Rodina v stave ohrozenia!

„A ŽILI šťastne, až kým nezomreli.“ Tento rozprávkový koniec sa v dnešnej dobe vzťahuje na čoraz menej manželstiev. Svadobný sľub manželov, že budú milovať jeden druhého ‚v dobrom i v zlom, pokým budú žiť‘, je pričasto iba frázou. Zdá sa, že možnosť mať šťastnú rodinu je hazardná hra s malou pravdepodobnosťou úspechu.

Od roku 1960 do roku 1990 vo väčšine západných priemyselných krajín vzrástla rozvodovosť viac než dvojnásobne. V niektorých krajinách vzrástla štvornásobne. Napríklad vo Švédsku je každoročne uzavretých asi 35 000 manželstiev a asi polovica z nich sa rozpadne, čo postihuje vyše 45 000 detí. Dvojice, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, sa rozchádzajú ešte vo väčšom rozsahu, a to postihuje ďalšie desaťtisíce detí. Podobný trend sa objavuje v krajinách na celom svete, ako možno vidieť z tabuľky na strane 5.

Pravda, rozbité rodiny a zrušenie manželstva nie sú v dejinách ničím novým. Chammurapiho zákonník z 18. storočia pred n. l. obsahoval zákony, ktoré umožňovali rozvod v Babylonii. Ba i mojžišovský Zákon zavedený v 16. storočí pred n. l. dovoľoval rozvod v Izraeli. (5. Mojžišova 24:1) Ale rodinné putá nikdy neboli slabšie, než sú v tomto 20. storočí. Istý novinár pred vyše desiatimi rokmi napísal: „O päťdesiat rokov možno nebudeme mať nijaké rodiny v tradičnom zmysle. Možno už budú nahradené celkami iného druhu.“ A zdá sa, že odvtedy smer vývoja potvrdzuje jeho myšlienku. Inštitúcia rodiny upadá tak rapídne, že stále viac vystupuje do popredia otázka, či prežije.

Prečo je pre toľko manželských dvojíc také ťažké pridŕžať sa jeden druhého a udržiavať rodinu jednotnú? Čo je tajomstvom úspechu ľudí, ktorí počas dlhého života zostali spolu a šťastne oslávili výročie svojej striebornej a zlatej svadby? Mimochodom, v roku 1983 bola uverejnená správa, že jeden muž a žena v bývalej sovietskej republike Azerbajdžan oslávili 100. výročie svojej svadby — on vo veku 126 a ona 116 rokov.

Čo ju ohrozuje?

V mnohých krajinách medzi dôvody na zákonný rozvod patrí cudzoložstvo, psychické alebo fyzické násilie, opustenie partnera, alkoholizmus, impotencia, duševná choroba, bigamia a drogová závislosť. Ale všeobecnejšou príčinou je to, že sa radikálne zmenil základný postoj voči manželstvu a tradičnému rodinnému životu, a to najmä počas posledných desaťročí. Úcta k manželskému usporiadaniu, ktoré bolo dlho považované za posvätné, sa vytráca. Chamtiví producenti hudby, filmov, televíznych seriálov a populárnej literatúry oslavujú takzvanú sexuálnu slobodu, nemravnosť, voľné správanie a egocentrický životný štýl. Propagujú kultúru, ktorá znečisťuje myseľ i srdce mladých aj starých.

Jeden prieskum v roku 1996 ukázal, že 22 percent Američanov hovorí, že mimomanželský pomer môže byť niekedy pre manželstvo užitočný. Vo zvláštnom vydaní jedných z najvýznamnejších švédskych novín Aftonbladet boli ženy nabádané, aby sa dali rozviesť, pretože „to môže situáciu iba zlepšiť“. Niektorí populárni psychológovia a antropológovia dokonca prišli s myšlienkou, že človek je „naprogramovaný“ evolúciou tak, aby vždy po niekoľkých rokoch zmenil partnera. Inými slovami, naznačujú, že mimomanželský pomer a rozvod je prirodzený. Niektorí dokonca argumentujú, že pre deti môže byť rozvod rodičov užitočný, lebo ich pripravuje na to, aby sa jedného dňa vyrovnali so svojím vlastným rozvodom!

Mnohí mladí ľudia už netúžia žiť tradičným rodinným životom, ktorého súčasťou je otec, matka a deti. „Nedokážem si predstaviť žiť celý život s tým istým partnerom,“ je populárny názor. „Manželstvo je ako Vianoce, je to iba rozprávka. Proste v manželstvo neverím,“ povedal jeden 18-ročný dánsky mladík. „Existuje názor, prečo sa trápiť životom s [mužmi] a prať im ponožky,“ vyhlásila Noreen Byrnová z Národnej rady žien v Írsku. „Stačí si s nimi niekam vyjsť a užívať si... Veľa žien prichádza k záveru, že na to, aby prežili, nepotrebujú mužov.“

