Nedaj sa premôcť starosťami
„NIKDY nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti. Každý deň má dosť svojho vlastného zla.“ (Matúš 6:34) Táto rada Ježiša Krista je istotne praktická pre nás všetkých, ktorí žijeme v dnešnej uponáhľanej spoločnosti plnej stresu.
Je to však možné — nerobiť si starosti s našimi problémami, rozhodnutiami, záväzkami a povinnosťami? Milióny ľudí sa cíti deprimovaných, skľúčených a preťažených. Preto sú upokojujúce prostriedky a sedatíva obchodom s multimiliónovým obratom.
Kde je deliaca čiara
Na naše povinnosti, úlohy, rozhodnutia a problémy — či už sú naliehavé, alebo nie — by sme sa mali pripravovať a vopred o nich premýšľať. Biblia nás povzbudzuje, aby sme si, skôr ako sa pustíme do nejakej veľkej úlohy, ,sadli a spočítali náklady‘. (Lukáš 14:28–30) To znamená zvážiť dostupné možnosti, analyzovať možné dôsledky a odhadnúť náklady, pokiaľ ide o čas, energiu a peniaze.
Hoci človek by mal starostlivo zvážiť, čo sa môže stať, nie je možné ani konštruktívne snažiť sa myslieť na každú eventualitu. Napríklad v záujme bezpečnosti rodiny by si mohol pouvažovať, čo sa dá urobiť v prípade, že vo vašom dome vypukne požiar. Môžeš kúpiť a inštalovať detektory dymu a hasiace prístroje. Môžeš naplánovať a vyskúšať únikové cesty z rôznych častí domu. Ale kde sa končí rozumné, praktické plánovanie a začínajú sa prehnané, bezdôvodné starosti? Takéto starosti sa začínajú vtedy, keď sa začneš trápiť nekonečným množstvom teoreticky možných situácií, z ktorých mnohé sú len výsledkom bujnej fantázie. Môžu ťa prenasledovať znepokojujúce myšlienky a presviedčať ťa o tom, že si určite niečo prehliadol alebo že si neurobil dosť na ochranu svojej rodiny. Takáto úzkosť, ktorú si si vyvolal, by mohla tvoju myseľ natoľko zaťažiť, že ťa to môže pripraviť o spánok.
Mojžiš pred faraónom
Jehova Boh dal svojmu prorokovi Mojžišovi ťažkú úlohu. Mojžiš najprv musel predstúpiť pred Izraelitov a presvedčiť ich, že Jehova ho poveril tým, aby ich vyviedol z Egypta. Potom Mojžiš musel predstúpiť pred faraóna a požiadať ho, aby dovolil Izraelitom odísť. Nakoniec musel Mojžiš viesť niekoľkomiliónový zástup cez púšť do krajiny, ktorú obývali nepriateľskí ľudia. (2. Mojžišova 3:1–10) To všetko mohlo byť veľmi odstrašujúce. Ale dovolil Mojžiš, aby táto zodpovednosť naplnila jeho myseľ neprimeranou úzkosťou?
Mojžiša zjavne znepokojovalo množstvo otázok. Opýtal sa Jehovu: „Dajme tomu, že som teraz prišiel k synom Izraela a hovorím im: ‚Poslal ma k vám Boh vašich predkov‘ a oni mi povedia: ‚Aké je jeho meno?‘ Čo im poviem?“ Jehova mu na to odpovedal. (2. Mojžišova 3:13, 14) Mojžiš si robil starosti aj s tým, čo sa stane, ak mu faraón neuverí. Jehova opäť prorokovi odpovedal. Posledný problém — Mojžiš priznal, že nie je „obratný rečník“. Ako sa to dalo vyriešiť? Jehova sa postaral o to, aby za Mojžiša hovoril Áron. — 2. Mojžišova 4:1–5, 10–16.
Mojžiš, posilnený odpoveďami na svoje otázky a s vierou v Boha, urobil tak, ako mu Jehova prikázal. Namiesto toho, aby sa Mojžiš mučil desivými myšlienkami, čo sa môže stať, keď bude stáť pred faraónom, ,urobil to práve tak‘. (2. Mojžišova 7:6) Keby bol dovolil, aby ho premohli starosti, mohlo to oslabiť vieru a smelosť, ktoré potreboval na vykonanie svojho poverenia.
Vyrovnaný spôsob, akým sa Mojžiš chopil svojej úlohy, je príkladom toho, čo apoštol Pavol nazval ,zdravou mysľou‘. (2. Timotejovi 1:7; Títovi 2:2–6) Keby Mojžiš neprejavoval zdravú myseľ, ľahko ho mohla zastrašiť náročnosť jeho úlohy, takže by ju pravdepodobne neprijal.
Drž svoje myšlienky pod kontrolou
Ako reaguješ, keď sa v každodennom živote stretávaš so skúškami svojej viery? Máš sklon podľahnúť panike a myslieť len na prekážky a ťažkosti, ktoré sa ti pred zrakom vynárajú? Alebo sa na ne pozeráš vyrovnane? Niekto výstižne povedal: ,Nezdolávaj vrch, pokiaľ si k nemu ešte neprišiel.‘ Možno napokon ten imaginárny vrch vôbec nebude potrebné zdolávať! Tak prečo sa mučiť niečím, čo sa možno nikdy nestane? Biblia hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa.“ (Príslovia 12:25) Výsledkom je často to, že človek odkladá nejaké rozhodnutie a odsúva veci nabok, až kým nie je príliš neskoro.
