Otázky čitateľov

Niektorým Jehovovým svedkom bolo ponúknuté zamestnanie, ktoré v nejakom ohľade súviselo aj s náboženskými budovami alebo pozemkami. Aký je biblický pohľad na takúto prácu?

Pred touto otázkou možno stoja kresťania, ktorí úprimne chcú uplatňovať 1. Timotejovi 5:8, kde sa zdôrazňuje dôležitosť hmotnej starostlivosti o domácnosť. Hoci kresťania by určite mali uplatňovať túto radu, neznamená to, že by mali prijať akýkoľvek druh svetskej práce bez ohľadu na jej charakter. Kresťania si uvedomujú, že je potrebné byť citlivý aj na iné náznaky Božej vôle. Napríklad túžba muža starať sa o svoju rodinu by nebola ospravedlnením, keby porušoval to, čo Biblia hovorí o nemravnosti alebo o vražde. (Porovnaj 1. Mojžišovu 39:4–9; Izaiáša 2:4; Jána 17:14, 16.) Je tiež veľmi dôležité, aby kresťania konali v súlade s príkazom vyjsť z Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva. — Zjavenie 18:4, 5.

Na celom svete sa Boží služobníci ocitajú v rôznych situáciách, pokiaľ ide o zamestnanie. Bolo by zbytočné a neoprávnené, keby sme sa pokúšali uviesť zoznam všetkých možností a stanoviť kategorické pravidlá. (2. Korinťanom 1:24) Spomeňme však niektoré činitele, ktoré by kresťania mali vziať do úvahy, keď robia osobné rozhodnutie v otázke zamestnania. Tieto činitele boli stručne uvedené v Strážnej veži č. 23 z roku 1982 v článku vyzdvihujúcom úžitok zo svedomia, ktoré sme dostali od Boha. Rámček v tomto článku uviedol dve kľúčové otázky a tiež ďalšie užitočné faktory.

Prvá kľúčová otázka znie: Odsudzuje Biblia danú svetskú prácu ako takú? Strážna veža k tomu uviedla, že Biblia odsudzuje krádeže, zneužívanie krvi a modlárstvo. Kresťan by sa mal vyhýbať svetskej práci, ktorá priamo podporuje činnosti, ktoré Boh neschvaľuje, napríklad tie, čo boli spomenuté.

Druhá otázka znie: Stal by sa človek vykonávaním tejto práce spolupáchateľom nejakej činnosti, ktorú Biblia odsudzuje? Je zrejmé, že človek zamestnaný v herni, v nemocnici na oddelení, kde sa vykonávajú potraty, alebo v dome prostitúcie by bol spolupáchateľom nebiblickej činnosti. I keby bolo jeho každodennou prácou iba zametanie podlahy alebo dvíhanie telefónov, podporoval by činnosť, ktorú Božie Slovo odsudzuje.

Mnohí kresťania, ktorí stáli pred rozhodnutím týkajúcim sa zamestnania, zistili, že preskúmanie už len týchto otázok im pomáha dospieť k osobnému rozhodnutiu.

Pomocou týchto dvoch otázok možno napríklad pochopiť, prečo by pravý ctiteľ nechcel byť priamym zamestnancom falošnej náboženskej organizácie tým, že by pracoval pre cirkev v kostole. V Zjavení 18:4 je daný tento príkaz: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch.“ Keby bol človek riadnym zamestnancom nejakého náboženstva, ktoré vyučuje falošné uctievanie, zúčastňoval by sa na skutkoch a hriechoch Veľkého Babylona. Či už by bol záhradníkom, vrátnikom, opravárom, alebo účtovníkom, jeho práca by slúžila na podporu uctievania, ktoré je v rozpore s pravým náboženstvom. Okrem toho ľudia, ktorí by ho videli pracovať na skrášľovaní alebo na oprave kostola, aby kostol mohol plniť svoju náboženskú úlohu, by ho logicky spojili s daným náboženstvom.

