Prijímajú ľudia tvoje rady?
DOBRÁ rada poskytnutá správnym spôsobom vedie vždy k znamenitým výsledkom. Je to tak? Nie je! Aj vynikajúce rady od schopných radcov sú často ignorované či odmietané. — Príslovia 29:19.
Tak to bolo, keď Jehova radil Kainovi, ktorý si vypestoval nenávisť k svojmu bratovi Ábelovi. (1. Mojžišova 4:3–5) Boh vedel, aké nebezpečenstvo to pre Kaina predstavuje, a tak mu povedal: „Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ — 1. Mojžišova 4:6, 7.
Jehova tak prirovnal hriech k dravcovi čakajúcemu na to, že sa na Kaina vrhne, ak bude v sebe naďalej živiť nenávisť voči svojmu bratovi. (Porovnaj Jakuba 1:14, 15.) Kain mal ešte stále čas zmeniť svoj postoj, ‚obrátiť sa a robiť dobro‘ a nepokračovať v ceste smerujúcej k pohrome. Je smutné, že Kain na to nedbal. Odmietol Jehovovu radu, čo malo hrozné následky.
Niektorých dráždi akákoľvek rada a odmietajú ju. (Príslovia 1:22–30) Mohla by to byť chyba radcu, že je rada odmietnutá? (Jób 38:2) Ak dávaš radu, robíš to tak, že je pre druhých ťažké prijať ju? Pre ľudskú nedokonalosť je tu skutočne také nebezpečenstvo. No keď sa budeš starostlivo riadiť biblickými zásadami, pravdepodobnosť, že sa to stane, môžeš zmenšiť na minimum. Pouvažujme o niekoľkých z nich.
‚Napraviť v duchu miernosti‘
„Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť [‚napraviť‘, „Roháčkov preklad“] takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ (Galaťanom 6:1) Apoštol Pavol teda poukázal na to, že kresťana, ktorý „urobí dajaký chybný krok“, by sa mali, „skôr ako si to uvedomí“, usilovať napraviť tí, ktorí sú „duchovne spôsobilí“. Niekedy sa zdá, že najväčší sklon dávať rady majú tí, ktorí sú na to najmenej spôsobilí. Preto sa príliš neponáhľaj radiť druhým. (Príslovia 10:19; Jakub 1:19; 3:1) Duchovne spôsobilí sú na to v prvom rade zboroví starší. Samozrejme, každý zrelý kresťan by mal varovať svojho brata, keď vidí, že kráča do nebezpečnej zóny.
Ak však poskytuješ radu, určite založ to, čo povieš, na božskej múdrosti, nie na ľudských teóriách či filozofiách. (Kolosanom 2:8) Buď ako opatrný kuchár, ktorý sa uisťuje, či sú všetky použité prísady zdravé a či v nich nie je nič, čo by mohlo byť jedovaté. Uisti sa, že tvoja rada je pevne založená na Božom Slove, a nie jednoducho na osobnom názore. (2. Timotejovi 3:16, 17) Tak si môžeš byť istý, že tvoja rada nikoho nezraní.
Cieľom rady je „napraviť“ toho, kto urobil chybu, nie prinútiť ho k nedobrovoľnej zmene. Grécke slovo prekladané ako „napraviť“ je príbuzné výrazu týkajúcemu sa napravenia vykĺbenej kosti, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu. Podľa lexikografa W. E. Vina toto slovo tiež naznačuje, že je „pri tom nevyhnutná trpezlivosť a vytrvalosť“. Predstav si, aká jemnosť a zručnosť sú potrebné na to, aby takému človeku nebola spôsobená zbytočná fyzická bolesť. Podobne aj radca musí byť veľmi opatrný, aby nezranil toho, komu radí. To je dosť ťažké aj vtedy, keď niekto o radu požiada. Keď ťa o radu nikto nepožiadal, vyžaduje si to ešte väčšiu zručnosť a taktnosť.
Určite ‚nenapravíš‘ nikoho, komu sa odcudzíš. Aby si sa tomu vyhol, pamätaj na to, že je potrebné prejavovať „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kolosanom 3:12) Ak je lekár netrpezlivý a zbytočne necitlivý, pacient môže ignorovať jeho rady a už nikdy za ním nepríde, aj keby potreboval liečbu.
To neznamená, že rada by nemala byť pevná. Ježiš Kristus bol pevný, keď radil siedmim zborom v oblasti Ázie. (Zjavenie 1:4; 3:1–22) Dal im niekoľko veľmi priamych rád, ktoré potrebovali počuť a uplatniť. Ale Ježišova pevnosť bola vždy vyvážená takými vlastnosťami, ako je súcit a láskavosť, čím odzrkadľoval láskyplného ducha svojho nebeského Otca. — Žalm 23:1–6; Ján 10:7–15.
Ľúbezná rada
„Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6) Soľ môže zlepšiť chuť jedla, takže jedlo bude lákavé. Ak má byť tvoja rada chutná, musí byť predložená ‚ľúbezným spôsobom, okoreneným soľou‘. No aj s tými najlepšími prísadami môže byť jedlo pripravené zle alebo môže byť naservírované tak, že vyzerá ako nelákavá kopa. To v nikom nevyvolá chuť do jedla. V skutočnosti môže byť ťažké prehltnúť čo i len jedno nechutné sústo.
