Oživenie Ježišových posledných dní na zemi

JE SIEDMY deň židovského mesiaca nisan roku 33 n. l. Predstavte si, že pozorujete udalosti v rímskej provincii Judea. Ježiš Kristus a jeho učeníci opúšťajú Jericho s jeho sviežou zeleňou a s námahou kráčajú po prašnej, kľukatej ceste. Aj mnohí ďalší pocestní sú na ceste do Jeruzalema, aby sa zúčastnili na výročnom sviatku Pesach. Mysle Kristových učeníkov sa však zaoberajú niečím závažnejším, ako je tento namáhavý výstup.

Židia túžia po Mesiášovi, ktorý môže priniesť úľavu od rímskeho jarma. Mnohí veria, že tým dlho očakávaným Záchrancom je Ježiš z Nazaretu. Ježiš im tri a pol roka hovoril o Božom Kráľovstve. Uzdravoval chorých a sýtil hladných. Prinášal ľuďom útechu. Ale náboženskí vodcovia sú vydráždení tým, že Ježiš ich ostro odsúdil, a sú odhodlaní dať ho zabiť. Napriek tomu Ježiš je tu a cieľavedome kráča pred svojimi učeníkmi po vyprahnutej ceste. — Marek 10:32.

Keď sa slnko prehupne za Olivový vrch, ktorý je hore pred nimi, prichádzajú do Betánie, dediny, kde strávia nasledujúcich šesť nocí. Tam ich privítajú milovaní priatelia Lazar, Mária a Marta. Večer poskytuje osviežujúcu úľavu po ceste v horúčave a znamená začiatok sabatu 8. nisana. — Ján 12:1, 2.

9. nisan

Po sabate Jeruzalem kypí činnosťou. Tisíce návštevníkov už prišli do tohto mesta na Pesach. Ale hlučná trma-vrma je väčšia ako zvyčajne v tomto období roku. Zvedavé zástupy ľudí sa ponáhľajú úzkymi uličkami k mestským bránam. A aký pohľad sa im naskytne, keď sa cez preplnenú bránu pretlačia von! Množstvo jasajúcich ľudí ide dolu Olivovým vrchom na cestu z Betfáge. (Lukáš 19:37) Čo to všetko znamená?

Pozrite! Na osliatku prichádza Ježiš z Nazaretu. Ľudia rozprestierajú na cestu pred ním rúcha. Ďalší mávajú čerstvo odseknutými palmovými ratolesťami a radostne volajú: „Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene, kráľ Izraela!“ — Ján 12:12–15.

Keď sa zástup priblíži k Jeruzalemu, Ježiš sa pozrie na mesto a je hlboko pohnutý. Zaplače nad ním a počujeme, ako predpovedá, že toto mesto bude zničené. Keď Ježiš krátko nato prichádza do chrámu, vyučuje zástupy ľudí a uzdravuje slepých a chromých, ktorí k nemu prichádzajú. — Matúš 21:14; Lukáš 19:41–44, 47.

To nezostáva bez povšimnutia zo strany hlavných kňazov a znalcov Písma. Akí sú podráždení, keď vidia úžasné veci, ktoré Ježiš robí, a jasanie zástupov! Farizeji nedokážu zakryť svoje rozhorčenie, keď požadujú: „Učiteľ, pokáraj svojich učeníkov.“ „Hovorím vám,“ odpovedá Ježiš, „keby títo zostali ticho, kričali by kamene.“ Predtým než Ježiš odíde, všimne si obchodnú činnosť v chráme. — Lukáš 19:39, 40; Matúš 21:15, 16; Marek 11:11.

10. nisan

Skoro ráno prichádza Ježiš do chrámu. Včera ho pobúrilo očividné zneužitie uctievania jeho Otca, Jehovu Boha, na obchodné ciele. Preto začína s veľkým zápalom vyháňať tých, ktorí kupujú a predávajú v chráme. Potom prevracia stoly chamtivých zmenárnikov a lavice tých, čo predávajú holubice. „Je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby,‘ ale vy robíte z neho jaskyňu lupičov,“ volá Ježiš. — Matúš 21:12, 13.

Hlavní kňazi, znalci Písma a poprední muži nedokážu zniesť Ježišovo konanie a jeho verejné vyučovanie. Ako len bažia po tom, aby ho zabili! Ale bráni im v tom zástup, lebo ľudia sú ohromení Ježišovým vyučovaním a ‚visia na ňom, aby ho počuli‘. (Lukáš 19:47, 48) Keď sa priblíži večer, Ježiš a jeho spoločníci sa tešia z príjemnej cesty späť do Betánie, kam idú, aby si v noci dobre odpočinuli.