Čo však ten, kto nie je riadnym zamestnancom cirkvi alebo náboženskej organizácie? Možno je zavolaný len na to, aby urobil súrnu opravu prasknutého vodovodného potrubia v suteréne kostola. Nebolo by to niečo iné, ako keby dostal ponuku zmluvne vykonať napríklad pokrytie alebo izoláciu strechy kostola?

Opäť si možno predstaviť obrovské množstvo situácií. Všimnime si preto päť ďalších faktorov, ktoré uviedla spomínaná Strážna veža:

1. Je tá práca jednoducho službou človeku, ktorá sama osebe nie je z biblického hľadiska nevhodná? Vezmime si napríklad poštára. To, že roznáša poštu, by sotva znamenalo, že podporuje niečo odsúdeniahodné, keby medzi budovami, ktoré má vo svojom rajóne, bol kostol alebo nemocnica, v ktorej sa vykonávajú interrupcie. Boh dáva slnko, ktoré svieti cez okná všetkých budov vrátane kostola či takej nemocnice. (Skutky 14:16, 17) Kresťan, ktorý je poštárom, môže prísť k záveru, že vykonáva službu pre všetkých, deň čo deň. Podobne by to mohlo byť s kresťanom, ktorý reaguje na naliehavú situáciu — inštalatér, ktorý je zavolaný, aby zastavil vytápanie kostola, alebo pracovník zdravotníckej stanice, ktorý je privolaný k niekomu, kto stratil vedomie počas bohoslužieb v kostole. Každý z nich to môže považovať za príležitostné poskytnutie pomoci človeku.

2. Do akej miery má človek vo svojom zamestnaní právomoc? Kresťan, ktorý je majiteľom obchodu, určite nebude súhlasiť s objednávaním a predajom modiel, špiritistických amuletov, cigariet alebo jaterníc s pridaním krvi. Rozhoduje o tom on ako majiteľ. Ľudia ho môžu povzbudzovať, aby predával cigarety alebo modly a zarobil, ale on bude konať v súlade so svojím biblickým presvedčením. Na druhej strane, kresťanský zamestnanec vo veľkých potravinách môže dostať prácu pri pokladnici, môže umývať podlahu alebo pracovať ako účtovník. Nemôže rozhodovať o tom, aké výrobky sa objednávajú a predávajú, i keď niektoré z nich sú nevhodné, ako napríklad cigarety alebo predmety na náboženské sviatky.a (Porovnaj Lukáša 7:8; 17:7, 8.) To súvisí s ďalším faktorom.

3. Do akej miery je človek do danej práce zainteresovaný? Vráťme sa k príkladu s obchodom. Zamestnanec, ktorý pracuje pri pokladnici alebo dopĺňa zásoby do regálov, prichádza len občas do kontaktu s cigaretami či náboženskými predmetmi; je to len malá časť jeho práce. Aké rozdielne je to však v prípade zamestnanca v tom istom obchode, ktorý pracuje pri pulte s cigaretami! Celá jeho práca sa denne sústreďuje na niečo, čo je v rozpore s kresťanskými náukami. (2. Korinťanom 7:1) To názorne ukazuje, prečo treba pri rozhodnutiach týkajúcich sa zamestnania zvažovať aj stupeň zainteresovanosti alebo kontaktu.

4. Kto vypláca mzdu alebo na akom mieste sa práca vykonáva? Vezmime si dve situácie. Aby si nemocnica, v ktorej sa vykonávajú interrupcie, zlepšila imidž pred verejnosťou, rozhodne sa zamestnať človeka, ktorý bude zametať ulice v jej okolí. Jeho plat pochádza z kliniky pre interrupcie, hoci nepracuje priamo tam a celý deň ho nikto na klinike nevidí. Ľudia ho vidia vykonávať verejnoprospešnú prácu, ktorá sama osebe nie je v rozpore s Písmami, odhliadnuc od toho, kto ho platí. Teraz opačný prípad. V štáte, kde je legalizovaná prostitúcia, verejné zdravotníctvo platí zdravotnú sestru, ktorá pracuje v nevestincoch a robí zdravotné testy, ktoré majú obmedziť šírenie pohlavne prenášaných chorôb. Hoci ju platí verejné zdravotníctvo, svoju prácu vykonáva celý čas v domoch prostitúcie a robí nemravnosť bezpečnejšou, prijateľnejšou. Tieto príklady ukazujú, prečo treba brať do úvahy zdroj príjmu a tiež miesto, kde sa práca vykonáva.