Pri dávaní rady je dôležité zvoliť správne slová. Múdry Šalamún povedal: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ (Príslovia 25:11) Je celkom možné, že mal na mysli krásnu tepanú striebornú misku a na nej dokonale vytvarované zlaté jablká. Akým potešením by bolo také niečo pre oči a ako by si si to cenil, keby si dostal taký dar! Rovnako môžu dobre zvolené ľúbezné slová silne zapôsobiť na toho, komu sa snažíš pomôcť. — Kazateľ 12:9, 10.
Naproti tomu „slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev“. (Príslovia 15:1) Zle zvolené slová môžu ľahko spôsobiť bolesť a vyvolať namiesto vďačnosti hnev. A vlastne nielen zle zvolené slová, ale aj nesprávny tón hlasu môže viesť k tomu, že niekto odmietne radu, ktorá je v podstate dobrá. Dávanie rád netaktným, necitlivým spôsobom môže byť také zraňujúce, ako keby sme zaútočili na niekoho so zbraňou. „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom,“ hovoria Príslovia 12:18. Prečo teda hovoriť bezmyšlienkovito a spôsobovať, že pre toho druhého je ťažké radu počúvnuť? — Príslovia 12:15.
Ako to povedal Šalamún, rada by mala byť ‚povedaná v pravý čas‘. Vhodný čas je veľmi dôležitý, ak má byť rada úspešná! Je jasné, že ten, kto nemá chuť do jedla, si jedlo zrejme neocení. Možno sa nedávno dostatočne najedol alebo možno je chorý. Nútiť do jedla niekoho, kto nechce jesť, nie je ani múdre, ani prijateľné.
Radiť s pokorou mysle
„Naplňte moju radosť... a nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ (Filipanom 2:2–4) Ak si dobrým radcom, tvojou pohnútkou bude ‚osobný záujem‘ o blaho druhých. Budeš sa k duchovným bratom a sestrám správať „s pokorou mysle“ a budeš ich považovať za vyšších od seba. Čo to znamená?
Pokora mysle ti zabráni osvojiť si povýšenecký postoj alebo tón. Nikto z nás nemá dôvod cítiť sa nadradený nad spoluveriacich. Každý z nás z času na čas zlyháva. Keďže nemôžeš vidieť druhému do srdca, je zvlášť dôležité nesúdiť pohnútky toho, komu radíš. Ten človek nemusí mať žiadnu zlú pohnútku a nemusí si ani uvedomovať, že má nejaký zlý postoj alebo že niečo zlé urobil. Aj keby si do určitej miery uvedomoval, že nekoná v súlade s Božími požiadavkami, nepochybne bude preňho oveľa ľahšie prijať radu, ak je daná s pokorou a s úprimným záujmom o jeho duchovné blaho.
Predstav si, ako by si sa cítil, keby si bol pozvaný na obed, ale tvoj hostiteľ by s tebou zaobchádzal chladne a pohŕdavo! Určite by si sa z toho obeda netešil. Skutočne, „lepšie je jedlo zo zeleniny tam, kde je láska, ako býk chovaný pri válove, a s ním nenávisť“. (Príslovia 15:17) Podobne aj tú najlepšiu radu môže byť ťažké prijať, ak radca dáva najavo, že nemá rád toho, komu radí, alebo ak ho ponižuje či uvádza do rozpakov. Ale s láskou, vzájomnou úctou a dôverou bude ľahšie dať radu i prijať ju. — Kolosanom 3:14.
Rada, ktorá bola prijatá
Keď prorok Nátan radil kráľovi Dávidovi, prejavil pokoru mysle. Láska a úcta k Dávidovi boli zjavné z toho, čo Nátan povedal i urobil. Nátan najprv povedal znázornenie, ktorým zobral do úvahy, že pre Dávida môže byť ťažké počúvnuť radu. (2. Samuelova 12:1–4) Prorok sa dovolával Dávidovej lásky k právu a spravodlivosti, hoci v jeho konaní v súvislosti s Bat-šebou táto láska nebola zjavná. (2. Samuelova 11:2–27) Keď poukázal na cieľ znázornenia, Dávid úprimne zareagoval: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ (2. Samuelova 12:7–13) Na rozdiel od Kaina, ktorý nepočúval Jehovu, Dávid prijal pokarhanie pokorne.
Jehova nepochybne Nátana viedol a bral pritom do úvahy Dávidovu nedokonalosť i pravdepodobnosť, že by mohol zareagovať zle. Nátan postupoval veľmi taktne a zjavne považoval Dávida za nadradeného pre jeho postavenie kráľa ustanoveného Jehovom. Ak máš určitú autoritu, môžeš dať vhodnú radu, ale ak neprejavíš pokoru mysle, mohlo by byť ťažké prijať ju.
Nátan napravil Dávida v duchu miernosti. Prorokove slová boli ľúbezné a starostlivo pripravené tak, aby mohol Dávid zareagovať spôsobom, ktorý by bol v jeho najlepšom záujme. Nátan nebol podnecovaný nejakým osobným záujmom, ani sa nesnažil vyzerať morálne či duchovne nadradený Dávidovi. Aký znamenitý príklad správnych slov povedaných vhodným spôsobom! Keď budeš prejavovať podobného ducha, je oveľa pravdepodobnejšie, že druhí tvoju radu prijmú.
[Obrázok na strane 22]
Tvoja rada by mala byť zdravá, tak ako výživné jedlo
[Obrázok na strane 23]
Je tvoja rada taká príťažlivá ako zlaté jablká v strieborných ozdobách?
[Obrázok na strane 24]
Prorok Nátan sa pokorne dovolával Dávidovej lásky k právu a spravodlivosti