Na prahu zvýšenej aktivity

„NEBOL tu žiaden súperivý duch. Všetci chceli, aby každý uspel,“ povedali Richard a Lusia o svojich spolužiakoch zo 105. triedy Gileádu, biblickej školy Watchtower. „Všetci sme veľmi odlišní, ale pre nás je každý študent cenný.“ Ich spolužiak Lowell s nimi súhlasil a dodal: „To, že sme odlišní, nás vzájomne priťahuje.“

Trieda, ktorej graduácia sa konala 12. septembra 1998, bola naozaj rozmanitá. Niektorí študenti slúžili ako priekopníci v oblastiach, kde sú hlásatelia Kráľovstva veľmi potrební; iní verne slúžili bližšie k domovu. Niekoľkí, ako Mats a Rose-Marie, museli pred príchodom do školy dlho a tvrdo pracovať na tom, aby sa zlepšili v angličtine. Mnohí zo študentov uvažovali o misionárskej službe už od detstva. Jedna dvojica si podala žiadosť až 12-krát; aká šťastná bola, keď dostala pozvanie do 105. triedy!

Dvadsať týždňov intenzívneho školenia ubehlo veľmi rýchlo. Skôr ako si to študenti stihli uvedomiť, odovzdali svoju poslednú písomnú úlohu, predniesli svoj posledný referát a nastal deň graduácie.

Predsedajúci programu Albert Schroeder, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov, pripomenul všetkým v triede, že „stoja na prahu zvýšenej aktivity v oblasti biblického vzdelávania“ a nasledujú príklad viac ako 7000 ďalších, ktorí absolvovali Gileád pred nimi. Poznamenal, že toto leto sa študenti tešili z jedinečnej príležitosti stretnúť sa s dlhoročnými misionármi, ktorí navštívili svetové ústredie v spojitosti s medzinárodnými zjazdmi.

Brat Schroeder potom uviedol Maxa Larsona z prevádzkového výboru Bételu. Ten rozvinul tému „Vzdelanie, ktoré vedie k večnému životu“. Brat Larson citoval Príslovia 1:5, kde sa píše: „Múdry bude počúvať a prijme viac poučenia, a človek s porozumením, ten získava obratné vedenie.“ Na to, aby bol niekto efektívnym misionárom, je potrebná obratnosť. Obratný človek sa postaví pred kráľov. (Príslovia 22:29) Po päťmesačnom školení boli študenti dobre vyzbrojení, aby reprezentovali najväčších Kráľov, Jehovu Boha a Krista Ježiša.

David Olson zo služobného oddelenia potom hovoril na námet „Pomáhaj rozradostňovať Jehovovo srdce“. Opýtal sa: „Čo môžu nedokonalí ľudia robiť, aby rozradostňovali Božie srdce?“ A odpoveď? Môžu mu verne, lojálne a s radosťou slúžiť. Jehova chce, aby sa jeho ľud radoval, keď mu slúži. Keď konáme Božiu vôľu s radosťou, potešujeme jeho srdce. (Príslovia 27:11) Brat Olson prečítal list misionárskej dvojice, ktorá absolvovala 104. triedu Gileádu. Teší sa táto dvojica zo svojho nového pridelenia? „Máme približne 140 zvestovateľov,“ napísali o svojom zbore, „a priemerná účasť na zhromaždeniach je 250 až 300. Tou najlepšou vecou je zvestovateľská služba. Každý máme štyri štúdiá a niektorí z našich záujemcov už chodia aj na zhromaždenia.“

Lyman Swingle z vedúceho zboru hovoril na námet „Čas zastaviť sa a spočítať svoje požehnania“. Školenie v Gileáde viedlo k mnohým požehnaniam. Pomohlo študentom rozšíriť si poznanie, rásť v ocenení pre Jehovovu organizáciu a rozvíjať si životne dôležité vlastnosti, ako je pokora. „Je to prejav pokory, prísť sem a venovať čas počúvaniu pokynov,“ povedal brat Swingle a dodal: „Odchádzate odtiaľto oveľa lepšie vyzbrojení vyvyšovať Jehovu.“

