Nezabudnuteľná udalosť vo Francúzsku
„NECHCEME JEHOVOVO MESTO!“ hlásali plagáty vyvesené po celom meste. „Zjednoťme sa proti Jehovovmu projektu,“ vyzývala jedna opozičná skupina. Doslovne stovky článkov v miestnej tlači upriamovali pozornosť verejnosti na túto záležitosť. Podpisovali sa petície a poštové schránky v meste zaplavila vyše polmiliónová vlna letákov informujúcich o tomto projekte. Čo bolo tým projektom, ktorý vyrušil z driemot inak pokojné mesto Louviers v severozápadnom Francúzsku? Plánovaná výstavba novej kancelárie odbočky a obytných budov Jehovových svedkov.
Jehova dáva vzrast
Začiatok činnosti Jehovových svedkov vo Francúzsku siaha na koniec 19. storočia. Prvý sklad biblickej literatúry bol otvorený roku 1905 v Beauvène na juhu Francúzska a od roku 1919 bola v činnosti malá kancelária v Paríži. Kancelária odbočky bola v tomto meste oficiálne otvorená v roku 1930 a nasledujúci rok sa pracovníci kancelárie ubytovali v domove Bétel, ktorý sa nachádzal v Enghien-les-Bains severne od Paríža. Po druhej svetovej vojne sa rodina Bétel presťahovala späť do Paríža a v roku 1959 bola kancelária premiestnená do päťpodlažnej budovy v Boulogne-Billancourt na západnom okraji hlavného mesta.
Keďže dielo hlásania o Kráľovstve sa rozrastalo, v roku 1973 boli expedičné oddelenia a tlačiareň preložené do Louviers, 100 kilometrov západne od Paríža, zatiaľ čo kancelárie zostali v Boulogne-Billancourte. No vzrast v počte zvestovateľov vo Francúzsku spôsobil, že budovy v Louviers boli nedostačujúce, a to aj napriek rozšíreniu v roku 1978 a v roku 1985. Bolo teda rozhodnuté odbočku rozšíriť a celú rodinu Bétel zhromaždiť na jedno miesto. Ako bolo spomenuté na začiatku, nie každému sa tento projekt páčil. Napriek takému odporu sa iba jeden a pol kilometra od tlačiarne našiel stavebný pozemok. Nasledovalo šesť rokov usilovnej práce a napokon sa v auguste 1996, po 23 rokoch rozdelenia, celá rodina Bétel spojila v Louviers.
Bola to teda veľká radosť, keď sa v sobotu 15. novembra 1997 zhromaždil šťastný zástup 1187 osôb vrátane 300 členov francúzskej rodiny Bétel a 329 delegátov zo 42 iných odbočiek, aby si vypočuli prejav zasvätenia, ktorý predniesol brat Lloyd Barry, člen vedúceho zboru. No vzhľadom na to, že zasvätenie sa konalo tvárou v tvár nepriateľstvu a pokračujúcej ohováračskej kampani médií proti Jehovovým svedkom po celom Francúzsku, bratia cítili, že na tejto oslave víťazstva by sa mali zúčastniť všetci francúzski svedkovia. Preto bolo na nedeľu 16. novembra vo výstavnom centre Villepinte na severe Paríža zorganizované zvláštne zhromaždenie pod mottom „Zostaňte v Kristovej láske“. Pozvaní boli všetci Jehovovi svedkovia z Francúzska spolu s francúzsky hovoriacimi svedkami z Belgicka a Švajčiarska, ako i zbory z Británie, Holandska, Nemecka a Luxemburska.
