Stále rob duchovné pokroky!

Deň nášho krstu je dňom, na ktorý by sme vždy mali spomínať s láskou. Napokon, je to deň, keď sme verejne dali najavo, že sme sa zaviazali slúžiť Bohu.

DOSIAHNUŤ tento bod si u mnohých jednotlivcov vyžaduje obrovské úsilie — znamená to skoncovať s dlhotrvajúcimi zlozvykmi, oslobodiť sa od zlých spoločníkov, zmeniť hlboko zakorenený spôsob myslenia a správania.

No hoci krst je v živote kresťana radostnou a významnou udalosťou, ešte stále je to iba začiatok. Apoštol Pavol povedal pokrsteným kresťanom v Judei: „Keď sme teraz zanechali základnú náuku o Kristovi, usilovne spejme k zrelosti.“ (Hebrejom 6:1) Áno, všetci kresťania potrebujú dospieť „k jednote vo viere a v presnom poznaní Božieho Syna, k plne dospelému mužovi, k miere vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti“. (Efezanom 4:13) Iba keď budeme napredovať k zrelosti, môžeme byť naozaj „upevnení vo viere“. — Kolosanom 2:7.

V priebehu niekoľkých uplynulých rokov prišli do kresťanského zboru státisíce novooddaných ctiteľov Boha. Možno si jedným z nich. Tak ako tvoji bratia v prvom storočí, určite ani ty nechceš zostať duchovným dieťaťom. Chceš rásť a napredovať! Ale ako? A v akých ohľadoch môžeš robiť pokroky?

Napreduj pomocou osobného štúdia

Pavol povedal kresťanom vo Filipi: „O toto sa stále modlím, aby sa vaša láska ešte viac a viac rozhojňovala presným poznaním a plnou rozlišovacou schopnosťou.“ (Filipanom 1:9) Pre tvoj duchovný pokrok je rozhodujúce rásť v „presnom poznaní“. ,Prijímanie poznania o Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi‘ je nepretržitý proces, nie niečo, čo sa končí po krste. — Ján 17:3.

Jedna kresťanská sestra, ktorú nazveme Alexandra, si to začala uvedomovať až 10 rokov po svojom krste vo veku 16 rokov. Bola vychovávaná v pravde a vždy chodila pravidelne na kresťanské zhromaždenia a do kazateľskej služby. Píše: „V posledných niekoľkých mesiacoch som si uvedomila, že niekde sa stala veľká chyba. Rozhodla som sa, že priamo a poctivo preskúmam, ako zmýšľam o pravde a prečo som ešte stále v nej.“ Čo zistila? Pokračuje: „Zistila som, že dôvody, prečo som v pravde, sú znepokojivé. Pamätala som si, že ako som rástla, bola mi zdôrazňovaná dôležitosť zhromaždení a zvestovateľskej služby. Osobné štúdium a modlitba mali akoby prísť samy od seba. Ale keď som analyzovala svoju situáciu, uvedomila som si, že to sa nestalo.“

Apoštol Pavol nabáda: „Do akej miery sme urobili pokrok, každopádne choďme ďalej poriadne tým istým spôsobom.“ (Filipanom 3:16) Zaužívané spôsoby nás môžu viesť smerom vpred. Pred krstom si mal nepochybne zaužívané týždenné biblické štúdium so spôsobilým učiteľom. Ako rástlo tvoje ocenenie, k tomuto zvyku si pridal prípravu na štúdium, vyhľadávanie uvedených textov v Biblii a tak ďalej. Teraz, keď si pokrstený, ,chodíš ďalej tým istým spôsobom‘?

Ak nie, zrejme by si mal preskúmať svoj rebríček hodnôt a ,uistiť sa o dôležitejších veciach‘. (Filipanom 1:10) Vyhradiť si čas na osobné čítanie a štúdium Biblie si pri našom uponáhľanom životnom tempe vyžaduje sebaovládanie. Ale vzhľadom na úžitok, ktorý z toho plynie, stojí za to vynaložiť také úsilie. Vráťme sa opäť ku skúsenosti Alexandry. „Musím povedať, že v posledných asi 20 rokoch som fungovala v pravde jednoducho tak, že som chodila na zhromaždenia a do zvestovateľskej služby,“ pripúšťa. Ďalej hovorí: „No prišla som k záveru, že hoci sú tieto veci dôležité, samy osebe ma nepodržia, ak sa moje životné okolnosti začnú zhoršovať. To všetko vyšlo na povrch, lebo prakticky nemám žiadne osobné štúdium a moje modlitby sú nepravidelné a povrchné. Teraz si uvedomujem, že musím zmeniť svoje zmýšľanie a začať s kvalitným študijným programom, aby som mohla skutočne spoznať Jehovu a začať ho milovať a ceniť si to, čo nám dal jeho Syn.“

Ak potrebuješ pomoc pri vytváraní užitočného programu osobného štúdia, starší a iní zrelí kresťania v tvojom zbore ti s radosťou pomôžu. Viacero užitočných návrhov nájdeš aj v článkoch Strážnej veže, ktoré vyšli v čísle z 1. mája 1995, z 15. augusta 1993 a v čísle 19 z roku 1986.