Oveľa závažnejšia je duchovná škoda, ktorú môže spôsobiť nepatričná úzkosť. Ježiš Kristus naznačil, že ocenenie pre „slovo o Kráľovstve“ môže celkom udusiť podvodná moc bohatstva a „úzkostlivé starosti tohto systému vecí“. (Matúš 13:19, 22) Tak ako tŕnie môže zabrániť sadeniciam vyrásť a priniesť plody, aj neovládané starosti nám môžu brániť v duchovnom pokroku a v prinášaní ovocia na Božiu chválu. Zničujúca úzkosť, ktorou sa niektorí zaťažili, im dokonca zabránila oddať sa Jehovovi. Trápia ich obavy: ,Čo keby som nedokázal žiť v súlade so svojou oddanosťou?‘
Apoštol Pavol nám povedal, že v našom duchovnom boji sa snažíme priviesť „každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi“. (2. Korinťanom 10:5) Náš hlavný nepriateľ Satan Diabol by veľmi rád využil naše starosti, aby nás znechutil a telesne, citovo i duchovne oslabil. Majstrovsky využíva pochybnosti, aby chytil do pasce neopatrných. Preto Pavol varoval kresťanov, aby ,nedávali miesto Diablovi‘. (Efezanom 4:27) Satan ako „boh tohto systému vecí“ úspešne „zaslepil mysle neveriacich“. (2. Korinťanom 4:4) Kiež nikdy nedovolíme, aby ovládol naše myslenie!
Pomoc je dostupná
Keď sa dieťa ocitne v ťažkostiach, môže ísť za svojím milujúcim otcom, ktorý ho usmerní a uteší. Podobne aj my môžeme ísť s našimi problémami za naším nebeským Otcom, Jehovom. Jehova nás dokonca vyzýva, aby sme naňho uvrhli svoje bremená a starosti. (Žalm 55:22) Tak ako dieťa, ktoré otec upokojil, si už ďalej nerobí starosti so svojimi ťažkosťami, aj my by sme mali nielen uvrhnúť svoje bremená na Jehovu, ale aj nechať ich na ňom. — Jakub 1:6.
Ako môžeme uvrhnúť svoje starosti na Jehovu? Filipanom 4:6, 7 odpovedá: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Áno, Jehova môže odpovedať na naše vytrvalé modlitby a prosby tak, že nám dá vnútorný pokoj, ktorý bude chrániť našu myseľ, aby nebola zaťažená zbytočnými starosťami. — Jeremiáš 17:7, 8; Matúš 6:25–34.
Ak však máme konať v súlade s našimi modlitbami, nemali by sme sa izolovať, či už doslova, alebo myšlienkovo. (Príslovia 18:1) Skôr urobíme dobre, ak pouvažujeme o biblických zásadách a usmerneniach, ktoré sa dotýkajú nášho problému. Tak sa nebudeme spoliehať na vlastné porozumenie. (Príslovia 3:5, 6) Mladí i starí môžu využiť biblické publikácie spoločnosti Watch Tower, ktoré obsahujú hojnosť informácií, ako robiť rozhodnutia a riešiť problémy. Okrem toho, v kresťanskom zbore sme požehnaní múdrymi a skúsenými staršími a inými zrelými kresťanmi, ktorí sú vždy ochotní porozprávať sa s nami. (Príslovia 11:14; 15:22) Tí, ktorí nie sú citovo zainteresovaní do problému a ktorí majú na vec Boží názor, nám môžu často pomôcť pozrieť sa na naše problémy z odlišného uhla. A hoci neurobia rozhodnutie za nás, môžu nám byť veľkým zdrojom povzbudenia a podpory.
„Čakaj na Boha“
Nikto nemôže poprieť, že každý deň prináša dosť stresu pri riešení skutočných problémov, a preto nie je potrebné robiť si ešte starosti s imaginárnymi problémami. Ak v nás starosti o to, čo by sa mohlo stať, vyvolávajú obavy a nepokoj, potom sa obráťme na Jehovu v modlitbe a pokornej prosbe. Hľadajme v jeho Slove a organizácii vedenie, múdrosť a zdravú myseľ. Zistíme, že nech nastanú akékoľvek okolnosti, dostaneme pomoc, aby sme ich mohli zvládnuť.
Žalmista, ktorý cítil ťarchu a nepokoj v srdci, spieval: „Prečo si zúfaš, ó, moja duša, a prečo sa vo mne búriš? Čakaj na Boha, veď mu ešte budem chválorečiť ako veľkolepej záchrane mojej osoby, ako svojmu Bohu.“ (Žalm 42:11) Kiež aj my zmýšľame rovnako.
Áno, pripravujme sa na to, čo možno rozumne očakávať, a nečakané udalosti nechajme na Jehovu. „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:7.
[Obrázok na strane 23]
Dokážeš tak ako Dávid uvrhnúť svoje bremená a starosti na Jehovu?