Keď kamenné srdcia reagujú

V ROKU 1989 BOLI JEHOVOVI SVEDKOVIA V POĽSKU právne uznaní ako náboženská organizácia. Svedkovia, ktorí boli uväznení pre svoju kresťanskú neutralitu, boli postupne prepustení, pričom vo väzniciach zanechávali mnoho väzňov, ktorí sa od nich túžili dozvedieť viac o Biblii. Nasleduje správa o tom, ako v jednej z týchto väzníc Jehovovi svedkovia vytrvalo pomáhajú ľuďom, ktorí mali kedysi srdcia z kameňa, reagovať na moc Božieho Slova.

VO WOŁÓWE, 12-tisícovom meste na juhozápade Poľska, je 200-ročná väznica, kde je uväznených niekoľko najhorších zločincov v Poľsku. Keďže úrady uznali dielo Jehovových svedkov, svedkovia tam vytrvalo prinášajú väzňom dobré posolstvo o Kráľovstve a robia to s veľkým nadšením.

Vo februári 1990 umožnil túto činnosť list ministerstva spravodlivosti adresovaný všetkým riaditeľom väzníc v Poľsku. List im radil, aby „nerobili ťažkosti“ väzňom, ktorí chcú dostávať publikácie spoločnosti Watch Tower alebo stretávať sa s Jehovovými svedkami. Svedkovia, z ktorých niektorí strávili vo wołówskej väznici dlhé roky, tam dobre poznali mnohých trestancov, ktorí boli zatvrdilými zločincami. Avšak spoliehali sa na Jehovu, že požehná ich snahy umožniť, aby biblická pravda obmäkčila kamenné srdcia ďalších väzňov.

Začiatok diela

„Začať s týmto programom bolo ťažké,“ hovorí brat Czesław z mesta Vroclav vzdialeného asi 40 kilometrov, ktorý je oprávnený navštevovať väznicu vo Wołówe. „Bolo potrebných veľa dlhých rozhovorov s väzenskými úradníkmi, aby sa presvedčili, že naše ‚bohoslužby‘ sú väzňom užitočné.“

Czesławov spolupracovník Paweł spomína, že veci sa skomplikovali, keď „istý vysokopostavený úradník tvrdil, že trestanci využívajú bohoslužby len ako zámienku a v skutočnosti im ide o hmotný zisk“. Ale keď traja bývalí nebezpeční zločinci v roku 1991 požiadali o krst, predstavitelia väznice zmenili svoj postoj a spolupráca sa zlepšila.

„Začali sme s vydávaním svedectva trestancom, ich rodinám, ktoré ich prišli do väzenia navštíviť, ako aj väzenskému personálu,“ hovorí Czesław. „Potom nám dovolili kázať dobré posolstvo z cely do cely, čo bola vskutku neobyčajná výnimka. Keď sme napokon našli prvých záujemcov, dostali sme možnosť použiť malú miestnosť na vedenie biblických štúdií a na konanie kresťanských zhromaždení.“ Áno, Jehova otvoril cestu ku kamenným srdciam väzňov.

Účinný vzdelávací program

Čoskoro sa ukázalo, že miestnosť je príliš malá. Keďže na kazateľskej službe sa podieľali aj pokrstení väzni, aj bratia prichádzajúci zvonka, na zhromaždeniach sa začalo zúčastňovať až 50 trestancov. „Vyše troch rokov sme tam usporadúvali všetky zhromaždenia a väzni sa na týždenných zhromaždeniach zúčastňovali pravidelne,“ hovorí jeden miestny starší. A tak v máji 1995 dostali k dispozícii väčšiu miestnosť.

Podľa čoho zodpovední bratia rozhodujú, kto smie prísť na zhromaždenia, ktoré sa vo väzení konajú? „Máme zoznam väzňov, ktorí prejavujú úprimný záujem o pravdu,“ hovoria bratia Czesław a Zdzisław. „Ak trestanec nerobí pokrok alebo bez vážneho dôvodu vynecháva zhromaždenia, a tak dáva najavo nedostatok ocenenia pre takéto opatrenia, vyškrtneme jeho meno zo zoznamu a informujeme riaditeľa väznice.“