Potreba zblížiť sa s Bohom

Ďalšia oblasť, v ktorej by si sa mal snažiť robiť pokroky, je tvoj vzťah k Bohu. V niektorých prípadoch môže v tomto ohľade vzniknúť dokonca akútna potreba. Všimnime si Anthonyho, ktorý bol pokrstený v mladom veku. „Bol som prvé dieťa v našej rodine, ktoré sa dalo pokrstiť,“ rozpráva. „Po krste ma mama vrúcne objala. Nikdy som ju nevidel šťastnejšiu. Všetci sme sa veľmi radovali a ja som sa cítil veľmi silný.“ No bola tu aj iná stránka veci. „Nejaký čas v našom zbore neboli pokrstení nijakí mladí ľudia,“ pokračuje Anthony. „A tak som bol na seba veľmi hrdý. Bol som pyšný aj na svoje komentáre a prejavy na zhromaždeniach. Získať si chválu a priazeň ľudí sa pre mňa stalo dôležitejším ako prinášať chválu Jehovovi. V skutočnosti som k nemu ani nemal blízky vzťah.“

Niektorí podobne ako Anthony urobili krok oddanosti skôr z túžby páčiť sa druhým než z túžby páčiť sa Jehovovi. No i tak Boh od takých ľudí očakáva, že budú žiť v súlade so svojím sľubom a slúžiť mu. (Porovnaj Kazateľa 5:4.) Bez osobného vzťahu k Bohu je to však náročné. Anthony hovorí: „Veľká radosť, ktorú som mal pri krste, netrvala dlho. Necelý rok po krste som sa dopustil vážneho priestupku a musel som byť pokarhaný staršími v zbore. Opakované zlé správanie viedlo k tomu, že som bol vylúčený zo zboru. Šesť rokov po mojom kroku oddanosti Jehovovi som bol zatknutý a uväznený za vraždu.“

Vytvor si dôverný vzťah k Jehovovi

Nech je tvoja situácia akákoľvek, všetci kresťania môžu reagovať na biblické pozvanie: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ (Jakub 4:8) Keď si začal študovať Bibliu, nepochybne ťa to do určitej miery zblížilo s Bohom. Dozvedel si sa, že Boh nie je abstraktné božstvo uctievané v cirkvách takzvaného kresťanstva, ale že je to osoba s menom Jehova. Dozvedel si sa aj to, že má príťažlivé vlastnosti, že je to „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. — 2. Mojžišova 34:6.

Aby si však mohol žiť v súlade so svojím záväzkom slúžiť Bohu, musíš sa k nemu ešte viac priblížiť! Ako? Žalmista sa modlil: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom.“ (Žalm 25:4) Osobné štúdium Biblie a publikácií Spoločnosti ti môže pomôcť lepšie spoznať Jehovu. Dôležité sú aj pravidelné úprimné modlitby. „Vylievajte pred ním svoje srdce,“ nabáda žalmista. (Žalm 62:8) Keď uvidíš, ako sú tvoje modlitby vypočúvané, pocítiš, že Boh má o teba osobný záujem. To ti pomôže cítiť sa k nemu bližšie.

Skúšky a problémy predstavujú ďalšiu príležitosť na zblíženie sa s Bohom. Možno čelíš ťažkostiam a skúškam viery, ako sú choroby, tlak v škole a na pracovisku alebo ekonomické ťažkosti. Ťažký môže byť pre teba aj bežný teokratický spôsob života, ku ktorému patrí účasť na službe, návšteva zhromaždení alebo štúdium Biblie s tvojimi deťmi. Nesnaž sa prekonávať problémy sám! Úpenlivo pros Boha o pomoc a o jeho rady a vedenie. (Príslovia 3:5, 6) Pros ho o jeho svätého ducha! (Lukáš 11:13) Keď budeš zažívať Božiu láskyplnú pomoc, budeš k nemu ešte viac priťahovaný. Ako hovorí žalmista Dávid, „okúste a viďte, že Jehova je dobrý; šťastný je telesne schopný muž, ktorý ho robí svojím útočišťom“. — Žalm 34:8.

A čo sa stalo s Anthonym? „Začal som uvažovať o čase, keď som mal toľko duchovných cieľov zameraných na konanie Jehovovej vôle,“ spomína. „Bolo to bolestné. Ale napriek všetkej tej bolesti a sklamaniu som pamätal na Jehovovu lásku. Trvalo mi nejaký čas, kým som sa dokázal pomodliť k Jehovovi. Ale urobil som to, vylial som si pred ním srdce a prosil som ho o odpustenie. Začal som tiež čítať Bibliu a bol som prekvapený, koľko som už zabudol a ako málo som v skutočnosti vedel o Jehovovi.“ Hoci Anthony si ešte bude musieť odpykávať vo väzení trest za svoj zločin, miestni svedkovia mu poskytujú pomoc a on je na dobrej ceste k duchovnému uzdraveniu. S vďačnosťou hovorí: „Vďaka Jehovovi a jeho organizácii som si dokázal zobliecť starú osobnosť a každý deň sa usilujem obliekať si novú. Môj vzťah s Jehovom je pre mňa nanajvýš dôležitý.“

Duchovný pokrok v službe

Ježiš Kristus prikázal svojim nasledovníkom, aby boli kazateľmi „dobrého posolstva o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Ako pomerne nový zvestovateľ dobrého posolstva máš zrejme obmedzené skúsenosti v službe. Ako teda môžeš robiť pokroky, aby si ,úplne dovŕšil svoju službu‘? — 2. Timotejovi 4:5.

