Saul — Pánova vyvolená nádoba

SAUL z Tarzu bol zúrivým odporcom Kristových nasledovníkov. No Pán mal preňho pripravenú inú budúcnosť. Saul sa mal stať význačným predstaviteľom práve toho, proti čomu tak vášnivo bojoval. Ježiš povedal: „Tento [Saul] mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno národom aj kráľom a synom Izraela.“ — Skutky 9:15.

Saulov život „nehanebníka“ sa úplne zmenil, keď mu bolo preukázané milosrdenstvo a stal sa „vyvolenou nádobou“ Pána Ježiša Krista. (1. Timotejovi 1:12, 13) Keď sa Saul stal kresťanským apoštolom Pavlom, začal využívať energiu, ktorá ho predtým podnecovala zúčastniť sa na kameňovaní Štefana a na iných útokoch na Ježišových učeníkov, na úplne iné ciele. Ježiš zjavne videl u Saula žiaduce vlastnosti. Aké to boli vlastnosti? A kto bol vlastne Saul? Ako mu jeho minulosť pomohla, aby bol užitočný pri rozširovaní pravého uctievania? Môžeme sa niečo z jeho skúsenosti naučiť?

Saulov rodinný pôvod

V čase zavraždenia Štefana, čo bolo krátko po Letniciach roku 33 n. l., bol Saul „mladým mužom“. Keď neskôr okolo roku 60–61 n. l. Pavol písal Filémonovi, bol už „vekom starší muž“. (Skutky 7:58; Filémonovi 9) Učenci poukazujú na to, že podľa starovekého označovania veku slovo „mladý“ pravdepodobne znamenalo vek medzi 24. až 40. rokom, kým označenie „starší muž“ by poukazovalo na vek medzi 50. až 56. rokom. Saul sa teda pravdepodobne narodil len niekoľko rokov po narodení Ježiša.

Židia vtedy žili v mnohých častiach sveta. Dobyvateľské ťaženia, otroctvo, deportácie, obchod a dobrovoľné sťahovanie boli dôvodmi ich rozptýlenia z Judey. Hoci Saulova rodina patrila k Židom v diaspóre, Saul zdôrazňuje, že jeho rodičia verne dodržiavali Zákon, keď hovorí, že bol „obrezaný na ôsmy deň, pôvodom z rodu Izraela, z kmeňa Benjamin, Hebrej narodený z Hebrejov; podľa zákona farizej“. Saul mal také isté hebrejské meno, aké mal významný člen jeho kmeňa — prvý kráľ Izraela. Keďže bol Saul z Tarzu od narodenia rímskym občanom, mal aj latinské meno Paullus. — Filipanom 3:5; Skutky 13:21; 22:25–29.

To, že sa Saul narodil ako rímsky občan, znamenalo, že jeden z jeho mužských predkov získal výsadu rímskeho občianstva. Ako? Existuje niekoľko možností. Okrem toho, že občianstvo bolo možné zdediť, mohlo byť poskytnuté jednotlivcom alebo skupinám buď za nejaké konkrétne zásluhy, z nejakého politického dôvodu, alebo ako odmena za nejakú významnú službu štátu. Otrok, ktorý bol schopný vykúpiť sa z otroctva u rímskeho občana alebo ktorého nejaký rímsky občan zbavil otroctva, sa sám stal rímskym občanom. To platilo aj na veterána ozbrojených síl, keď odchádzal z rímskych légií. Miestni obyvatelia bývajúci v rímskych kolóniách sa časom mohli stať rímskymi občanmi. Hovorí sa tiež, že v istých obdobiach sa občianstvo kupovalo za veľké sumy peňazí. Spôsob, ako Pavlova rodina získala občianstvo, zostáva tajomstvom.

Vieme, že Saul pochádzal z Tarzu, popredného a zároveň hlavného mesta rímskej provincie Cilícia (v dnešnom južnom Turecku). Hoci v tej oblasti žila početná židovská komunita, v každodennom živote bol Saul vystavený aj vplyvu pohanskej kultúry. Tarzus bolo veľké a prosperujúce mesto, známe ako centrum helenistickej čiže gréckej učenosti. Podľa odhadov mal v prvom storočí 300 000 až 500 000 obyvateľov. Bolo to obchodné centrum na hlavnej ceste medzi Malou Áziou, Sýriou a Mezopotámiou. Tarzus vďačil za svoju prosperitu obchodu a úrodnosti nížiny, ktorá ho obklopovala a na ktorej sa pestovalo hlavne obilie, vinič a ľan. Tamojší prekvitajúci textilný priemysel produkoval súkno z kozej srsti, z ktorého sa vyrábali stany.

Saulovo vzdelanie

Saul čiže Pavol sa živil čestnou prácou a popri svojej misionárskej činnosti si zarábal výrobou stanov. (Skutky 18:2, 3; 20:34) Remeslo výrobcu stanov bolo typické pre jeho rodné mesto Tarzus. Je pravdepodobné, že Saul sa vyučil remeslu výrobcu stanov v mladosti od svojho otca.

Saulova znalosť jazykov — zvlášť jeho zbehlosť v gréčtine, spoločnom jazyku Rímskej ríše — bola tiež veľmi užitočná pri jeho misionárskej práci. (Skutky 21:37–22:2) Analytici jeho spisov hovoria, že jeho gréčtina je vynikajúca. Jeho slovná zásoba nie je klasická alebo literárna, ale je podobná jazyku Septuaginty, gréckeho prekladu Hebrejských Písiem, ktorý Pavol často citoval alebo parafrázoval. Z toho rôzni učenci usudzujú, že Saul dostal prinajmenšom dobré základné vzdelanie v gréčtine, pravdepodobne v nejakej židovskej škole. „V staroveku človek nemohol mať lepšie vzdelanie — a najmä grécke vzdelanie — zadarmo; bolo pravidlom, že si to vyžadovalo nejakú hmotnú podporu,“ hovorí učenec Martin Hengel. Saulovo vzdelanie teda naznačuje, že Saul pochádzal z prominentnej rodiny.