„Vaša radosť je veľká — prečo sa teda znepokojovať?“ bol názov prejavu Daniela Sydlika, takisto člena vedúceho zboru. Keď vzniknú problémy, hľadajte vedenie v Písmach, nabádal. Pomocou vybraných veršov zo 6. kapitoly Matúša brat Sydlik ukázal, ako sa to dá robiť. Nedostatok viery môže spôsobiť, že sa budeme znepokojovať, pokiaľ ide o bežné veci, ako je jedlo a oblečenie. No Jehova vie, čo potrebujeme. (Matúš 6:25, 30) Znepokojovanie sa len pridáva k starostiam, ktoré každý deň so sebou prináša. (Matúš 6:34) Na druhej strane určité plánovanie je nevyhnutné. (Porovnaj Lukáša 14:28.) „Ježiš nezakazuje múdre premýšľanie o budúcnosti, ale nemúdre znepokojovanie sa,“ vysvetlil brat Sydlik. „Činnosť je jedným z najlepších liekov proti úzkostlivým starostiam. Keď pocítite úzkosť, je dobré začať rozprávať o pravde.“

Rady inštruktorov na rozlúčku

Ďalej nasledovali prejavy troch inštruktorov Gileádu. Ako prvý hovoril Karl Adams na námet „Čím odplatíte Jehovovi?“ Tento prejav bol založený na 116. žalme, ktorý možno Ježiš spieval v noci pred svojou smrťou. (Matúš 26:30, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Čo Ježišovi prebiehalo mysľou, keď spieval slová: „Čím odplatím Jehovovi všetky jeho dobrodenia voči mne?“ (Žalm 116:12) Mohol premýšľať o dokonalom tele, ktoré mu Jehova pripravil. (Hebrejom 10:5) Nasledujúci deň predložil toto telo ako obeť, čím dokázal hĺbku svojej lásky. Študenti 105. triedy za posledných päť mesiacov okúsili Jehovovu dobrotu. Teraz prejavia svoju lásku k Bohu usilovnou prácou na miestach svojich misionárskych pridelení.

Mark Noumair, ktorý mal z inštruktorov Gileádu prejav ako druhý, študentom radil, aby „pokračovali v konaní toho, čo je správne“. Keď bol Jozef predaný ako otrok do Egypta, 13 rokov znášal nespravodlivé zaobchádzanie. Dovolil, aby ho zlo druhých ochromilo? Nie, stále konal to, čo bolo správne. Potom v Boží stanovený čas bol Jozef vyslobodený zo skúšok. Jeho život vo väzení sa náhle zmenil na život v paláci. (1. Mojžišova, 37.–50. kapitola) Inštruktor sa svojich študentov opýtal: „Skončíte so službou, ak sa vám vo vašom misionárskom pridelení nesplnia vaše očakávania? Podľahnete zúfalstvu? Alebo vytrváte tak ako Jozef?“

Nakoniec tajomník školy Gileád Wallace Liverance viedol živý rozhovor s členmi triedy na tému „Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo“. Niektorí študenti rozprávali skúsenosti, ktoré zažili pri kázaní z domu do domu, z obchodu do obchodu či na ulici. Iní hovorili, ako vydávali svedectvo ľuďom hovoriacim iným jazykom. A ďalší ukázali, ako kázať ľuďom z rôzneho náboženského prostredia. Všetci absolventi boli dychtiví plne sa podieľať na službe v misionárskom poli.

Šťastní dlhoroční misionári

Nasledujúcu časť s názvom „Radostné výsledky, ktoré prináša misionárska služba“ predniesol Robert Wallen. Pozostávala z rozhovorov so štyrmi bratmi z ústredia, ktorí nedávno zažili budujúce spoločenstvo so skúsenými misionármi. Títo misionári bez váhania priznali, že pre nich nebolo ľahké naučiť sa nový jazyk a prispôsobiť sa inej kultúre či odlišnému podnebiu. Museli prekonať aj bolesť vyplývajúcu z túžby po domove. Občas sa objavili zdravotné ťažkosti. Napriek tomu všetkému si misionári zachovali pozitívny postoj a ich vytrvalosť bola požehnaná. Niektorí pomohli mnohým ľuďom spoznať Jehovu. Iní rôznymi spôsobmi prispeli k celkovému rozmachu diela Kráľovstva vo svojej krajine.