Rastie počet domácností s jedným rodičom

Takýto postoj vedie k tomu, že v celej Európe prudko vzrastá počet slobodných matiek. Niektoré z nich sú dospievajúce dievčatá, ktoré si myslia, že neplánované tehotenstvo nie je nesprávne. Ďalšie sú ženy, ktoré chcú vychovávať svoje dieťa samy. Väčšinou sú to matky, ktoré nejaký čas žijú s otcom dieťaťa bez toho, že by niekedy mali v pláne vydať sa zaňho. Časopis Newsweek minulý rok uverejnil hlavný článok zaoberajúci sa otázkou: „Smrť manželstva?“ Uvádzalo sa v ňom, že v Európe rýchlo rastie percento živo narodených detí mimo manželstva a zdá sa, že nikoho to netrápi. Na prvom mieste tohto zoznamu je asi Švédsko, kde sa polovica zo všetkých detí narodí mimo manželstva. V Dánsku a v Nórsku je to takmer polovica a vo Francúzsku a v Anglicku asi jedno dieťa z troch.

V Spojených štátoch za posledných niekoľko desaťročí výrazne poklesol počet rodín s oboma rodičmi. V jednej správe sa hovorí: „V roku 1960... žilo 9 percent všetkých detí v domácnosti s jedným rodičom. Do roku 1990 toto číslo stúplo na 25 percent. Dnes sa do rodiny s jedným rodičom narodí 27,1 percenta všetkých amerických detí a toto číslo sa stále zvyšuje... Od roku 1970 vzrástol počet rodín s jedným rodičom viac než dvojnásobne. Niektorí výskumníci hovoria, že tradičná rodina je dnes natoľko ohrozená, že je možno na pokraji zániku.“

V krajinách, kde rímskokatolícka cirkev stratila veľa zo svojej morálnej autority, počet rodín s jedným rodičom narastá. Menej než polovicu talianskych domácností tvorí matka, otec a deti a tradičnú rodinu nahrádzajú bezdetní manželia a domácnosti s jedným rodičom.

Systém sociálnej starostlivosti v niektorých krajinách v skutočnosti povzbudzuje ľudí, aby nevstupovali do manželstva. Slobodné matky, ktoré dostávajú sociálnu podporu, by ju stratili, keby sa vydali. Slobodné matky v Dánsku dostávajú dodatočný príspevok na starostlivosť o dieťa a neplnoleté matky v niektorých spoločnostiach dostávajú mimoriadnu hotovosť a spoločnosť im platí nájomné. Teda sú v tom aj peniaze. Alf B. Svensson tvrdí, že jeden rozvod vo Švédsku stojí daňových poplatníkov 250 tisíc až 375 tisíc dolárov vo forme podpôr, príspevkov na ubytovanie a sociálnej pomoci.

Vyzerá to tak, že cirkvi kresťanstva robia málo alebo nerobia nič, aby sa pokúsili zvrátiť tento pustošivý trend týkajúci sa rodín. Mnohí pastori a duchovní zápasia s krízou vo vlastnej rodine, a tak sa cítia nespôsobilí pomáhať iným. Zdá sa, že niektorí dokonca obhajujú rozvod. Noviny Aftonbladet z 15. apríla 1996 napísali, že pastor Steven Allen z Bradfordu v Anglicku zostavil špeciálny rozvodový obrad, ktorý by mal podľa jeho návrhu slúžiť ako oficiálny akt vo všetkých britských kostoloch. „Je to služba uzdravenia, ktorá má pomôcť ľuďom zmieriť sa s tým, čo sa im stalo. Pomáha im uvedomiť si, že Boh ich stále miluje a zbavuje ich bolesti.“

Teda kam smeruje inštitúcia rodiny? Existuje nádej na jej prežitie? Môžu si jednotlivé rodiny zachovať jednotu i napriek takému nesmiernemu ohrozeniu? Zamyslite sa láskavo nad ďalším článkom.

[Tabuľka na strane 5]

POROVNANIE POČTU NOVÝCH MANŽELSTIEV A ROZVODOV ZA ROK V NIEKTORÝCH KRAJINÁCH

KRAJINA ROK MANŽELSTVÁ ROZVODY

Austrália 1993 113 255 48 324

Kanada 1992 164 573 77 031

Kuba 1992 191 837 63 432

Česká republika 1993 66 033 30 227

Dánsko 1993 31 507 12 991

Estónsko 1993 7 745 5 757

Francúzsko 1991 280 175 108 086

Nemecko 1993 442 605 156 425

Japonsko 1993 792 658 188 297

Maledivy 1991 4 065 2 659

Nórsko 1993 19 464 10 943

Portoriko 1992 34 222 14 227

Ruská federácia 1993 1 106 723 663 282

Švédsko 1993 34 005 21 673

Veľká Británia 1992 356 013 174 717

Spojené štáty 1993 2 334 000 1 187 000

(Údaje prevzaté z publikácie 1994 Demographic Yearbook, Spojené národy, New York 1996)