„Ak soľ stratí svoju silu“

BOJOVALO sa o ňu. Používala sa ako platidlo. V Číne bolo cennejšie už len zlato. Áno, ľudstvo už dlho považuje soľ za veľmi cenný tovar. Dodnes sa jej pripisujú liečivé a antiseptické vlastnosti a na celom svete sa používa na zvýraznenie chuti potravín i ako konzervačný prostriedok.

Nečudo, že sa — vzhľadom na mnohé žiaduce vlastnosti a spôsoby využitia — v obraznom zmysle používa aj v Biblii. Napríklad mojžišovský Zákon vyžadoval, aby bolo osolené všetko, čo sa obetovalo na oltári pre Jehovu. (3. Mojžišova 2:13) Nerobilo sa to kvôli zlepšeniu chuti obetí, ale pravdepodobne preto, lebo soľ predstavovala oslobodenie od porušenosti či skazenosti.

Ježiš v slávnej Kázni na vrchu svojim nasledovníkom povedal: „Vy ste soľou zeme.“ (Matúš 5:13) Týmto vyjadrením Ježiš naznačil, že ich kázanie o Božom Kráľovstve bude mať na ich poslucháčov potenciálne ochranný vplyv, čiže vplyv zachraňujúci život. Skutočne, tí, ktorí uplatňovali Ježišove slová, boli chránení pred mravným a duchovným úpadkom v spoločenstvách, v ktorých žili a slúžili. — 1. Petra 4:1–3.

No Ježiš ďalej varoval: „Ale ak soľ stratí svoju silu... nie je už súca na nič, len na vyhodenie, aby ju ľudia pošliapali.“ Biblický učenec Albert Barnes k tomu vo svojom komentári povedal, že soľ, ktorú Ježiš a jeho apoštoli poznali, „bola nečistá, zmiešaná s látkami rastlinného i nerastného pôvodu“. A tak keď soľ stratila svoju slanosť, to, čo zostalo, mohlo byť „značné množstvo nerastného materiálu“. Barnes poznamenáva: „Ten bol užitočný iba na to... aby sa ním, podobne ako v dnešnej dobe štrkom, vysypali cesty alebo chodníky.“

Kresťania by mali dbať na toto varovanie a dať si pozor, aby neprestali verejne vydávať svedectvo alebo aby sa nevrátili k nezbožnému spôsobu správania. Inak by sa duchovne skazili a mohli by sa stať neužitočnými podobne ako ‚soľ, ktorá stratila svoju silu‘.