Počas biblických štúdií bratia učia väzňov aj to, ako sa kvalitne pripravovať na zhromaždenia a ako účinne využívať našu literatúru. A tak keď väzni prídu na zhromaždenie, sú dobre pripravení a voľne sa na ňom podieľajú. Podávajú budujúce komentáre, zručne používajú Bibliu a rady uplatňujú na seba, pričom často majú vo svojich komentároch také vyjadrenia, ako napríklad: ‚Vidím, že musím robiť to alebo ono.‘

„Celkovo sa vo wołówskej väznici vedie 20 biblických štúdií. Osem z nich vedú traja väzenskí zvestovatelia,“ hovorí tajomník zboru. Dobré výsledky majú aj pri kázaní z cely do cely a počas prechádzok po areáli väznice. Napríklad za desať mesiacov od septembra 1993 do júna 1994 rozšírili 235 kníh, takmer 300 brožúr a 1700 časopisov. Nedávno požiadali o biblické štúdium dvaja väzenskí úradníci.

Zvláštne zjazdy prinášajú radosť

Časom bol k vzdelávaciemu programu v tejto väznici pripojený ďalší prvok, a to zvláštne zjazdy. Cestujúci dozorcovia a iní spôsobilí bratia predkladali vo väzenskej telocvični hlavné časti programu krajského zjazdu a jednodňových zvláštnych zjazdov. Prvý zvláštny zjazd sa konal v októbri 1993. Zúčastnilo sa ho päťdesiat väzňov a „z Vroclavu prišli celé rodiny vrátane žien a malých detí,“ uviedli noviny Słowo Polskie, takže celková účasť bola 139 prítomných. Počas prestávky v zjazdovom programe bola príležitosť na jedlo, ktoré pripravili sestry, a bol aj čas na znamenité kresťanské spoločenstvo.

Odvtedy sa konalo sedem ďalších zvláštnych zjazdov a úžitok mali nielen ľudia vo väzení, ale aj ľudia vonku. Keď istá sestra zazvonila u bývalého wołówskeho väzňa, ktorý teraz býva v meste, jeho reakcia bola sprvu dosť negatívna. Ale keď mu povedala, že istý väzeň sa stal svedkom, pochybovačne vyhŕkol: „Ten vrah je teraz svedok?“ Vďaka tomu tento muž prijal ponuku biblického štúdia.

Úžasné zmeny

Skutočne obmäkčil tento rozsiahly vzdelávací program kamenné srdcia väzňov? Nechajme ich vyrozprávať svoje životné príbehy.

„Rodičov som nikdy nepoznal, lebo ma opustili, keď som bol malý, a to, čo mi chýbalo najviac, bol pocit, že som milovaný,“ vyznáva sa Zdzisław, muž hĺbavej povahy. „Už v mladosti som sa zaplietol do zločinnosti a napokon som sa dopustil vraždy. Mal som pocit viny, a tak som uvažoval o tom, že spácham samovraždu, a zúfalo som hľadal skutočnú nádej. Potom som sa v roku 1987 stretol s časopisom Strážna veža. Z neho som sa dozvedel o nádeji na vzkriesenie a na večný život. Uvedomil som si, že ešte nie je všetko stratené, prestal som myslieť na samovraždu a začal som študovať Bibliu. Teraz som spoznal, čo znamená láska Jehovu a bratov.“ Od roku 1993 je tento bývalý vrah služobným pomocníkom a bol pomocným priekopníkom; minulý rok sa stal pravidelným priekopníkom.

Na druhej strane Tomasz hneď prijal ponuku biblického štúdia. „Nebol to však úprimný krok,“ priznáva. „Študoval som len preto, lebo som sa rád vystatoval, keď som vysvetľoval náuky Jehovových svedkov iným. Ale v súlade s biblickou pravdou som konal veľmi málo. Jedného dňa som sa rozhodol ísť na kresťanské zhromaždenie. Pokrstení väzni ma vrúcne privítali. Uvedomil som si, že miesto toho, aby som sa pokúšal vystatovať poznaním, musím zmäkčovať svoje kamenné srdce a meniť svoje zmýšľanie.“ Tomasz si začal obliekať novú kresťanskú osobnosť. (Efezanom 4:22–24) Dnes je oddaným pokrsteným svedkom a nachádza potešenie v kázaní z cely do cely.

