Raši — vplyvný komentátor Biblie

KTORÁ kniha bola v hebrejčine vytlačená medzi prvými? Bol to komentár k Pentateuchu (k piatim Mojžišovým knihám). Bol vydaný v talianskom meste Reggio di Calabria v roku 1475. Kto bol jeho autorom? Bol to muž známy pod menom Raši.

Prečo sa nejakému komentáru dostalo takej jedinečnej pocty? Esra Shereshevsky vo svojej knihe Rashi—​The Man and His World (Raši — človek a jeho svet) hovorí, že Rašiho komentár „sa v židovskej domácnosti a študovni stal základným textom. Žiadne iné dielo židovskej literatúry nebolo natoľko oceňované... Je známych vyše 200 komentárov, ktoré sa zaoberajú priamo Rašiho komentárom k Pentateuchu.“

Boli Rašiho komentárom ovplyvnení len Židia? I keď si to mnohí neuvedomujú, Rašiho komentár k Hebrejským písmam už celé stáročia ovplyvňuje preklady Biblie. Ale kto bol Raši a ako získal taký veľký vplyv?

Kto bol Raši?

Raši sa narodil roku 1040 v Troyes vo Francúzsku.a Ako mladý muž odišiel študovať na židovské náboženské akadémie vo Wormse a Mohuči (Mainzi) v Porýní. Tam študoval u niektorých z najvýznamnejších židovských učencov Európy. V čase, keď mal asi 25 rokov, sa z osobných dôvodov musel vrátiť do Troyes. Raši — vtedy už uznávaný ako vynikajúci učenec — sa čoskoro stal náboženským vodcom miestnej židovskej komunity a založil vlastnú náboženskú akadémiu. Časom bolo toto nové centrum židovského vzdelávania ešte vplyvnejšie ako centrá, kde pôsobili Rašiho učitelia v Nemecku.

V tom čase Židia vo Francúzsku nažívali so svojimi susedmi, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, v relatívnom pokoji a súlade, čo Rašimu poskytovalo väčšiu voľnosť na jeho odbornú prácu. Nebol však učencom odtrhnutým od reality. Napriek tomu, že požíval vážnosť ako učiteľ a hlava akadémie, zarábal si na živobytie ako vinár. Táto dôverná znalosť bežných remesiel ho približovala k priemerným Židom a pomáhala mu poznať a chápať ich pomery. K Rašiho rozhľadu prispela aj poloha mesta Troyes. Mesto ležalo na križovatke dôležitých obchodných ciest, a tak bolo akýmsi kozmopolitickým strediskom, čo Rašimu umožňovalo dobre sa oboznámiť so spôsobmi a zvykmi rôznych národov.

Prečo bolo treba komentár?

Židia boli známi ako ľud knihy. Ale „kniha“ — Biblia — bola v hebrejčine a „ľud“ teraz hovoril po arabsky, francúzsky, nemecky, španielsky a množstvom iných jazykov. Hoci väčšina Židov sa ešte stále od detstva učila hebrejčinu, mnoho biblických výrazov už jasne nechápali. Navyše rabínsky judaizmus silne odrádzal ľudí od skúmania doslovného významu biblického textu. Vzniklo množstvo alegórií a legiend o biblických slovách a veršoch. Mnoho takých komentárov a príbehov bolo zaznamenaných v obšírnych spisoch, spoločne nazývaných Midraš.b

Aj Rašiho vnuk, Rabbi Samuel ben Meir (Rašbam), bol biblickým učencom. V komentári k 1. Mojžišovej 37:2 uviedol, že „starší komentátori [pred Rašim]... mali sklon prednášať kázne (derašot), ktoré považovali za najdôležitejší cieľ, [ale] neboli zvyknutí ponoriť sa do hĺbok doslovného významu biblického textu“. Dr. A. Cohen (hlavný redaktor diela Soncino Books of the Bible) sa k tomuto trendu vyjadruje takto: „Je pravda, že rabíni stanovili pravidlo, že je zakázané prijať nejaký výklad, ktorý by nebol zlučiteľný s pešatom čiže s jasným významom textu; ale v praxi dbali na toto pravidlo len veľmi málo.“ Priemerný Žid bol v takom náboženskom prostredí bezradný, keď čítal biblický text, a cítil, že potrebuje nejakú pomôcku na porozumenie.

Rašiho cieľ a metódy

Rašiho celoživotným cieľom bolo urobiť text Hebrejských písiem zrozumiteľným pre všetkých Židov. Aby to mohol dosiahnuť, začal zbierať zápisníky s komentármi k určitým slovám a veršom, o ktorých si myslel, že by mohli byť pre čitateľa ťažké. V Rašiho poznámkach sa objavujú vysvetlenia jeho učiteľov a čerpá v nich zo svojich encyklopedických vedomostí z celej škály rabínskej literatúry. Pri svojom jazykovom výskume nevynechal žiaden dostupný zdroj. Venoval pozornosť tomu, ako masoretské samohláskové znaky a znaky označujúce prízvuk ovplyvňujú význam textu. Aby objasnil význam nejakého slova, jeho komentár k Pentateuchu sa často odvoláva na aramejský preklad (Targum Onkelos). Pri skúmaní predtým neprebádaných možností vysvetlenia predložiek, spojok, významu slovies a ďalších stránok gramatiky a vetnej skladby Raši prejavil pružnosť a dôvtipnosť. Takéto komentáre patria medzi cenné príspevky k pochopeniu skladby a gramatiky hebrejského jazyka.

