Pevne sa drž teokracie

„Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ.“ — IZAIÁŠ 33:22.

1. Prečo väčšinu ľudí zaujíma otázka vlády?

OTÁZKA vlády veľmi zaujíma všetkých ľudí. Dobrá vláda prináša pokoj a blahobyt. Biblia hovorí: „Právom udržuje kráľ krajinu pevnú.“ (Príslovia 29:4) Na druhej strane zlá vláda vedie k nespravodlivosti, korupcii a útlaku. „Keď panuje niekto zlý, ľud vzdychá.“ (Príslovia 29:2) Počas histórie ľudia vyskúšali mnoho druhov vlád a, žiaľ, často ,vzdychali‘ pod útlakom svojich vládcov. (Kazateľ 8:9) Podarí sa nejakej forme vlády priniesť svojim poddaným trvalú spokojnosť?

2. Prečo je „teokracia“ dobrým opisom vlády starovekého Izraela?

² Historik Josephus sa zmienil o jednom unikátnom druhu vlády, keď napísal: „Niektoré národy zverili najvyššiu politickú moc monarchiám, iné oligarchiám a ďalšie ju zverili ľudu. Nášho zákonodarcu [Mojžiša] však nelákala žiadna z týchto foriem. Keby sme sa dopustili násilia na jazyku, mohli by sme povedať, že zaviedol zriadenie, ktoré možno označiť ako ,teokracia‘, keď všetku vládu a moc preniesol na Boha.“ (Proti Apiónovi, II, 164–165) Podľa diela Concise Oxford Dictionary (Stručný oxfordský slovník) teokracia je „forma Božej vlády“. Toto slovo sa v Biblii nevyskytuje, ale výstižne opisuje vládu starovekého Izraela. Hoci Izraeliti mali neskôr aj viditeľného kráľa, ich skutočným panovníkom bol Jehova. Izraelský prorok Izaiáš povedal: „Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ.“ — Izaiáš 33:22.

Čo je pravá teokracia?

3, 4. a) Čo je pravá teokracia? b) Aké požehnania onedlho prinesie teokracia celému ľudstvu?

³ Odvtedy, čo Josephus vymyslel toto slovo, bolo mnoho spoločností opísaných ako teokracia. Niektoré z nich sa ukázali ako neznášanlivé, fanatické a kruto utláčajúce. Boli to pravé teokracie? Nie v tom zmysle, v akom Josephus použil toto slovo. Problémom je, že význam slova „teokracia“ bol rozšírený. Dielo World Book Encyclopedia ho definuje ako „formu vlády, pri ktorej štátu vládne kňaz alebo kňazi a pri ktorej členovia kňazstva majú autoritu v občianskych a náboženských záležitostiach“. Pravá teokracia však nie je vláda kňazov. Je to naozaj Božia vláda, vláda Stvoriteľa vesmíru, Jehovu Boha.

⁴ V blízkej budúcnosti svitne deň, keď celá zem bude pod vládou teokracie. Aké požehnanie to bude! „Sám Boh bude s [ľudstvom]. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ (Zjavenie 21:3, 4) Žiadna kňazská vláda nedokonalých ľudí by nemohla priniesť také šťastie. To môže iba Božia vláda. A tak praví kresťania sa nesnažia nastoliť teokraciu nejakým politickým zásahom. Trpezlivo čakajú, kým Boh vo svojom vlastnom čase a svojím vlastným spôsobom nezriadi celosvetovú teokraciu. — Daniel 2:44.

5. Kde dnes vládne pravá teokracia a aké otázky v súvislosti s tým vznikajú?

⁵ No už i teraz panuje pravá teokracia. Kde? Medzi tými, ktorí sa dobrovoľne podriaďujú Božej vláde a spolupracujú pri konaní Božej vôle. Takí verní boli zhromaždení do celosvetového duchovného „národa“ v jeho duchovnej „krajine“. Sú to zostávajúci z „Božieho Izraela“ a viac ako päť a pol milióna ich kresťanských spoločníkov. (Izaiáš 66:8; Galaťanom 6:16) Sú to poddaní Ježiša Krista, nebeského Kráľa, ktorého dosadil na trón Jehova Boh, „Kráľ večnosti“. (1. Timotejovi 1:17; Zjavenie 11:15) V akom ohľade je táto organizácia teokratická? Ako sa jej členovia pozerajú na autoritu svetských vlád? A ako princíp teokracie uplatňujú ľudia, ktorí majú autoritu v rámci svojej duchovnej komunity?