Tlaky zo strany niekdajších priateľov

Tí, ktorí vo väzení spoznali biblickú pravdu, sa dostali pod veľký tlak zo strany niekdajších priateľov v cele i zo strany väzenských úradníkov. Jeden z týchto väzňov spomína: „Neprestajne sa mi posmievali. Ale ja som myslel na povzbudivé slová bratov. ‚Stále sa modli k Jehovovi,‘ hovorili mi. ‚Čítaj si Bibliu a budeš pociťovať vnútorný pokoj.‘ To skutočne pomáhalo.“

„Spoluväzni nešetrili drsnými poznámkami, ktoré boli namierené proti mne,“ hovorí Ryszard, robustný pokrstený brat. „Varovali ma: ‚Môžeš si chodiť na svoje zhromaždenia, ale nepokúšaj sa vyčnievať a predstierať, že si lepší, dobre?‘ Musel som trpieť za to, že som v živote robil zmeny, keďže som uplatňoval biblické zásady. Prevrátili mi posteľ, rozhádzali biblickú literatúru a urobili mi neporiadok v mojej časti cely. Modlil som sa k Jehovovi o silu ovládať sa a potom som svoju časť cely začal pokojne upratovať. Po krátkom čase útoky prestali.“

„Keď spoluväzni vidia, že sme sa pevne rozhodli slúžiť Jehovovi,“ hovoria niektorí ďalší pokrstení väzni, „tlaky nadobúdajú inú podobu. Pravdepodobne povedia: ‚Pamätaj, ty už viac nemáš piť, fajčiť ani klamať.‘ Takéto tlaky pomáhajú človeku ovládať sa, pričom sa rýchlo zbaví akýchkoľvek nerestí alebo závislostí. Pomáha to tiež pestovať si ovocie ducha.“ — Galaťanom 5:22, 23.

Stávajú sa oddanými Božími služobníkmi

S dovolením vedenia väznice sa prvý krst konal v telocvični na jar roku 1991. Šťastným uchádzačom bol Zdzisław. Prítomných bolo dvanásť väzňov a na túto príležitosť prišlo dvadsaťjeden bratov a sestier zvonka. Toto zhromaždenie malo na väzňov povzbudzujúci účinok. Niektorí z trestancov urobili taký pozoruhodný pokrok, že ďalší dvaja z nich boli pokrstení ponorením neskôr v tom roku. O dva roky neskôr, v roku 1993, sa krst konal dvakrát a svoju oddanosť Jehovovi symbolizovali ďalší siedmi trestanci!

Keď miestny denník Wieczór Wrocławia písal o krste, ktorý sa konal v decembri, uviedol: „Do telocvične prúdia ľudia, so všetkými sa zdravia a podávajú si s nimi ruky. Nikto tu nie je cudzí. Tvoria jednu veľkú rodinu, zjednotenú v myslení, v spôsobe života a v službe jednému Bohu, Jehovovi.“ Táto ‚jedna veľká rodina‘ sa vtedy skladala zo 135 osôb vrátane 50 trestancov. Zoznámme sa s niektorými z nich.

Jerzy, ktorý bol pokrstený v júni, rozpráva: „I keď som pred rokmi mal nejaký kontakt s biblickou pravdou, vo mne bolo naozaj kamenné srdce. Podvod, rozvod s prvou manželkou, nezákonný pomer s Krystynou, nemanželské dieťa a časté návraty do väzenia — taký bol môj život.“ Keď videl, ako sa stávajú iní zatvrdilí zločinci vo väzení svedkami, začal si klásť otázku: ‚Nemohol by som sa aj ja stať lepším človekom?‘ Požiadal o biblické štúdium a začal chodiť na zhromaždenia. Ale skutočný obrat nastal, keď sa od štátneho prokurátora dozvedel, že Krystyna sa stala Jehovovou svedkyňou už pred tromi rokmi. „Bol som naozaj prekvapený!“ hovorí Jerzy. „Pomyslel som si: ‚A čo ja? Čo robím?‘ Uvedomil som si, že si musím dať život do poriadku, aby ma Jehova mohol schvaľovať.“ Vďaka tomu sa vo väzení konalo šťastné opätovné stretnutie — s Krystynou a s ich 11-ročnou dcérou Marzenou. Zakrátko svoje manželstvo legalizovali. Hoci je Jerzy stále vo väzení a prežíva pekné i krušné chvíle, nedávno sa naučil posunkovú reč a môže pomáhať nepočujúcim väzňom.