11. nisan

Je skoro ráno a Ježiš a jeho učeníci sú už na ceste cez Olivový vrch do Jeruzalema. Keď prichádzajú do chrámu, hlavní kňazi a starší muži sa hneď púšťajú do konfrontácie s Ježišom. Majú v čerstvej pamäti, ako zasiahol proti peňazomencom a obchodníkom v chráme. Jeho nepriatelia sa nenávistne dožadujú odpovede: „Akou mocou to robíš? A kto ti dal tú moc?“ „Aj ja sa vás spýtam na jednu vec,“ odvetí Ježiš. „Ak mi ju poviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím: Odkiaľ pochádza Jánov krst? Z neba, alebo od ľudí?“ Odporcovia sa zhluknú a uvažujú: „Ak povieme: ‚Z neba‘, povie nám: ‚Nuž prečo ste mu neuverili?‘ Ak však povieme: ‚Od ľudí‘, musíme sa báť zástupu, lebo oni všetci považujú Jána za proroka.“ Sú zmätení a chabo odpovedajú: „Nevieme.“ Ježiš nato pokojne povie: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“ — Matúš 21:23–27.

Teraz sa Ježišovi nepriatelia snažia nachytať ho tak, aby povedal niečo, za čo by ho mohli dať zatknúť. Pýtajú sa: „Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?“ „Ukážte mi mincu na daň od hlavy,“ povie nato Ježiš. A pýta sa: „Čí je to obraz a nápis?“ „Cézarov,“ hovoria. Ježiš ich zmiatne, keď zreteľne, aby to všetci počuli, povie: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ — Matúš 22:15–22.

Ježiš umlčal svojich nepriateľov nevyvrátiteľnou argumentáciou a teraz pred očami zástupov a svojich učeníkov prechádza do ofenzívy. Počúvajte, ako nebojácne odsudzuje znalcov Písma a farizejov. Hovorí: „Nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ Im osobne odvážne vyslovuje jedno beda za druhým a označuje ich za slepých vodcov a pokrytcov. „Hadi, potomstvo vreteníc,“ hovorí Ježiš, „ako uniknete súdu gehenny?“ — Matúš 23:1–33.

Tieto ostré odsúdenia neznamenajú, že by Ježiš prehliadal dobré stránky druhých. Neskôr Ježiš pozoruje ľudí, ako hádžu peniaze do chrámových pokladníc. Aké dojemné bolo vidieť chudobnú vdovu, ako vhadzuje všetky svoje prostriedky na živobytie — dve malé mince veľmi malej hodnoty! Ježiš s vrúcnym ocenením poukazuje na to, že dala vlastne oveľa viac než všetci, ktorí dali štedré príspevky „zo svojho prebytku“. Ježiš si s nežným súcitom hlboko cení čokoľvek, čo človek môže urobiť. — Lukáš 21:1–4.

Teraz Ježiš posledný raz odchádza z chrámu. Niektorí z jeho učeníkov hovoria o nádhere chrámu, že je „ozdobený peknými kameňmi a venovanými vecami“. Na ich prekvapenie Ježiš hovorí: „Prídu dni, keď tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“ (Lukáš 21:5, 6) Apoštoli idú za Ježišom von z preplneného mesta a sú zvedaví, čo tým mohol myslieť.

O niečo neskôr Ježiš a jeho apoštoli sedia a tešia sa z pokoja a ticha na Olivovom vrchu. Majú nádherný výhľad na Jeruzalem a chrám; Peter, Jakub, Ján a Andrej si pýtajú vysvetlenie Ježišovej prekvapujúcej predpovede. Hovoria: „Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ — Matúš 24:3; Marek 13:3, 4.

Majstrovský Učiteľ im odpovedá skutočne pozoruhodným proroctvom. Predpovedá kruté vojny, zemetrasenia, nedostatok potravín a morové nákazy. Ježiš predpovedá i to, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa bude kázať po celej zemi. Upozorňuje, že potom „bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. — Matúš 24:7, 14, 21; Lukáš 21:10, 11.

Štyria apoštoli pozorne počúvajú, keď Ježiš rozoberá ďalšie stránky ‚znamenia svojej prítomnosti‘. Zdôrazňuje potrebu ‚zostať bdelí‘. Prečo? „Lebo,“ hovorí, „neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Matúš 24:42; Marek 13:33, 35, 37.