Na rozdiel od prevládajúcej tendencie rabínskeho judaizmu sa Raši vždy usiloval zdôrazňovať jasný, doslovný význam textu. Ale rozsiahlu midrašskú literatúru, ktorú Židia tak dobre poznali, nebolo možné ignorovať. Pozoruhodnou črtou Rašiho komentára je spôsob, akým využíva práve tie midrašské spisy, ktoré často zahaľovali doslovný význam biblického textu.

Raši v komentári k 1. Mojžišovej 3:8 uvádza: „Existuje veľa haggadickýchc midrašim, ktoré naši Mudrci už vhodne usporiadali v diele Berešit Rabba a v iných midrašských antológiách. Ja som sa však zaoberal výlučne jasným významom (pešat) verša a tými haggadot, ktoré biblickú správu vysvetľujú s ohľadom na jej kontext.“ Výberom a úpravou len tých midrašim, ktoré podľa jeho názoru pomáhali objasniť význam či kontext verša, odstránil alebo vylúčil midrašim, ktoré vytvárali rozpory a zmätok. Vďaka tomuto spracovaniu sa budúce generácie Židov oboznámili najmä s Rašiho výberom tých najlepších častí Midraša.

I keď Raši nešetril slovami uznania svojim učiteľom, bez váhania nesúhlasil, keď si myslel, že ich vysvetlenie protirečí jasnej logike textu. Keď určitej pasáži nerozumel alebo si myslel, že ju predtým vysvetlil nesprávne, bol ochotný priznať si to, a zmienil sa aj o prípadoch, keď mu k správnemu porozumeniu pomohli jeho študenti.

Ovplyvnený svojou dobou

Raši bol do veľkej miery synom svojej doby. Jeden pisateľ to zhrnul týmito slovami: „[Rašiho] veľkým prínosom pre židovský život bolo to, že prerozprával všetky dôležité pasáže každodenným jazykom ľudu — a to takým jasným a zrozumiteľným jazykom, s takou vrúcnosťou a ľudskosťou, s takou neobvyklou zručnosťou a učenosťou, že jeho komentáre začali byť ctené ako posvätné spisy a milované ako literárny skvost. Raši písal po hebrejsky, akoby to bola francúzština, s dôvtipom a uhladene. Kedykoľvek nenašiel výstižné hebrejské slovo, použil miesto neho francúzske a prepísal ho hebrejskými písmenami.“ Tieto prepísané francúzske výrazy — a Raši ich použil vyše 3500 — sú cenným prameňom pre študentov filológie a výslovnosti starej francúzštiny.

Hoci sa Rašiho život začal v atmosfére relatívneho pokoja, v neskoršom veku bol svedkom vzrastajúceho napätia medzi Židmi a takzvanými kresťanmi. Prvá križiacka výprava v roku 1096 spustošila židovské komunity v Porýní, kde Raši študoval. Boli zmasakrované tisíce Židov. Zdá sa, že správy o týchto masakrách mali vplyv na Rašiho zdravie (ktoré sa trvale zhoršovalo až do jeho smrti v roku 1105). Odvtedy došlo v jeho komentároch k Písmam k významnej zmene. Výrazným príkladom je 53. kapitola Izaiáša, ktorá hovorí o Jehovovom trpiacom služobníkovi. Predtým Raši uplatňoval tieto texty na Mesiáša rovnako ako Talmud. Ale zdá sa, že po križiackych výpravách dospel k názoru, že tieto verše majú uplatnenie na židovskom národe, ktorý bol vystavený nespravodlivému utrpeniu. Bol to zlom v židovskom výklade týchto textov.d A tak nekresťanské správanie takzvaného kresťanstva odvracalo mnohých ľudí vrátane Židov od pravdy o Ježišovi. — Matúš 7:16–20; 2. Petra 2:1, 2.

Ako ovplyvnil prekladanie Biblie?

Rašiho vplyv bolo zakrátko cítiť i mimo judaizmu. Francúzsky františkánsky komentátor Biblie Mikuláš z Lyry (1270–1349) sa tak často odvolával na názory „Rabbiho Šeloma [Rašiho]“, že bol prezývaný „Šelomova opica“. Lyrom zas boli ovplyvnení mnohí komentátori a prekladatelia vrátane predchodcov prekladateľov anglického King James Version a reformátora Martina Luthera, ktorý vyvolal revolúciu v prekladaní Biblie v Nemecku. Luther sa opieral o Lyru do takej miery, že kolovala jedna populárna rýmovačka: „Luther by sám netancoval, keby Lyra na lýre nehral.“

Raši bol veľmi ovplyvnený rabínskym myslením, ktoré nie je v súlade s kresťanskou pravdou. Predsa však svojím hlbokým porozumením hebrejských biblických výrazov, skladby a gramatiky a neustálym úsilím rozlišovať jasný a doslovný význam textu poskytol bádateľom a prekladateľom Biblie významný prameň na porovnávanie.

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Text: Per gentile concessione del Ministero dei Beni Culturali e Ambientali