Živé drahokamy v Namíbii! — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Živé drahokamy v Namíbii!

NAMÍBIA sa rozprestiera asi 1500 kilometrov pozdĺž juhozápadného pobrežia Afriky. Celé pobrežné pásmo pozostáva z piesočnatých dún, skalnatých pahorkov a rozsiahlych štrkových plání. Medzi kamienkami namíbijských štrkových pláži sú kde-tu aj drahokamy toľkých farieb, koľko si len viete predstaviť. Niekedy tam môžete nájsť dokonca aj diamanty. Ale táto krajina má niečo omnoho cennejšie ako tieto kamene. Namíbia má živé drahokamy — ľudí mnohých národnostných skupín.

Prví obyvatelia Namíbie rozprávali jazykmi khoisanskej jazykovej skupiny. Ich spôsob reči bol známy svojimi mľaskavkovými hláskami. Do khoisanskej jazykovej skupiny dnes patria tmaví Damarovia, Namovia so svetlou farbou pokožky a nízkeho vzrastu a povestní lovci Krováci. V posledných storočiach prišlo do Namíbie mnoho černošských kmeňov. Tieto kmene patria do troch hlavných národnostných skupín: Ovambovia (najväčšia etnická skupina v Namíbii), Hererovia a Kavangovia. Počas 19. storočia sa v Namíbii začali usídľovať Európania. Po tom, ako boli v piesku púšte objavené diamanty, prišli ďalší prisťahovalci.

Obyvatelia Namíbie sú drahocenní, pretože sú časťou sveta ľudstva, za ktorý Boh dal svojho Syna, a tak im otvoril cestu k večnému životu. (Ján 3:16) Stovky Namíbijčanov z mnohých kmeňov už zareagovali na posolstvo o záchrane. Týchto ľudí môžeme prirovnať k živým drahokamom, pretože patria medzi „žiaduce veci všetkých národov“, ktoré sú dnes zhromažďované do Jehovovho domu uctievania. — Haggeus 2:7.

Duchovná ťažba sa začína

Ťažba duchovných drahokamov v Namíbii sa začala v roku 1928. Počas toho roku rozposlala odbočka spoločnosti Watch Tower v Južnej Afrike 50 000 výtlačkov biblickej literatúry ľuďom, ktorí boli rozptýlení po celej krajine. V nasledujúcom roku pomazaná kresťanka Lenie Theronová z Južnej Afriky vykonávala návštevy u ľudí, ktorí prejavili záujem. Štyri mesiace cestovala sama po tejto rozľahlej krajine a rozšírila viac ako 6000 pomôcok na štúdium Biblie v afrikánčine, angličtine a nemčine. Všetka táto práca určite nebola zbytočná.

Pouvažujme napríklad o nemeckom baníkovi Bernhardovi Baadem. V roku 1929 dostal dodávku vajec od jedného farmára, ktorý každé vajce zabalil do listu z publikácie spoločnosti Watch Tower. Bernhard dychtivo čítal každú stranu a bol zvedavý, kto napísal tú knihu. Nakoniec sa dostal k poslednej strane, na ktorej bola uvedená adresa spoločnosti Watch Tower v Nemecku. Bernhard písomne požiadal o ďalšiu literatúru. Stal sa prvým Namíbijčanom, ktorý sa postavil na stranu pravdy.

Prichádzajú pracovníci celým časom

V roku 1950 prišli do Namíbie štyria misionári, absolventi Gileádu, biblickej školy Watchtower. Do roku 1953 sa počet misionárov zvýšil na osem. Patrili k nim Dick a Coralie Waldronovci, manželský pár z Austrálie, ktorý tu ešte stále verne slúži. Na ťažbe duchovných drahokamov sa podieľalo aj mnoho iných hlásateľov Kráľovstva celým časom z Južnej Afriky aj zo zahraničia. Do Namíbie boli posielaní ďalší misionári, ako aj absolventi školy služobného vzdelávania.

Ďalším faktorom, ktorý prispel k duchovnému vzrastu v Namíbii, bolo prekladanie a vydávanie biblickej literatúry v hlavných miestnych jazykoch, ako je herero, kwangali, kwaňama, nama/damara a ndonga. Od roku 1990 pôsobí v hlavnom meste Windhoeku pekná prekladateľská kancelária a domov pre dobrovoľníkov pracujúcich celým časom. Karen Deppischová, ktorá spolupracovala so svojím manželom na evanjelizačnom diele celým časom v rôznych častiach Namíbie, povedala: „Mnohí ľudia sú prekvapení, keď im ponúkame literatúru v ich vlastnom jazyku, najmä ak je v tom jazyku k dispozícii len veľmi málo kníh.“

Brúsenie drahokamov

Niektoré z doslovných namíbijských drahokamov boli brúsené pôsobením vĺn a piesku počas mnohých tisícročí. Ale, samozrejme, takéto prírodné procesy nevytvárajú živé drahokamy. Od nedokonalých ľudí si to vyžaduje námahu, ak chcú „odložiť starú osobnosť“ a obliecť si novú osobnosť podobnú Kristovej. (Efezanom 4:20–24) Napríklad uctievanie predkov je silnou tradíciou mnohých kmeňov v Namíbii. Tých, ktorí nepreukazujú uctievanie mŕtvym predkom, často prenasledujú členovia rodiny a susedia. Keď sa takíto ľudia dozvedia z Biblie, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“, čelia skúške. (Kazateľ 9:5) Akej?

Jeden svedok z kmeňa Hererov vysvetľuje: „Bolo veľmi ťažké zostať verný pravde. Prijal som ponuku biblického štúdia s Jehovovými svedkami, ale dosť dlho mi trvalo, kým som uplatnil to, čo som sa učil. Najprv som si musel vyskúšať, či to nebude pre mňa nebezpečné, ak prestanem zachovávať tradičné zvyky. Napríklad som jazdil okolo určitých miest v Namíbii bez toho, aby som zastavil a položil kameň na hrob alebo pozdravil mŕtveho zdvihnutím klobúka. Postupne som sa presvedčil, že sa mi nič nemôže stať, ak nebudem uctievať mŕtvych predkov. Aký som šťastný, že Jehova požehnal moje úsilie, aby som pomohol mojej rodine a iným záujemcom spoznať pravdu!“

Potreba baníkov na duchovnú ťažbu

Pred príchodom misionárov v roku 1950 bol v Namíbii len jeden zvestovateľ dobrého posolstva. Počet zvestovateľov neustále rástol až na vrcholný počet 995 zvestovateľov. Ešte stále však zostáva vykonať veľa práce. V skutočnosti niektoré oblasti boli sotva dotknuté. Mohol by si slúžiť tam, kde je veľká potreba hlásateľov Kráľovstva? Potom prejdi do Namíbie a pomôž nám vyhľadávať a brúsiť ďalšie duchovné drahokamy. — Porovnaj Skutky 16:9.

[Mapa/obrázky na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AFRIKA

NAMÍBIA

[Obrázky]

Namíbia je krajina nádherných drahokamov

[Pramene ilustrácií]

[Obrázky na strane 26]

Dobré posolstvo sa zvestuje všetkým etnickým skupinám v Namíbii

[Obrázok na strane 28]

Môžeš slúžiť tam, kde je väčšia potreba hlásateľov Kráľovstva?