Naozaj mimoriadna svadba
NA SEVERE Mozambiku leží sviežo zelené údolie obklopené prekrásnymi vrchmi — niektoré sú skalnaté, iné sú zas pokryté bujnou vegetáciou. A práve tu leží dedina Fíngoè. Za jasných zimných nocí na nebi žiaria hviezdy a mesiac je taký jasný, že osvetľuje slamené strechy domov dedinčanov. V tomto nádhernom prostredí sa odohrala jedinečná svadba.
Stovky ľudí šli pešo celé hodiny, dokonca dni, aby sa zúčastnili na tejto zvláštnej udalosti. Niektorí museli prejsť nehostinnými a nebezpečnými oblasťami, kde žijú hyeny, levy a slony. Okrem osobnej batožiny mnohí návštevníci mali so sebou kurčatá, kozy a zeleninu. Po príchode do dediny išli na otvorené priestranstvo, ktoré sa obyčajne používa na kresťanské zjazdy. Hoci boli unavení z cesty, boli šťastní a ich usmiate tváre odzrkadľovali dychtivé očakávanie toho, čo malo nasledovať.
Kto vstupoval do manželstva? Bolo ich mnoho! Áno, desiatky párov. Nezúčastňovali sa nejakej senzačnej masovej svadby priťahujúcej pozornosť masmédií. Naopak, boli to úprimné páry so správnou pohnútkou, ktoré predtým nemohli zaregistrovať svoje manželstvá, lebo žili vo vzdialených oblastiach, ďaleko od matrík. Všetky tieto páry spoznali božské normy týkajúce sa manželstva, keď študovali Bibliu s Jehovovými svedkami. Dozvedeli sa, že na to, aby sa páčili Stvoriteľovi, Pôvodcovi manželstva, musia sa zosobášiť podľa zákonov krajiny, rovnako ako Jozef a Mária vyhoveli požiadavkám registrácie približne v čase Ježišovho narodenia. — Lukáš 2:1–5.
Prípravy
Odbočka Jehovových svedkov v Mozambiku sa rozhodla poskytnúť pomoc. Najskôr bol nadviazaný kontakt s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra v hlavnom meste krajiny Mapute, aby sa zistilo, aký je postup podľa zákona. Potom sa misionári v hlavnom meste provincie Tete spojili s miestnymi úradmi, aby záležitosti ďalej koordinovali. Bol určený dátum, keď notári, pracovníci z úradu evidencie občanov a misionári odcestujú do dediny Fíngoè. Medzitým odbočka rozposlala všetkým zborom, ktorých sa to týkalo, listy, v ktorých poskytla vysvetlenie a dala pokyny. Aj svedkovia, aj miestni úradníci dychtivo očakávali túto jedinečnú udalosť.
V nedeľu 18. mája 1997 prišli do Fíngoè traja misionári spolu s vládnymi úradníkmi. Miestne úrady pripravili pre úradníkov pohodlné ubytovanie v susedstve administratívnej budovy. Ale na hosťujúcich úradníkov tak zapôsobila pohostinnosť Jehovových svedkov, že dali prednosť bývaniu s misionármi v narýchlo zhotovených chatrčiach. Boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že jeden z kuchárov je starší miestneho zboru a že cestujúci dozorca bol medzi dobrovoľníkmi, ktorí robili menej dôležité drobné práce pri príprave na svadbu. Všimli si aj dobromyseľný humor misionárov, ktorí sa nesťažovali na to, že bývajú v jednoduchých chatrčiach a pri umývaní musia používať vodu z kanistry. Nikdy predtým nevideli také silné puto medzi ľuďmi z takých rozmanitých prostredí. Ale najviac na nich zapôsobila viera, ktorá sa prejavila tým, že títo ľudia priniesli veľké obete, aby zosúladili svoj život so zákonmi krajiny a s Božím usporiadaním.
Radostná udalosť
Ako páry prichádzali, ihneď sa pripravovali na prvý krok k uzavretiu manželstva: na získanie rodného listu. Všetci trpezlivo čakali v rade, aby skupine pracovníkov matriky nahlásili svoje osobné údaje. Potom postúpili do ďalšieho radu, aby sa dali vyfotografovať, načo prešli ku skupine pracovníkov z úradu evidencie občanov, aby dostali preukazy totožnosti. Potom sa vrátili ku skupine z matriky kvôli príprave vytúženého sobášneho listu. Nato sa postavili, aby trpezlivo počkali, kým ich mená budú vyhlásené cez megafón. Odovzdávanie sobášnych listov bolo dojímavé. Vládla veľká radosť, keď si každá manželská dvojica držala svoj sobášny list ako cennú trofej.
