Môžete veriť Biblii?

VIERA v Bibliu je aj v tomto modernom svete stále veľmi rozšírená. Napríklad pri nedávnom prieskume Gallupovho ústavu medzi Američanmi 80 percent opýtaných vyjadrilo vieru v to, že Biblia je inšpirované Božie Slovo. Či už je toto percento v oblasti, kde žijete, vysoké, alebo nízke, istotne uznáte, že títo veriaci očakávajú, že v kostole ich budú vyučovať z Biblie. Ale často to tak nie je. Vezmime si napríklad náuku o tom, že duša si po smrti odpykáva trest.

Píše sa niekde v Biblii o očistci alebo o ohnivom pekle? Mnohí dnešní učenci z cirkví kresťanstva by odpovedali, že nie. New Catholic Encyclopedia uvádza: „S konečnou platnosťou môžeme povedať, že katolícka dogma o očistci je založená na tradíciách, nie na Svätom Písme.“ A Dictionary of Christian Theology o pekle uvádza: „Z N[ového] Z[ákona] nevyplýva, že by pekelný oheň patril k prvotnému kázaniu.“

Výroky vieroučnej komisie anglikánskej cirkvi sa pred časom dostali na prvé stránky novín, keď komisia odporučila, aby sa učenie o pekelnom ohni celkom zamietlo. Dr. Tom Wright, dekan Litchfieldskej katedrály, uvádza, že v minulosti zobrazovanie pekla „urobilo z Boha príšeru a na mnohých zanechalo trvalé psychické jazvy“. Správa komisie hovorí, že peklo „s úplnou istotou neexistuje“.a Podobne aj New Catholic Encyclopedia uvádza o katolíckom názore toto: „Teológia dnes pristupuje k otázke pekla z pohľadu oddelenosti od Boha.“

To, čo Biblia učí o duši, je v rozpore s učením o očistci a o pekle. Biblia často hovorí o smrti duší. „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ (Ezechiel 18:4; porovnaj Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty a Roháčkov preklad.) Podľa Biblie sú mŕtvi v stave bez vedomia a nemôžu cítiť bolesť. „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ (Kazateľ 9:5) Podľa Biblie majú mŕtvi nádej, že v budúcnosti budú vzkriesení. Keď zomrel Ježišov priateľ Lazar, Ježiš prirovnal smrť k spánku. Lazarova sestra Marta vyjadrila nádej, ktorú učí Biblia, keď povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ Vzkriesením Lazara z mŕtvych Ježiš potvrdil, že ľudstvo takúto nádej má. — Ján 5:28, 29; 11:11–14, 24, 44.

Historici poukazujú na to, že učenie o tom, že človek má oddelenú nesmrteľnú dušu, nemá pôvod v Biblii, ale v gréckej filozofii. New Catholic Encyclopedia poznamenáva, že starovekí Hebreji si nemysleli, že človek sa skladá z hmotného tela a z nehmotnej duše. O učení Hebrejov píše: „Keď do prvého človeka, ktorého Boh vytvoril zo zeme, vstúpil dych života, stal sa ,živou bytosťou‘ (G[enezis] 2.7). Smrť nebola považovaná za rozdelenie dvoch odlišných prvkov v človeku tak ako v gréckej filozofii; dych života odchádza a človek zostáva ,mŕtvou bytosťou‘ (L[evitikus] 21.11; N[umeri] 6.6; 19.13). V každom prípade slovo ,bytosť‘, v hebrejčine [nefeš], sa často prekladá ako ,duša‘, ale v skutočnosti to vlastne predstavuje osobu.“

Ako poznamenáva tá istá encyklopédia, katolícki učenci nedávno „potvrdili, že N[ový] Z[ákon] neučí nesmrteľnosť duše v helenistickom [gréckom] zmysle“. Na záver dodáva: „Základné riešenie tejto otázky treba hľadať ani nie tak vo filozofických špekuláciách, ako v nadprirodzenom dare Vzkriesenia.“

Biblia, alebo tradícia?

Ako sa však nebiblické predstavy dostali do cirkevného učenia? Mnohé cirkvi tvrdia, že Biblia je ich najvyššou autoritou. Napríklad prednedávnom pápež Ján Pavol II. hovoril o tom, že je potrebné, aby Písmo bolo „prijímané veriacimi v úplnej hĺbke jeho pravdy a ako najvyššie pravidlo našej viery“. Všeobecne sa však uznáva, že učenie dnešných cirkví kresťanstva sa nezhoduje s učením kresťanov v prvom storočí. Väčšina cirkví sa pozerá na tieto odchýlky ako na súčasť postupného vývoja cirkevnej náuky. Katolícka cirkev navyše tvrdí, že cirkevné tradície majú rovnakú váhu ako Písma. New Catholic Encyclopedia hovorí, že cirkev „sa nijakej pravdy nedrží iba na základe Písma, nezávisle od tradícií, alebo iba na základe tradícií, nezávisle od Písma“.