Významné zhromaždenie
Prípravy na toto zhromaždenie sa začali šesť mesiacov vopred. Potom, presne dva týždne pred zasvätením, začali štrajkovať francúzski vodiči nákladných áut a zatarasili hlavné cesty a prístup k benzínovým čerpadlám. Bude možné dopraviť stoličky a ďalšie vybavenie včas? Zabránia bratom barikády na cestách, aby prišli? Všetkým odľahlo, keď sa štrajk o týždeň skončil a cesty boli opäť voľné. V piatok večer pred víkendom zasvätenia doviezlo 38 nákladných áut 84 000 stoličiek do dvoch priestranných sál prenajatých na túto príležitosť. Viac než 800 bratov a sestier sa lopotilo celú noc až do soboty do pol desiatej, aby rozostavili stoličky, postavili pódium, nainštalovali ozvučovacie zariadenie a deväť obrovských videoobrazoviek.
V nedeľu ráno o šiestej hodine sa brány otvorili a davy ľudí začali prúdiť dnu. Dovedna 17 mimoriadnych vlakov priviezlo do hlavného mesta viac než 13 000 svedkov. Na železničnej stanici čakalo vyše dvesto miestnych bratov a sestier, aby tých, čo pricestovali, pozdravili a po skupinách ich odprevadili na miesto zhromaždenia. Jedna sestra povedala, že toto láskyplné opatrenie im dodalo „pocit bezpečia a pohody“.
Ďalší prišli do Paríža lietadlami alebo autami. Väčšina však prišla 953 autobusmi, zatiaľ čo svedkovia z Paríža cestovali do výstavného centra miestnou dopravou. Mnohí cestovali celú noc alebo vyšli z domu veľmi skoro ráno, no bolo vidieť, akí sú vzrušení, že sa môžu zúčastniť na tomto zhromaždení. Výkriky nadšenia a srdečné objatia sprevádzali opätovné zvítanie priateľov, ktorí sa už roky nevideli. Pestrofarebné národné kroje dodávali šťastnému zástupu medzinárodný charakter. Bolo isté, že sa deje niečo mimoriadne.
Keď sa o desiatej hodine program začal, nebola ani jedna stolička voľná, no každú minútu prichádzali stovky ľudí. Kam ste sa pozreli, všade bolo vidno zástupy usmiatych tvárí. Tisíce návštevníkov buď zostali stáť, alebo si sadli na betónovú podlahu. V duchu námetu zhromaždenia sa mnohí mladí láskyplne postavili, aby si starší mohli sadnúť. „Akí sme boli šťastní, že sme mohli uvoľniť miesta na sedenie bratom a sestrám, ktorých nepoznáme, ale ktorí sú nám takí drahí!“ napísal jeden manželský pár. Mnohí prejavili pekný obetavý postoj: „Celý deň sme stáli vedľa stoličiek, ktoré sme celú piatkovú noc pomáhali rozmiestniť. No už len to, že sme mohli byť prítomní, nás napĺňalo vďačnosťou k Jehovovi.“
Napriek únave či nepohodliu delegáti veľmi pozorne počúvali správy z iných krajín a prejavy Lloyda Barryho a Daniela Sydlika, ktorý je tiež členom vedúceho zboru. Brat Barry rozvíjal námet „Jehova rozhojňuje plnú moc“ a živo vyzdvihol to, ako Jehova požehnal svoj ľud vzrastom napriek rôznym skúškam. Prejav brata Sydlika mal názov „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ Obidva prejavy boli mimoriadne aktuálne vzhľadom na odpor, s ktorým sa Jehovovi svedkovia v súčasnosti vo Francúzsku stretávajú. Brat Sydlik ukázal, že pravé šťastie nezávisí od vonkajších okolností, ale od nášho vzťahu k Jehovovi a od nášho postoja k životu. Na jeho otázku „Ste šťastní?“ odpovedalo publikum búrlivým potleskom.