Toto všetko sa dialo pod spaľujúcim slnkom. Avšak radosť z tejto udalosti nebola horúčavou a prachom narušená.
Muži boli elegantne oblečení, mnohí v sakách a s kravatami. Ženy boli oblečené tradičným spôsobom; k tomuto odevu patrí dlhá pestrofarebná látka zvaná capulana opásaná okolo drieku. Niektoré ženy niesli v podobnej látke zabalené deti.
Všetko prebiehalo dobre, ale na to, aby bolo možné vybaviť všetky páry za jediný deň, ich bolo príliš veľa. Keď sa zotmelo, vládni úradníci sa láskavo rozhodli ďalej pokračovať v práci. Poznamenali, že nemôžu nechať „našich bratov“ čakať po tom, čo priniesli také obete, aby tam mohli prísť. Na tohto ducha spolupráce a obetavosti sa nikdy nezabudne.
S príchodom noci sa veľmi ochladilo. Zatiaľ čo niekoľkí sa ubytovali v chatrčiach, väčšina párov bola vonku, schúlená okolo ohňov. Ale to vôbec nezmenšilo radosť z tejto udalosti. Hlasnejší než praskanie ohňov bol zvuk smiechu a piesne, spievanej štvorhlasne. Mnohí rozprávali zážitky z cesty, pričom pevne zvierali svoje novozískané doklady.
Na svitaní sa niektorí odvážili ísť do centra dediny predať kurčatá, kozy a zeleninu, aby prispeli na náklady na registráciu ich manželstva. Mnohí tieto zvieratá skutočne „obetovali“, keď ich predali hlboko pod ich skutočnú cenu. Pre chudobných ľudí je koza vzácna a drahá vec, a predsa boli ochotní priniesť túto obeť, aby sa zosobášili, a tak sa páčili svojmu Stvoriteľovi.
Náročné stránky cesty
Niektoré manželské dvojice prešli pešo veľké vzdialenosti, aby sa tam mohli dostaviť. Bolo to tak aj v prípade Čamboka a jeho manželky Nhakuliry. Rozprávali svoj príbeh v druhú noc, zatiaľ čo si ohrievali nohy pri ohni. Hoci má Čamboko 77 rokov, na jedno oko je slepý a na druhé vidí len slabo, kráčal bosý tri dni sprevádzaný zvyškom svojho zboru, lebo bol rozhodnutý legalizovať svoj 52-ročný zväzok.
Anselmo Kembo, ktorý má 72 rokov, žije s Neri už asi 50 rokov. Niekoľko dní pred cestou mu pri práci na poli veľký tŕň nebezpečne prepichol nohu. Rýchlo ho dopravili do najbližšej nemocnice na ošetrenie. Napriek tomu sa rozhodol podstúpiť pešo tú cestu a krívajúc a v bolesti prišiel až do Fíngoè. Trvalo mu to tri dni. Anselmo nemohol ovládnuť radosť, keď držal v ruke sobášny list.
Ďalším pozoruhodným novomanželom bol Evans Sinóia, bývalý polygamista. Keď sa dozvedel pravdu z Božieho Slova, rozhodol sa legalizovať svoj zväzok so svojou prvou manželkou, ale ona to odmietla a opustila ho kvôli inému mužovi. Jeho druhá manželka, ktorá tiež študuje Bibliu, súhlasila, že sa zaňho vydá. Obaja šli veľmi nebezpečnou oblasťou, kde žijú levy a iné divé zvieratá. Po trojdňovej ceste sa aj im podarilo právoplatne sa zosobášiť.
V piatok, päť dní po príchode misionárov a úradníkov, bola práca hotová. Výsledkom bolo vydanie 468 preukazov totožnosti a 374 rodných listov. A počet vydaných sobášnych listov bol 233! Atmosféra bola vynikajúca. Napriek únave všetci súhlasili s tým, že to stálo za tú námahu. Táto udalosť nepochybne zostane nezmazateľne vpísaná do myslí a sŕdc všetkých zúčastnených. Bola to naozaj mimoriadna svadba!