Zaujíma sa o nás niekto?
„Slzy tých, ktorí boli utláčaní“, tečú prúdom. Prelievajú ich obete nespočetných ‚skutkov útlaku‘ na celom svete. Tí, ktorí sa stávajú obeťami, majú často pocit, že nemajú „žiadneho utešiteľa“ — že sa o nich skutočne nikto nezaujíma. — Kazateľ 4:1.
NAPRIEK tomuto prúdu sĺz niektorí zostávajú chladní voči utrpeniu iných ľudí. Zakrývajú si oči pred bolesťou druhých tak ako kňaz a Lévita v podobenstve Ježiša Krista o mužovi, ktorého niekto napadol, okradol a nechal vedľa cesty napoly mŕtveho. (Lukáš 10:30–32) Pokiaľ sa títo ľudia a ich rodiny majú pomerne dobre, nezaujímajú sa o druhých. Tým akoby hovorili: „Koho by to zaujímalo?“
To by nás nemalo prekvapovať. Apoštol Pavol predpovedal, že v „posledných dňoch“ bude mnohým ľuďom chýbať ‚prirodzená náklonnosť‘. (2. Timotejovi 3:1, 3) Jeden pozorovateľ sa sťažoval na rastúcu ľahostajnosť ľudí. „Stará írska filozofia a tradícia spolupatričnosti a záujmu o druhých,“ povedal, „je nahrádzaná novým zákonom zamerania pozornosti iba na seba.“ Ľudia na celom svete sa zameriavajú len na seba a sú takmer úplne ľahostajní k trápeniu druhých.
Potrebujeme, aby sa o nás niekto zaujímal
Ľudia rozhodne potrebujú, aby niekto o nich prejavil záujem. Vezmime si napríklad osamelého muža v Nemecku, ktorého „našli sedieť pred televízorom — päť rokov po jeho smrti na Vianoce“. Tento „rozvedený, postihnutý, osamelý človek“, zatrpknutý následkom smutných životných skúseností, nikomu nechýbal, až kým sa nevyčerpal bankový účet, z ktorého bolo vyplácané nájomné za jeho byt. Nikto sa oňho nezaujímal.
Uvažujme aj o bezmocných obetiach mocných, chamtivých pánov. V jednej oblasti „zomrelo na následky útlaku a hladu“ okolo 200 000 ľudí (štvrtina obyvateľstva), keď im bola násilne odobratá pôda. Alebo pomyslime na deti, ktoré boli vystavené takmer neuveriteľnému násiliu. Jedna správa uvádza: „Percento detí v [jednej krajine], ktoré boli opakovane svedkami ukrutností — zabíjania, bitia, znásilňovania, niekedy zo strany iných dospievajúcich, je šokujúce.“ Môžete teda pochopiť, prečo sa jedna obeť takýchto krívd s plačom opýtala: „Zaujíma sa o mňa vôbec niekto?“
Podľa jednej správy Organizácie Spojených národov musí 1,3 miliardy ľudí v rozvojovom svete prežiť s hodnotou menej ako jeden dolár na deň. Určite si kladú otázku, či to niekoho zaujíma. Rovnakú otázku si možno kladú tisícky utečencov, ktorí podľa správy v The Irish Times „stoja pred ťažkým rozhodnutím, či zostať v biednom tábore, alebo v nehostinnej krajine, alebo sa pokúsiť vrátiť sa do domovskej krajiny, ktorá je stále rozorvaná vojnou či etnickým rozdelením“. V tej istej správe bol uvedený aj tento hrozivý fakt: „Zavrite oči a počítajte do troch. Práve zomrelo dieťa. Jedno z 35 000 detí, ktoré dnes zomrú na podvýživu alebo na choroby, ktorým sa dalo predísť.“ Nie div, že mnohí kričia v tiesni a horkosti! — Porovnaj Jóba 7:11.
Ale malo to tak byť od začiatku? Je realistické nazdávať sa, že je niekto, kto nielenže má o nás záujem, ale má aj moc zastaviť utrpenie a vyliečiť všetky ľudské bolesti?
[Prameň ilustrácie na strane 2]
Obálka a strana 32: Reuters/Nikola Solic/Archive Photos
[Prameň ilustrácie na strane 3]
A. Boulat/Sipa Press