Jedna sestra, ktorá „stratila radosť“, neskôr napísala: „Zrazu som si uvedomila, že mám šťastie na dosah. Svoje úsilie som zameriavala nesprávnym smerom a prostredníctvom tohto prejavu mi Jehova ukázal, v čom sa potrebujem zmeniť.“ Iný brat vyhlásil: „Teraz chcem bojovať o to, aby som rozradostňoval Jehovovo srdce. Nedovolím nikomu, aby mi vzal radosť, ktorú som začal pociťovať hlboko vo svojom vnútri.“
Keď sa zhromaždenie chýlilo ku koncu, predsedajúci mohol s nadšením oznámiť počet prítomných: 95 888 — najvyšší počet svedkov, aký sa kedy vo Francúzsku zhromaždil!
Po poslednej piesni, ktorú mnohí spievali so slzami radosti v očiach, a po záverečnej modlitbe sa bratia vydali na cestu domov so zmiešanými pocitmi. Srdečná, priateľská atmosféra zhromaždenia nezostala bez povšimnutia. Mnohí vodiči autobusov veľmi pozitívne komentovali správanie delegátov. Zapôsobila na nich aj organizácia, ktorá umožnila, aby všetkých 953 autobusov odišlo z výstavného centra v priebehu dvoch hodín bez akejkoľvek dopravnej zápchy! Správanie delegátov si veľmi ocenili aj zamestnanci železníc a verejnej dopravy. Nasledovalo veľa pekných rozhovorov a bolo vydané dobré svedectvo.
„Oáza v púšti“
Apoštol Pavol nabádal spolukresťanov: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom... povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Toto zvláštne zhromaždenie bolo pre všetkých zdrojom veľkého povzbudenia, bolo „oázou v púšti“, ako ho opísala jedna sestra. „Odchádzali sme posilnení, povzbudení, upevnení a viac než kedykoľvek predtým odhodlaní radovať sa v Jehovovej službe,“ napísali bratia z odbočky v Togu. „Tí, čo boli skleslí, odchádzali domov šťastní,“ povedal jeden krajský dozorca. „Bratia boli povzbudení a posilnení,“ oznámil ďalší. „Nikdy predtým sme sa necítili tak blízko Jehovovej organizácii,“ boli podnietení napísať istí manželia.
„Moja noha bude istotne stáť na rovnom mieste; medzi zhromaždenými davmi budem žehnať Jehovu,“ vyhlásil žalmista. (Žalm 26:12) Také kresťanské zhromaždenia umožňujú všetkým opäť získať pevnú duchovnú oporu, a to i zoči-voči prekážkam. „Nech by prišlo akékoľvek súženie,“ dodala jedna sestra, „tieto mimoriadne chvíle sú hlboko vpísané do našich sŕdc a budú v nich vždy, aby nás utešovali.“ Podobne napísal jeden cestujúci dozorca: „Keď nastanú ťažké časy, spomienka na túto predzvesť raja nám pomôže vyrovnávať sa s nimi.“
„Pripisujte Jehovovi, rody národov, pripisujte Jehovovi slávu a silu,“ povzbudzuje Žalm 96:7. Zasvätenie budov novej odbočky vo Francúzsku je nepochybne obrovským víťazstvom Jehovu. Iba on môže spôsobiť, aby sa realizoval taký projekt napriek rozhodnému a rozsiahlemu odporu. Jehovovi svedkovia vo Francúzsku sú viac než kedykoľvek predtým odhodlaní ‚zostať v Kristovej láske‘ a ‚nechať svietiť svoje svetlo‘. (Ján 15:9; Matúš 5:16) Všetci, ktorí sa zúčastnili na tomto programe zasvätenia, sa bezvýhradne stotožňujú s pocitom žalmistu: „Stalo sa to od Jehovu; je to podivuhodné v našich očiach.“ — Žalm 118:23.
[Obrázok na strane 26]
Lloyd Barry
[Obrázok na strane 26]
Daniel Sydlik
[Obrázok na strane 26]
Na zvláštnom programe vo výstavnom centre Villepinte sa zúčastnilo 95 888 osôb
[Obrázky na strane 28]
Tisíce prítomných buď stáli, alebo sedeli na podlahe a počúvali