5. Aký vplyv na iných má vykonávanie práce; dotkne sa to svedomia niekoho alebo bude to pre druhých kameňom potknutia? Svedomie by sme rozhodne mali brať do úvahy, či už ide o naše vlastné svedomie, alebo o svedomie druhých. I keď sa určitá práca (vrátane miesta, kde sa vykonáva, a toho, kto vypláca mzdu) zdá väčšine kresťanov prijateľná, niekto možno cíti, že to znepokojuje jeho svedomie. Apoštol Pavol, ktorý dal vynikajúci príklad, povedal: „Veríme, že máme poctivé svedomie, pretože si prajeme správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebrejom 13:18) Mali by sme sa vyhýbať práci, ktorá by nás oberala o pokoj; no zároveň by sme nemali byť kritickí k tým, ktorým svedomie hovorí niečo iné. A naopak, hoci kresťan nemusí vidieť na určitej práci nič, čo by bolo v rozpore s Bibliou, môže si uvedomovať, že mnohých v zbore i v okolí by to veľmi znepokojovalo. Pavol vyjadril správny postoj slovami: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok, ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci.“ — 2. Korinťanom 6:3, 4.

Teraz sa vráťme k hlavnej otázke, ktorá sa týkala práce na cirkevnej budove, ako je napríklad osadenie nových okien, čistenie kobercov alebo vykonanie opravy vykurovacieho kotla. Ako možno uplatniť uvedené body?

Spomeňme si na otázku právomoci. Je kresťan majiteľom firmy alebo vedúcim, ktorý môže rozhodnúť, či sa podujme na takú prácu na kostole? Chcel by mať kresťan s takou právomocou podiel s Veľkým Babylonom tým, že by takú prácu nariadil alebo by uzatvoril zmluvu s nejakou náboženskou organizáciou, ktorej by to pomohlo praktizovať falošné uctievanie? Nepodobá sa to rozhodnutiu predávať cigarety alebo modly vo vlastnom obchode? — 2. Korinťanom 6:14–16.

Ak je kresťan zamestnancom bez možnosti rozhodovať, či bude práca prijatá, mali by sa vziať do úvahy ďalšie faktory, napríklad miesto a rozsah zainteresovanosti. Je zamestnanec požiadaný iba doviezť alebo uložiť nové stoličky na určitú príležitosť alebo vykonať humánnu službu, napríklad uhasiť oheň na kostole, skôr ako sa rozšíri? Mnohí by sa na to pozerali inak ako na zamestnanca podniku, ktorý trávi dlhý čas maľovaním kostola alebo pravidelnou prácou v záhrade, aby bol kostol príťažlivejší. Taký pravidelný alebo rozsiahly kontakt by zvýšil pravdepodobnosť, že mnohí by toho kresťana spojili s náboženstvom, o ktorom tvrdí, že ho neschvaľuje, a prípadne by sa na tom mohli potknúť. — Matúš 13:41; 18:6, 7.

Spomenuli sme tu niekoľko dôležitých činiteľov, ktoré treba vziať do úvahy v prípade zamestnania. Boli uvedené v kontexte konkrétnej otázky týkajúcej sa falošného náboženstva. No rovnako možno o nich uvažovať v súvislosti s ďalšími typmi zamestnania. V každom prípade treba vec preskúmať na modlitbách a vziať do úvahy konkrétne — a možno špecifické — stránky danej situácie. Faktory, ktoré boli uvedené v tomto článku, už pomohli mnohým úprimným kresťanom urobiť svedomité rozhodnutie, ktoré odzrkadľuje ich túžbu chodiť v priamosti pred Jehovom. — Príslovia 3:5, 6; Izaiáš 2:3; Hebrejom 12:12–14.

[Poznámka pod čiarou]