Ako posledný mal prejav Carey Barber, člen vedúceho zboru. Zopakoval hlavné myšlienky zjazdového programu „Božia cesta života“. „Aký vplyv mal tento zjazdový program na váš vzťah k Jehovovi?“ opýtal sa poslucháčov. Rečník postavil do protikladu požehnané výsledky toho, že kráčame po Božej ceste, a katastrofálny koniec tých, ktorí kráčajú cestou sveta. Zmienil sa o Mojžišovom priestupku pri Meribe a varoval: „Jehova neberie na ľahkú váhu ani malé porušenia svojich spravodlivých zákonov, a to ani vtedy, keď mu niekto slúži verne mnoho rokov.“ (4. Mojžišova 20:2–13) Kiež sa všetci Boží služobníci na celej zemi pevne pridŕžajú svojich cenných výsad služby!

Prišiel čas, aby študenti dostali diplomy. Potom zástupca triedy prečítal list vyjadrujúci ocenenie pre školenie, ktoré študenti dostali. Po záverečnej piesni a vrúcnej modlitbe sa program skončil. Ale pre 105. triedu to bol len začiatok, pretože títo noví misionári „stáli na prahu zvýšenej aktivity“.

[Rámček na strane 23]

Štatistika triedy

Počet zastúpených krajín: 9

Počet pridelených krajín: 17

Počet študentov: 48

Počet manželských dvojíc: 24

Vekový priemer: 33

Priemerný počet rokov v pravde: 16

Priemerný počet rokov v službe celým časom: 12

[Rámček na strane 24]

Rozhodli sa pre službu celým časom

„Keď som bol mladší, neplánoval som stať sa priekopníkom,“ hovorí Ben, absolvent 105. triedy. „Myslel som si, že priekopníkmi môžu byť len ľudia so zvláštnymi schopnosťami a ideálnymi podmienkami,“ dodáva. „Ale naučil som sa mať rád zvestovateľskú službu. Potom som jedného dňa zistil, že byť priekopníkom jednoducho znamená mať väčší podiel na službe. Vtedy som si uvedomil, že by som mohol byť priekopníkom.“

„Služobníkov celým časom sme si u nás doma vždy vysoko cenili,“ hovorí Lusia. Spomína si na vlnu nadšenia, ktorá sa vždy prehnala jej zborom, keď prišli na návštevu misionári. „Keď som vyrastala,“ hovorí, „predpokladalo sa, že budem mať v pláne službu celým časom.“

Keď mal Theodis 15 rokov, zomrela mu matka. „V tom čase ma zbor naozaj podporil,“ hovorí, „a tak som si kládol otázku: ‚Čo môžem urobiť, aby som prejavil ocenenie?‘“ To ho viedlo k tomu, že vstúpil do služby celým časom a teraz do misionárskej služby.

[Obrázok na strane 25]

105. trieda absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower

V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava

1. M. Sampsonová; I. Brownová; G. Heggliová; E. Abuyenová; M. Desboisová; P. Pourthiéová; 2. G. Kassamová; R. Lindbergová; A. Dapuzzová; C. Taylorová; K. LeFevreová; S. Walkerová; 3. L. Bakerová; M. Pellasová; E. Woggonová; C. Böhneová; J. Asplundová; J. Haileová; 4. T. Pourthié; J. Whittakerová; L. Palmerová; S. Nortonová; M. Geringová; W. Haile; 5. J. Walker; A. Böhne; C. Groenveldová; M. Washingtonová; D. Whittaker; J. Abuyen; 6. W. Gering; K. Washington; M. Pellas; R. Desbois; T. Heggli; Å. Asplund; 7. B. Woggon; R. LeFevre; L. Taylor; T. Brown; R. Groenveld; R. Palmer; 8. P. Norton; T. Sampson; C. Baker; M. Lindberg; M. Kassam; M. Dapuzzo