Teokratická organizácia

6. Ako môže vo viditeľnej, ľudskej organizácii vládnuť Boh?

⁶ Ako môže v nejakej ľudskej organizácii vládnuť Jehova, ktorý prebýva v neviditeľných nebesiach? (Žalm 103:19) Je to možné tak, že tí, čo sú s ňou spojení, sa držia inšpirovanej rady: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ (Príslovia 2:6; 3:5) Umožňujú Bohu, aby nad nimi vládol, keď poslúchajú „Kristov zákon“ a uplatňujú inšpirované biblické zásady v každodennom živote. (Galaťanom 6:2; 1. Korinťanom 9:21; 2. Timotejovi 3:16; pozri Matúša 5:22, 28, 39; 6:24, 33; 7:12, 21.) Aby to mohli robiť, musia byť bádateľmi Biblie. (Žalm 1:1–3) Tak ako ,šľachetní‘ Berojčania v staroveku, ani oni nenasledujú ľudí, ale veci, ktoré sa učia, si neustále overujú v Biblii. (Skutky 17:10, 11; Žalm 119:33–36) Modlia sa tak ako žalmista: „Vyučuj ma dobrote, rozumnosti a poznaniu, lebo prejavujem vieru v tvoje prikázania.“ — Žalm 119:66.

7. Aký je systém dozoru v teokracii?

⁷ V každej organizácii musí byť niekto, kto má autoritu alebo kto poskytuje vedenie. Jehovovi svedkovia nie sú výnimkou a zachovávajú pritom systém autority, ktorý naznačil apoštol Pavol: „Hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Korinťanom 11:3) V súlade s tým slúžia v zboroch ako starší iba spôsobilí muži. A hoci Ježiš — ,hlava každého muža‘ — je v nebi, ešte stále sú na zemi ,zostávajúci‘ z jeho pomazaných bratov, ktorí majú nádej, že s ním budú vládnuť v nebesiach. (Zjavenie 12:17; 20:6) Tí tvoria kolektívneho „verného a rozvážneho otroka“. Keď kresťania prijímajú dozor tohto „otroka“, prejavujú tak svoju podriadenosť Ježišovi a tým aj Ježišovej hlave, Jehovovi. (Matúš 24:45–47; 25:40) Tak teokracia pracuje usporiadane. „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ — 1. Korinťanom 14:33.

8. Ako kresťanskí starší podporujú princíp teokracie?

⁸ Kresťanskí starší podporujú princíp teokracie, lebo uznávajú, že sú zodpovední Jehovovi za to, ako používajú svoju obmedzenú mieru autority. (Hebrejom 13:17) A keď robia rozhodnutia, spoliehajú sa na Božiu múdrosť, nie na svoju vlastnú. V tomto ohľade nasledujú príklad Ježiša. Bol to najmúdrejší človek, aký kedy žil. (Matúš 12:42) Židom však povedal: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca.“ (Ján 5:19) Starší majú tiež rovnaký postoj ako kráľ Dávid. V teokracii mal veľkú autoritu. No chcel robiť veci Jehovovým spôsobom, nie svojím vlastným. Modlil sa: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste a veď ma chodníkom priamosti.“ — Žalm 27:11.

