k nim lásku. To, čo k nim pocítime, môže dokonca prerásť lásku založenú na zásadách a budeme k nim cítiť vrúcnu náklonnosť a nežnú lásku, aká existuje medzi blízkymi priateľmi.

Nechaj svoju lásku rásť

Láska a priateľstvo potrebujú byť živené a pestované a na to je nevyhnutne potrebná okrem iného úprimnosť a čestnosť. Niektorí sa snažia zakrývať svoje nedostatky, aby zanechali dobrý dojem u tých, s ktorými sa chcú priateliť. No taký spôsob konania sa im často vypomstí, keď sa iní časom dozvedia, aká je skutočnosť, a taká nečestnosť ich odpudí. Nemali by sme sa teda báť pripustiť, aby nás iní poznali takých, akí skutočne sme — hoci máme nedostatky, ktoré sa snažíme prekonať. To nám môže pomôcť nadviazať s nimi priateľstvo.

Napríklad jedna staršia sestra, ktorá je svedkyňou v zbore na Ďalekom východe, má veľmi slabé vzdelanie. No túto skutočnosť sa nikdy nesnažila pred inými ukrývať. Napríklad otvorene prizná, že nedokáže iným vysvetliť, ako sa dá biblickými proroctvami a históriou potvrdiť, že časy pohanov sa skončili v roku 1914.a No dáva taký vynikajúci príklad v horlivosti pre službu, ako aj v láske a štedrosti k bratom, že o nej s láskou hovoria ako o poklade zboru.

V niektorých kultúrach vyvoláva nevôľu otvorené prejavovanie náklonnosti; ľudia sa v styku s druhými učia prejavovať zdvorilú formálnosť. Hoci je vždy dobré byť zdvorilý a ohľaduplný, zdvorilosť by nemala potláčať alebo skrývať naše city voči iným. Jehova sa nehanbil vyjadriť svoju náklonnosť k svojmu vyvolenému ľudu, starovekému Izraelu, keď mu povedal: „Zamiloval som si ťa láskou na neurčitý čas.“ (Jeremiáš 31:3) Podobne apoštol Pavol povedal svojim spoluveriacim v Tesalonike: „Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ (1. Tesaloničanom 2:8) A tak keď sa snažíme pestovať úprimnú náklonnosť k blížnym, je to viac v súlade s biblickým učením, keď také pocity dáme prirodzene najavo, ako keby sme ich potláčali.

Je potrebné neustále úsilie

Naučiť sa milovať iných a prejavovať im lásku je pokračujúci proces. Vyžaduje si to od nás veľa úsilia, pretože musíme usilovne pracovať na tom, aby sme prekonali vlastnú nedokonalosť a zároveň odolávali silnému vplyvu tohto sveta, ktorý nemá lásku. No odmena, ktorú to prinesie, je bohatá, a tak sa to skutočne vyplatí. — Matúš 24:12.

Hoci je tento svet veľmi nedokonalý, môžeme sa tešiť z lepších vzťahov s našimi blížnymi, čo prinesie mnoho radosti, pokoja a uspokojenia nám i druhým. Vynaložením takého úsilia sa môžeme dokázať ako hodní úžasnej nádeje žiť navždy v Božom novom svete. A predovšetkým, keď sa budeme učiť všetko prevyšujúcej ceste lásky, môžeme získať schválenie a požehnanie nášho milujúceho Stvoriteľa teraz aj navždy!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 10]

Kresťanskú lásku môžeme prejaviť skutkami láskavosti

[Prameň ilustrácie na strane 8]

UN PHOTO 186226/​M. Grafman