Mirosław bol zapletený do trestnej činnosti už na základnej škole. Veľmi obdivoval to, čo robili jeho priatelia, a čoskoro začal robiť to isté. Mnoho bolo tých, ktorých olúpil alebo zbil. Potom skončil vo väzení. „Keď som sa ocitol vo väzení, obrátil som sa o pomoc na kňaza,“ hovorí Mirosław. „Ale bol som veľmi sklamaný. A tak som sa rozhodol, že sa otrávim.“ Práve v ten deň, keď plánoval vziať si život, bol preložený do inej cely. Tam našiel výtlačok Strážnej veže, ktorá hovorila o zmysle života. „Tieto jednoduché a jasné informácie boli práve to, čo som potreboval,“ dodáva. „Teraz som chcel žiť! A tak som sa pomodlil k Jehovovi a požiadal som svedkov o biblické štúdium.“ Na biblickom štúdiu robil rýchle pokroky a v roku 1991 bol pokrstený. Dnes slúži vo väzení ako pomocný priekopník, pričom má výsadu kázať z cely do cely.

Doteraz bolo pokrstených celkovo 15 väzňov. Súčet ich trestov dosahuje takmer 260 rokov. Niektorí boli prepustení pred vypršaním trestu. Jednému väzňovi bol 25-ročný trest znížený o 10 rokov. A niekoľkí, ktorí prejavovali záujem, kým boli vo väzení, sa stali pokrstenými svedkami po prepustení. Navyše sú tam štyria ďalší väzni, ktorí sa pripravujú na krst.

Uznanie od predstaviteľov väznice

„Zmena postoja trestancov je zvlášť viditeľná,“ uvádza sa v jednom väzenskom hlásení. „Mnohí prestali fajčiť a cely si udržiavajú čisté. Takéto zmeny správania sú zrejmé u mnohých trestancov.“

Noviny Życie Warszawy uvádzajú, že riaditeľstvo väznice vo Wołówe uznáva, že „konvertiti sú disciplinovaní; pre väzenské stráže nepredstavujú nijaký problém“. Článok ďalej poznamenáva, že tí, ktorí boli prepustení pred vypršaním trestu, sú dobre začlenení do kruhu Jehovových svedkov a nevracajú sa na cestu zločinu.

A aký je názor riaditeľa väznice? „Dielo Jehovových svedkov v tejto väznici je veľmi žiaduce a užitočné,“ hovorí. Tento riaditeľ väznice uznáva, že „v priebehu biblického štúdia [so svedkami] sa menia hodnoty a normy trestancov a dávajú im novú riadiacu silu v živote. Správajú sa taktne a zdvorilo. Usilovne pracujú a nespôsobujú takmer žiadne problémy.“ Prirodzene, také priaznivé vyjadrenia z úst zodpovedných úradníkov sú pre svedkov, ktorí pracujú s väzňami vo wołówskej väznici, potešujúce.

Svedkovia, ktorí navštevujú väznicu, plne chápu Ježišove slová: „Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa... Budú počúvať môj hlas, a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.“ (Ján 10:14, 16) Ani múry väzenia nemôžu zabrániť Znamenitému Pastierovi, Ježišovi Kristovi, zhromaždiť ľudí podobných ovciam. Svedkovia vo Wołówe sú vďační, že majú výsadu podieľať sa na tejto radostnej službe. A spoliehajú sa na Jehovu, že im bude naďalej žehnať, aby mohli pomáhať mnohým ďalším kamenným srdciam reagovať na dobré posolstvo o Kráľovstve prv, než príde koniec. — Matúš 24:14.

[Rámček na strane 27]

Problém „veľkého dieťaťa“

„Niektorí väzni po nejakom čase strávenom vo väzení často strácajú zmysel pre to, čo znamená žiť na slobode alebo samostatne,“ poznamenávajú svedkovia, ktorí pracujú vo wołówskej väznici. „Máme v podstate problém ‚veľkého dieťaťa‘, človeka, ktorý po prepustení z väzenia nevie, ako sa o seba postarať. Preto úlohou zboru je viac než len vyučovať väzňa biblickú pravdu. Musíme ho pripravovať na to, aby sa dokázal začleniť do spoločnosti, a pritom ho varovať pred novými nebezpečenstvami a pokušeniami, s ktorými sa možno stretne. Hoci dbáme na to, aby sme neboli príliš úzkostliví, musíme im pomôcť v živote znova začať.“