9. Aký vyrovnaný názor majú oddaní kresťania na rozdielne nádeje a výsady služby v teokracii?

⁹ Niektorí sa pýtajú, či je spravodlivé, aby autoritu v zbore mali iba spôsobilí muži, alebo či je spravodlivé, že niektorí majú nebeskú nádej a iní pozemskú. (Žalm 37:29; Filipanom 3:20) Oddaní kresťania však chápu, že takéto usporiadanie je stanovené v Božom Slove. Sú teokratickí. Ak dostávajú takéto otázky, je to obyčajne od tých, ktorí neuznávajú biblické zásady. Kresťania tiež vedia, že pokiaľ ide o záchranu, muži a ženy sú si v Jehovových očiach rovní. (Galaťanom 3:28) Pre pravých kresťanov je možnosť byť ctiteľmi Zvrchovaného Panovníka vesmíru najvyššou možnou výsadou a sú šťastní, že môžu vykonávať akúkoľvek úlohu, ktorú im dá Jehova. (Žalm 31:23; 84:10; 1. Korinťanom 12:12, 13, 18) Okrem toho, večný život, či už v nebi, alebo na rajskej zemi, je naozaj nádhernou nádejou.

10. a) Aký vynikajúci postoj zaujal Jonatán? b) Ako dnes kresťania prejavujú postoj podobný Jonatánovmu?

¹⁰ Preto sú Jehovovi svedkovia podobní Jonatánovi, bohabojnému synovi kráľa Saula. Jonatán by bol pravdepodobne výborným kráľom. No pre Saulovu nevernosť Jehova vybral za druhého kráľa Izraela Dávida. Bol Jonatán zatrpknutý? Nie. Stal sa dobrým priateľom Dávida, a dokonca ho chránil pred Saulom. (1. Samuelova 18:1; 20:1–42) Podobne ani tí, čo majú pozemskú nádej, nežiarlia na tých, čo majú nebeskú nádej. A praví kresťania nie sú žiarliví ani na tých, čo majú teokratickú autoritu v zbore. Naopak, prejavujú „im mimoriadnu pozornosť v láske“, lebo uznávajú, že tvrdo pracujú na úžitok svojich duchovných bratov a sestier. — 1. Tesaloničanom 5:12, 13.

Teokratický názor na svetskú vládu

11. Ako sa kresťania, ktorí sú podriadení teokratickej vláde, pozerajú na svetské autority?

¹¹ Ak Jehovovi svedkovia žijú pod teokraciou, Božou vládou, ako sa pozerajú na vládcov v národoch? Ježiš povedal, že jeho nasledovníci nemajú byť „časťou sveta“. (Ján 17:16) No kresťania uznávajú svoj dlh voči „cézarovi“ čiže voči svetským vládam. Ježiš povedal, že by mali ,splácať cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu‘. (Matúš 22:21) Podľa Biblie ľudské vlády „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“. Jehova, Zdroj všetkej autority, dovolil, aby vlády existovali, a očakáva, že budú konať dobro tým, ktorí spadajú pod ich právomoc. Keď to robia, sú „Božou služobníčkou“. Kresťania sa podriaďujú vláde krajiny, v ktorej žijú, „pre vlastné svedomie“. (Rimanom 13:1–7) Samozrejme, keby štát vyžadoval niečo, čo by bolo v rozpore s Božím zákonom, kresťania by ,ako vládcu poslúchali Boha viac ako ľudí‘. — Skutky 5:29.

12. Čím príkladom sa riadia kresťania, keď sú prenasledovaní vrchnosťami?

¹² Čo v prípade, keď vládne autority prenasledujú pravých kresťanov? Vtedy sa riadia príkladom raných kresťanov, ktorí znášali obdobia veľkého prenasledovania. (Skutky 8:1; 13:50) Tieto skúšky viery neboli neočakávané, lebo Ježiš už vopred na ne upozorňoval. (Matúš 5:10–12; Marek 4:17) No títo kresťania sa nepomstili svojim prenasledovateľom ani ich viera pod tlakom nezoslabla. Nasledovali v tom príklad Ježiša: „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ (1. Petra 2:21–23) Áno, kresťanské zásady zvíťazili nad Satanovými provokáciami. — Rimanom 12:21.