Jedným zo spôsobov je vypestovať si pozitívny postoj. Nauč sa pozerať na kazateľské dielo ako na „poklad“, výsadu. (2. Korinťanom 4:7) Je to príležitosť prejaviť Jehovovi lásku, lojálnosť a rýdzosť. Umožňuje nám to tiež prejaviť záujem o našich blížnych. Nesebecké dávanie v tomto ohľade môže byť zdrojom pravého šťastia. — Skutky 20:35.

Ježiš sám mal pozitívny postoj ku kazateľskému dielu. Oznamovať biblické pravdy druhým bolo preňho akoby „pokrmom“. (Ján 4:34) To, čo ho motivovalo pomáhať druhým, možno preto najlepšie zhrnúť jeho vlastnými slovami: „Chcem.“ (Matúš 8:3) Ježiš mal súcit s ľuďmi, najmä s tými, ktorí boli „zodratí a boli zmietaní sem a tam“ Satanovým svetom. (Matúš 9:35, 36) ,Chceš‘ aj ty pomáhať tým, ktorí sú v duchovnej tme a ktorí potrebujú osvietenie z Božieho Slova? Potom sa budeš cítiť pobádaný reagovať na Ježišov príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Matúš 28:19) Áno, ak ti to dovolí zdravie a okolnosti, budeš podnecovaný mať plný podiel na tejto práci.

Ďalším kľúčom k pokroku je pravidelne sa zúčastňovať na službe — ak je to možné, každý týždeň. To ti pomôže rozptýliť obavy a strach, ktoré môžu odrádzať toho, kto zvestuje iba príležitostne. Pravidelná účasť na zvestovateľskej službe ti bude na úžitok aj v iných ohľadoch. Prehĺbi to tvoje ocenenie pre pravdu, posilní to tvoju lásku k Jehovovi a k blížnemu a pomôže ti to zostať zameraný na nádej Kráľovstva.

No čo ak ťa tvoja súčasná situácia veľmi obmedzuje v účasti na kazateľskom diele? Ak jednoducho nemôžeš urobiť zmeny, potom nech ti je útechou vedomie, že Bohu sa páči všetko, čo si schopný urobiť, pokiaľ svoju službu konáš celou dušou. (Matúš 13:23) Možno by si mohol robiť pokroky v iných ohľadoch, napríklad cibriť si svoju zvestovateľskú šikovnosť. Zborová teokratická škola kazateľskej služby a služobné zhromaždenie poskytujú v tomto ohľade veľa vynikajúceho školenia. Je len prirodzené, že čím budeme v službe spôsobilejší, tým viac sa z nej budeme tešiť a budeme vidieť výsledky.

Je teda zrejmé, že duchovný pokrok sa nesmie zastaviť v deň, keď sa človek dá pokrstiť. Apoštol Pavol napísal o svojej nádeji na získanie nesmrteľného života v nebi toto: „Bratia, ešte o sebe neuvažujem, akoby som to už bol uchopil. Ide však o jedno: Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša. Majme teda my, koľko je z nás zrelých, toto zmýšľanie; a ak ste v dajakom ohľade myšlienkovo naklonení inak, Boh vám zjaví vyššie uvedené zmýšľanie.“ — Filipanom 3:13–15.

Áno, všetci kresťania, či už je ich nádejou nesmrteľnosť v nebi, alebo večný život v Raji na zemi, musia ,siahať po veciach pred sebou‘ — snažiť sa akoby dosiahnuť cieľ života! Tvoj krst bol vynikajúcim štartom, ale je to len začiatok. Ďalej sa snaž robiť duchovné pokroky. Prostredníctvom zhromaždení a osobného štúdia ,sa staň plne dospelým v schopnosti porozumenia‘. (1. Korinťanom 14:20) Buď ,schopný myšlienkovo pochopiť, aká je šírka a dĺžka a výška a hĺbka‘ pravdy. (Efezanom 3:18) Pokroky, ktoré urobíš, ti pomôžu nielen zachovať si radosť a šťastie už dnes, ale aj zabezpečiť si miesto v Božom novom svete, kde pod vládou Božieho nebeského Kráľovstva budeš môcť robiť pokroky večne!

[Obrázok na strane 29]

Nájsť si čas na osobné štúdium si vyžaduje disciplínu

[Obrázok na strane 31]

Pozitívny postoj nám môže pomôcť získať radosť zo služby