Je pravdepodobné, že približne vo veku 13 rokov Saul pokračoval vo svojich štúdiách v Jeruzaleme vzdialenom asi 840 kilometrov od domova. Vzdelával sa pri nohách Gamaliela, známeho a vysoko cteného učiteľa farizejskej tradície. (Skutky 22:3; 23:6) Tieto štúdiá, ktoré možno prirovnať k dnešnému univerzitnému vzdelávaniu, mu otvorili dvere príležitostí na získanie významného postavenia v judaizme.a

Dobre využíval svoje schopnosti

Saul, ktorý sa narodil do židovskej rodiny v helenistickom a rímskom meste, žil vlastne akoby v troch svetoch. Kozmopolitné a viacjazyčné prostredie nepochybne pomohlo Pavlovi stať sa „ľuďom každého druhu... všetkým“. (1. Korinťanom 9:19–23) Jeho rímske občianstvo mu neskôr umožnilo obhajovať svoju službu po právnej stránke a predložiť dobré posolstvo najvyššej autorite Rímskej ríše. (Skutky 16:37–40; 25:11, 12) Prirodzene, že prostredie, z ktorého Saul pochádzal, jeho vzdelanie a osobnosť boli dobre známe aj vzkriesenému Ježišovi, ktorý Ananiášovi povedal: „Choď, lebo tento mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno národom aj kráľom a synom Izraela. Lebo mu jasne ukážem, čo všetko musí vytrpieť pre moje meno.“ (Skutky 9:13–16) Keď bola Saulova horlivosť upriamená správnym smerom, významne prispela k rozširovaniu posolstva o Kráľovstve do vzdialených oblastí.

To, že si Ježiš zvolil Saula pre zvláštne poverenie, bolo jedinečnou udalosťou v dejinách kresťanstva. No aj všetci dnešní kresťania majú individuálne schopnosti a vlastnosti, ktoré možno efektívne využiť pri šírení dobrého posolstva. Keď Saul pochopil, čo od neho Ježiš chce, neváhal. Robil všetko, čo mohol, aby podporoval záujmy Kráľovstva. Konáš tak aj ty?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 30]

Registrácia rímskeho občianstva a potvrdenie o ňom

Registráciu legitímnych detí rímskych občanov zaviedol Augustus dvoma výnosmi, ktoré boli vydané v roku 4 a v roku 9 n. l. Dieťa muselo byť zaregistrované do 30 dní od narodenia. V provinciách musela rodina urobiť vyhlásenie pred magistrátnym úradníkom v patričnom úrade pre verejné záznamy, pričom uviedli, že dieťa je legitímne a má rímske občianstvo. Potom sa zaznamenali mená rodičov, pohlavie a meno dieťaťa a dátum narodenia. Už pred zavedením týchto zákonov sa každých päť rokov prostredníctvom sčítania ľudu obnovovala registrácia občanov vo všetkých rímskych mestských samosprávach, kolóniách a prefektúrach.

Človek teda mohol svoje postavenie dokázať tým, že sa odvolal na starostlivo udržiavané archívy. Overené kópie takýchto záznamov bolo možné získať v podobe prenosných drevených diptychov (skladacích tabuliek). Podľa niektorých učencov je možné, že keď Pavol tvrdil, že má rímske občianstvo, mohol to potvrdiť nejakým dokladom. (Skutky 16:37; 22:25–29; 25:11) Keďže rímske občianstvo bolo považované za niečo takmer „posvätné“ a oprávňovalo človeka na mnoho výsad, falšovanie takýchto dokumentov bolo mimoriadne závažným zločinom. Falšovanie postavenia mohlo byť potrestané smrťou.

[Prameň ilustrácie]

Historic Costume in Pictures/​Dover Publications, Inc., New York

[Rámček/obrázok na strane 31]

Saulovo rímske meno

Každý muž s rímskym občianstvom mal meno, ktoré sa skladalo najmenej z troch častí. Mal osobné meno, rodové meno (označovalo jeho kmeň čiže gens) a priezvisko. Známym príkladom je Gaius Julius Caesar. Biblia neuvádza žiadne celé rímske meno, ale zo svetských zdrojov vieme, že Agrippa bol Marcus Julius Agrippa. Gallio bol Lucius Junius Gallio. (Skutky 18:12; 25:13) Biblickým príkladom posledných dvoch z troch mien nejakého človeka je napríklad meno Pontius Pilatus (nápis dolu), Sergius Paulus, Claudius Lysias a Porcius Festus. — Skutky 4:27; 13:7; 23:26; 24:27.

Nie je možné s istotou určiť, či bolo meno Paullus Saulovým osobným menom, alebo priezviskom. Nebolo neobvyklé neformálne pridať k týmto menám ďalšie meno, ktorým mohli človeka volať jeho príbuzní a známi. Alebo sa mohlo používať nejaké nerímske meno ako Saul, ktoré mohlo slúžiť ako náhradné meno. „[Meno Saul] by nikdy nebolo vhodné ako rímske meno,“ hovorí jeden učenec, „ale bolo by veľmi vhodné ako domáce meno, ktoré bolo rímskemu občanovi dané ako signum.“ Vo viacjazyčných oblastiach mohli okolnosti ovplyvniť, ktoré zo svojich mien sa človek rozhodol použiť.

[Prameň ilustrácie]

Photograph by Israel Museum, ©Israel Antiquities Authority