13. Ako Jehovovi svedkovia reagujú na prenasledovanie a ohováračské kampane namierené proti nim?

¹³ Rovnaká situácia je dnes. V tomto storočí Jehovovi svedkovia veľmi trpeli z rúk despotických vládcov — presne tak, ako to predpovedal Ježiš. (Matúš 24:9, 13) V niektorých krajinách rozširujú lži a nesprávne predstavy ľudia, ktorí chcú donútiť úrady, aby zasiahli proti týmto úprimným kresťanom. No svedkovia i napriek takej ‚zlej povesti‘ sa svojím znamenitým správaním odporúčajú ako Boží služobníci. (2. Korinťanom 6:4, 8) Keď je to možné, predkladajú svoje prípady úradníkom alebo súdom krajiny, aby tak dokázali svoju nevinu. Využívajú všetky možnosti, ktoré sa im naskytajú, aby verejne obhájili dobré posolstvo. (Filipanom 1:7) Ale keď urobia všetko, čo im umožňuje zákon, nechajú veci v Jehovových rukách. (Žalm 5:8–12; Príslovia 20:22) Ak je to potrebné, neboja sa, tak ako raní kresťania, trpieť pre spravodlivosť. — 1. Petra 3:14–17; 4:12–14, 16.

Božiu slávu dávaj na prvé miesto

14, 15. a) Čo je prvoradé pre tých, ktorí podporujú princíp teokracie? b) Pri akej príležitosti dal Šalamún vynikajúci príklad pokory vo svojom postavení dozoru?

¹⁴ Keď Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa, prvá vec, o ktorej sa zmienil, bolo posvätenie Jehovovho mena. (Matúš 6:9) V súlade s tým tí, ktorí žijú pod teokraciou, hľadajú Božiu slávu, nie svoju vlastnú. (Žalm 29:1, 2) Biblia uvádza, že v prvom storočí to bol pre niektorých kameň potknutia. Odmietli nasledovať Ježiša, lebo „viac milovali ľudskú slávu“, chceli, aby ich ľudia oslavovali. (Ján 12:42, 43) Dať prednosť Jehovovi pred vlastnou dôležitosťou si naozaj vyžaduje pokoru.

¹⁵ Šalamún prejavil v tomto ohľade vynikajúceho ducha. Porovnajme si jeho slová pri zasvätení nádherného chrámu, ktorý postavil, so slovami Nabuchodonozora o jeho staviteľských dielach. Nabuchodonozor sa s prehnanou pýchou vychvaľoval: „Či nie je toto Veľký Babylon, ktorý som sám postavil pre kráľovský dom v sile svojej moci a na dôstojnosť svojho majestátu?“ (Daniel 4:30) Naproti tomu Šalamún skromne znižoval význam toho, čo vykonal, keď povedal: „Či bude Boh bývať s ľuďmi na zemi? Hľa, nebo, áno, nebo nebies ťa nemôže obsiahnuť; o čo menej potom tento dom, ktorý som postavil!“ (2. Paralipomenon 6:14, 15, 18; Žalm 127:1) Šalamún nevyvyšoval sám seba. Vedel, že je iba Jehovovým reprezentantom, a napísal: „Prišla opovážlivosť? Potom príde potupa; ale múdrosť je u skromných.“ — Príslovia 11:2.

16. V akom ohľade sú starší skutočným požehnaním, keď neoslavujú sami seba?

¹⁶ Aj kresťanskí starší vyvyšujú Jehovu, nie sami seba. Držia sa Petrovej rady: „Ak niekto slúži, nech slúži ako závislý od sily, ktorú zaobstaráva Boh, aby bol tak vo všetkom oslavovaný Boh prostredníctvom Ježiša Krista.“ (1. Petra 4:11) Apoštol Pavol opísal „úrad dozorcu“ nie ako dôležité a významné postavenie, ale ako „znamenitú prácu“. (1. Timotejovi 3:1) Starší sú ustanovení, aby slúžili, nie aby vládli. Sú učiteľmi a pastiermi Božieho stáda. (Skutky 20:28; Jakub 3:1) Pokorní, obetaví starší sú pre zbor skutočným požehnaním. (1. Petra 5:2, 3) „Vážte si takých mužov“ a ďakujte Jehovovi, že na podporu teokracie v týchto „posledných dňoch“ zabezpečil toľko spôsobilých starších. — Filipanom 2:29; 2. Timotejovi 3:1.

