Vandalizmus — prečo?

„NEMÁM čo povedať.“ Tieto slová boli napísané obrovskými písmenami na čerstvo natretom múre v príjemnej štvrti São Paula. Prejav vandalizmu, pomyslíte si azda. A grafity sú iba jedným druhom vandalizmu.

Predstavte si, že by bezohľadní vandali zničili vaše nové auto. Alebo si možno všimnete, že predmety verejného vlastníctva — užitočné pre mnohých — poškodili alebo zničili vandali. Prečo? Áno, prečo? Premýšľali ste už nad tým, prečo sa pácha toľko vandalských činov? Na mnohých miestach sa zdá, že vandali nachádzajú potešenie v poškodzovaní alebo ničení telefónnych búdok. Často sú ich cieľom aj verejné dopravné prostriedky ako vlaky alebo autobusy. Zdá sa, že vandali neberú ohľad na nič. Ale čo je za mnohými skutkami vandalizmu, ktoré vidíme alebo pre ktoré trpíme?

Marco,a mladý človek z Ria de Janeiro, bol frustrovaný, keď jeho tím prehral futbalový zápas — taký frustrovaný, že začal hádzať kamene do autobusu, v ktorom sedeli fanúšikovia víťazného tímu. Alebo porozmýšľajme o Clausovi. Keď sa mu nedarilo v škole, bol taký rozzúrený, že hádzal kamene a rozbíjal okná. No bolo po „zábave“, keď mal jeho otec za škodu zaplatiť. Ďalší mladík, Erwin, popri štúdiu v škole chodil aj do zamestnania. Zdalo sa, že on a jeho priatelia sú dobre vychovaní mladí ľudia. Ich zábavou však bolo vandalsky ničiť svoje okolie. Erwinovi rodičia o tom vôbec nevedeli. Valter bol sirota, a tak nemal veľmi na výber; jeho domovom sa stali ulice São Paula. Jeho najlepší priatelia boli z gangu vandalov a on chodil s nimi a tiež sa učil bojové umenia. Takéto príklady ukazujú, že za vandalizmom sú skutoční ľudia a že pohnútky alebo emócie, ktoré ho zapríčiňujú, sú rôzne.

„Vandalizmus môže byť skutkom pomsty alebo formou vyjadrenia politických názorov. Mladí ľudia, rovnako ako dospelí, sa niekedy dopúšťajú trestnej činnosti iba pre ‚zábavu‘,“ hovorí The World Book Encyclopedia. Avšak vandalizmus nie je iba mladíckou zábavou; môže byť aj veľmi zhubný, dokonca môže zapríčiniť smrť. Skupina mladých ľudí sa chcela „zabaviť“, a tak keď zbadala spiaceho muža, poliala ho horľavou zmesou a zapálila ho. Muž, Indián, ktorý bol obeťou, neskôr v nemocnici zomrel. Podľa správy „mladíci údajne povedali, že si nemysleli, že by sa niekto zaujímal o to, že niekoľkí žobráci zhoreli na ulici, a nič sa s tým nespravilo“. Či si vandalizmus vyžiada nejaké obete, alebo nie, finančné a emocionálne škody sú nevyčísliteľné. Teda čo by mohlo udržať vandalizmus pod kontrolou alebo s ním skoncovať?

Kto môže skoncovať s vandalizmom?

Môže polícia a školstvo zabrániť vandalizmu? Jedným problémom je, že tieto autority môžu byť zamestnávané závažnejšou trestnou činnosťou, ako je obchod s drogami alebo prípady vrážd, a nie priestupkami „bez obetí“. Podľa jedného policajného dôstojníka, keď sa mladý človek dostane do problémov, rodičia často „obviňujú deti, s ktorými sa priatelil, školu alebo políciu z toho, že ich dieťa chytila“. Vzdelávanie a presadzovanie zákona môže vandalizmus zredukovať; avšak čo ak sa postoje rodičov nezmenia? Jedna sociálna kurátorka mladistvých hovorí: „Je to nuda a príležitosť. [Mladí bývajú] dlho vonku a nemajú čo robiť. A pravdepodobne na nich nikto nedozerá — inak by neboli vonku.“

Hoci je vandalizmus na mnohých miestach vážnym problémom, uvažujme, ako by sa veci mohli zmeniť. Mladí vandali spomínaní v úvode sa zmenili, a teraz sa úplne vyhýbajú tomu, že by škodili spoločnosti. Čo spôsobilo, že títo niekdajší delikventi zmenili svoj životný štýl? A prekvapilo by vás, keby vandalizmu nielen ubudlo, ale keby bol aj úplne odstránený? Pozývame vás prečítať si nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]