Ako ukazuje história, cirkvi nahradili biblické náuky náukami založenými iba na tradíciách. Mnohé cirkvi dnes dokonca zastávajú názor, že biblické učenie je nesprávne. Napríklad New Catholic Encyclopedia uvádza, že je „zrejmé, že mnohé biblické výroky jednoducho nie sú pravdivé, keď sa posudzujú vo svetle moderných poznatkov vedy a histórie“. O biblickom učení, že mŕtvi sú v stave bez vedomia, hovorí: „Dokonca aj v náboženských záležitostiach S[tarý] Z[ákon] prezrádza nedokonalú znalosť... života po smrti.“ Encyklopédia uvádza ako príklad Žalm 6:5 (v niektorých Bibliách verš 6): „V smrti niet o tebe zmienky; kto ťa bude chváliť v šeole [alebo hádese]?“ Niektoré protestantské semináre a kolégiá už nevyučujú, že Biblia je neomylná. Katolícka cirkev naopak verí, že má magistérium čiže autoritu vyučovať, na základe ktorej vysvetľuje to, čo píše Biblia. Možno si však položíte otázku: ,Čo ak sa zdá, že také výklady sú v rozpore s Písmami?‘

Dôležitosť Písiem

Ježiš opakovane citoval Písma ako autoritu, keď často uvádzal svoje myšlienky slovami: „Je napísané.“ (Matúš 4:4, 7, 10; Lukáš 19:46) Aj keď hovoril o manželských záležitostiach, neopieral sa o grécke filozofické dohady, ale odvolal sa na správu Genezis o stvorení. (1. Mojžišova 1:27; 2:24; Matúš 19:3–9) Je zrejmé, že Ježiš považoval Písma za inšpirované Bohom a za presné. V modlitbe k Bohu povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ — Ján 17:17.b

Biblia zaznamenáva Ježišovu kritiku, ktorú vyslovil na adresu náboženských vodcov v jeho dobe: „Obratne odsúvate Božie prikázania, aby ste si ponechali svoju tradíciu... Tak svojou tradíciou... robíte Božie slovo neplatným.“ (Marek 7:6–13) Podobne aj apoštol Pavol odolával tlaku prispôsobiť svoje učenie či už gréckej filozofii, alebo chybným tradíciám. „Dajte si pozor,“ povedal, „aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície.“ (Kolosanom 2:8; 1. Korinťanom 1:22, 23; 2:1–13) Pavol povzbudzoval kresťanov, aby niektoré tradície čiže náuky zachovávali, ale tieto náuky boli založené na Písmach a boli s nimi v úplnom súlade. (2. Tesaloničanom 2:13–15) „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné,“ napísal Pavol, „aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Pavol predvídal čas, keď sa ľudia odchýlia od Písiem. Timoteja upozorňoval: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie... a odvrátia uši od pravdy.“ Preto ho nabádal: „Ty však zostaň triezvy vo všetkom.“ (2. Timotejovi 4:3–5) Ale ako je možné zostať triezvy? Jedným zo spôsobov je byť „šľachetný“. Istý grécky slovník definuje toto biblické slovo ako „ochotu spoznávať alebo hodnotiť niečo nestranne“. Lukáš použil tento výraz na opis Pavlových poslucháčov v Beroi v prvom storočí. Pavlovo učenie bolo pre nich nové a nechceli sa dať oklamať. Lukáš sa o nich pochvalne vyjadril: „Títo [Berojčania] zmýšľali šľachetnejšie ako tí v Tesalonike, lebo prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak.“ Šľachetnosť neurobila z Berojčanov skeptikov, neochotných čomukoľvek uveriť. Naopak, výsledkom ich čestného skúmania bolo to, že „mnohí z nich uverili“. — Skutky 17:11, 12.

Úžitok zo života v súlade s Bibliou

Raní kresťania boli známi jednak tým, že sa pridŕžali Biblie, a jednak svojou obetavou láskou. Dnes však mnohí ľudia majú „spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní“. (2. Timotejovi 3:5) Žiadna podoba kresťanstva v dnešnej dobe, ktorá nie je verná originálu, nemôže mať skutočnú silu, ktorá by život ľudí ovplyvňovala k dobrému. Mohlo by to vysvetľovať, prečo vo väčšine cirkví kresťanstva pozorujeme rastúce násilie, nemravnosť, úpadok rodiny a hmotárstvo? V niektorých „kresťanských“ krajinách prebiehajú kruté etnické vojny, dokonca aj medzi členmi toho istého náboženstva.

Vymrel už šľachetný duch Berojčanov? Je dnes nejaká skupina ľudí, ktorí veria Biblii a žijú podľa nej?

Encyclopedia Canadiana poznamenáva: „Dielo Jehovových svedkov je oživením a opätovným zavedením prvotného kresťanstva, ktoré praktizoval Ježiš a jeho učeníci počas prvého a druhého storočia nášho letopočtu.“ New Catholic Encyclopedia o svedkoch uvádza: „Bibliu považujú za jediný zdroj svojho učenia a pravidiel správania.“

Nepochybne to je hlavný dôvod, prečo sú Jehovovi svedkovia na celom svete známi svojou duchovnou prosperitou, pokojom a šťastím. Preto povzbudzujeme našich čitateľov, aby sa dozvedeli viac o duchovne zdravom učení Biblie. Lepšie poznanie môže viesť k ešte väčšej dôvere v Bibliu a k silnejšej viere v Boha. Pre večný úžitok z takej viery to naozaj stojí za námahu.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 6]

Apoštol Pavol a ďalší kázali na trhovisku

[Obrázok na strane 7]

Jehovovi svedkovia ,považujú Bibliu za jediný zdroj svojho učenia a pravidiel správania‘