,Staňte sa napodobňovateľmi Boha‘

17. V akých ohľadoch napodobňujú Boha tí, čo žijú pod teokraciou?

¹⁷ Apoštol Pavol nabádal: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti.“ (Efezanom 5:1) Tí, ktorí sa podriaďujú teokracii, sa snažia byť natoľko podobní Bohu, nakoľko je to len pre nedokonalých ľudí možné. Napríklad Biblia hovorí o Jehovovi toto: „Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ (5. Mojžišova 32:3, 4) Aby kresťania mohli napodobňovať Boha v tomto ohľade, snažia sa rozvíjať si vernosť, spravodlivosť a vyrovnaný zmysel pre právo. (Micheáš 6:8; 1. Tesaloničanom 3:6; 1. Jána 3:7) Vyhýbajú sa mnohým veciam, ktoré sa pre svet stali prijateľné, napríklad nemravnosti, žiadostivosti a chamtivosti. (Efezanom 5:5) Keďže Jehovovi služobníci sa držia božských, nie ľudských noriem, Božia organizácia je teokratická, čistá a zdravá.

18. Čo je Božou najvýznamnejšou vlastnosťou a ako kresťania odzrkadľujú túto vlastnosť?

¹⁸ Najvýznamnejšou vlastnosťou Jehovu Boha je láska. „Boh je láska,“ hovorí apoštol Ján. (1. Jána 4:8) Keďže teokracia znamená vládu Boha, predstavuje vlastne vládu lásky. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) V týchto ťažkých posledných dňoch teokratická organizácia prejavuje výnimočnú lásku. Počas genocídnych bojov v Afrike Jehovovi svedkovia prejavovali lásku ku všetkým, bez ohľadu na to, ku ktorej etnickej skupine patrili. Počas vojny v bývalej Juhoslávii si Jehovovi svedkovia zo všetkých oblastí navzájom pomáhali, zatiaľ čo iné náboženské skupiny sa zúčastňovali na takzvaných etnických čistkách. Ako jednotlivci sa Jehovovi svedkovia snažia poslúchať Pavlovu radu: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ — Efezanom 4:31, 32.

19. Z akých požehnaní sa tešia teraz i do budúcnosti tí, čo sa podriaďujú teokracii?

¹⁹ Tí, ktorí sa podriaďujú teokracii, sa tešia z veľkých požehnaní. Majú pokojný vzťah s Bohom i so spolukresťanmi. (Hebrejom 12:14; Jakub 3:17) Majú vo svojom živote cieľ. (Kazateľ 12:13) Sú v duchovnom bezpečí a majú istú nádej do budúcnosti. (Žalm 59:9) V malom meradle už dnes vidia, aké to bude, keď celé ľudstvo bude žiť pod teokratickou vládou. Potom, hovorí Biblia, „nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. (Izaiáš 11:9) Aký nádherný čas to bude! Kiež si všetci zaistíme miesto v tomto budúcom Raji tak, že sa teraz budeme pevne držať teokracie.

Vieš vysvetliť?

◻ Čo je skutočná teokracia a kde ju dnes možno nájsť?

◻ Ako sa ľudia podriaďujú teokratickej vláde vo svojom živote?

◻ V akých ohľadoch všetci, ktorí žijú pod teokraciou, hľadajú viac Božiu slávu ako svoju vlastnú?

◻ Čo patrí k niektorým zbožným vlastnostiam, ktoré napodobňujú tí, čo podporujú teokraciu?

[Obrázok na strane 17]

Šalamún uprednostnil Božiu slávu pred svojou vlastnou