Pre Ježiša a jeho apoštolov je to nezabudnuteľný deň. Je to v skutočnosti posledný deň Ježišovej verejnej služby pred jeho zatknutím, súdením a popravou. Keďže sa zvečerieva, vydávajú sa na krátku cestu späť cez kopec do Betánie.

12. a 13. nisan

Ježiš strávi 12. nisan pokojne so svojimi učeníkmi. Uvedomuje si, že náboženskí vodcovia sa nesmierne snažia zabiť ho a nechce, aby mu zabránili nasledujúci večer sláviť Pesach. (Marek 14:1, 2) Nasledujúci deň, 13. nisana, sú ľudia zaneprázdnení poslednými prípravami na Pesach. V skoré popoludnie Ježiš posiela Petra a Jána, aby pre nich pripravili Pesach v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. (Marek 14:12–16; Lukáš 22:8) Krátko pred západom slnka sa tam s nimi Ježiš a ostatní desiati apoštoli stretnú na poslednej spoločnej slávnosti Pesach.

14. nisan, po západe slnka

Jeruzalem je zahalený v tlmenom svetle súmraku a mesiac v splne sa dvíha nad Olivový vrch. V jednej veľkej zariadenej miestnosti Ježiš spolu s dvanástimi spočíva pri prestretom stole. „Veľmi som si prial jesť s vami tento pesach, skôr ako budem trpieť,“ hovorí. (Lukáš 22:14, 15) O chvíľu prekvapení apoštoli vidia, ako Ježiš vstáva a odkladá si vrchný odev. Berie si uterák a nádobu s vodou a začína im umývať nohy. Aké nezabudnuteľné poučenie o pokornej službe! — Ján 13:2–15.

Ježiš však vie, že jeden z týchto mužov — Judáš Iškariotský — sa už dohodol s náboženskými vodcami, že im ho zradí. Je pochopiteľné, že Ježiš začína pociťovať veľkú tieseň. Hovorí: „Jeden z vás ma zradí.“ Apoštoli sú tým veľmi zarmútení. (Matúš 26:21, 22) Po slávnosti Pesach Ježiš povie Judášovi: „Čo robíš, urob rýchlejšie.“ — Ján 13:27.

Keď Judáš odíde, Ježiš ustanovuje jedlo na pripomenutie svojej blížiacej sa smrti. Berie bochník nekvaseného chleba, vyjadruje vďaky v modlitbe, láme ho a dáva tým jedenástim pokyn, aby z neho jedli. „To znamená moje telo,“ hovorí, „ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ Potom berie pohár červeného vína. Keď vysloví požehnanie, podáva im pohár a hovorí im, aby z neho pili. A dodáva: „To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.“ — Lukáš 22:19, 20; Matúš 26:26–28.

Počas toho významného večera Ježiš dáva svojim verným apoštolom mnohé hodnotné poučenia a medziiným aj poučenie o dôležitosti bratskej lásky. (Ján 13:34, 35) Uisťuje ich, že dostanú „pomocníka“, svätého ducha. Ten im pripomenie všetko, čo im Ježiš hovoril. (Ján 14:26) Neskôr v ten večer sú určite veľmi povzbudení, keď počujú, ako sa Ježiš za nich vrúcne modlí. (Ján, 17. kapitola) Po zaspievaní piesní chvály odchádzajú z hornej miestnosti a idú von za Ježišom do chladnej neskorej noci.

Ježiš a jeho apoštoli prejdú cez údolie Kidron a idú na jedno zo svojich obľúbených miest, do záhrady Getsemane. (Ján 18:1, 2) Ježiš ide kúsok ďalej, aby sa modlil, a apoštoli naňho čakajú. Pociťuje väčšiu citovú tieseň, než sa to dá slovami vyjadriť, keď vrúcne prosí Boha o pomoc. (Lukáš 22:44) Už len pomyslenie na pohanu, ktorá by bola uvalená na jeho drahého nebeského Otca, keby zlyhal, je nesmierne mučivé.

Sotva Ježiš skončil modlitbu, prichádza Judáš Iškariotský so zástupom ľudí nesúcich meče, kyjaky a fakle. „Buď pozdravený, Rabbi!“ hovorí Judáš a nežne Ježiša pobozká. Je to signál pre tých ľudí, aby Ježiša zatkli. Odrazu sa Peter zaženie mečom a odsekne ucho veľkňazovmu otrokovi. „Daj svoj meč späť na miesto,“ hovorí Ježiš, zatiaľ čo uzdravuje ucho toho muža. „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ — Matúš 26:47–52.

Všetko sa odohráva veľmi rýchlo! Ježiš je zatknutý a zviazaný. Apoštoli v strachu a zmätku opúšťajú svojho Pána a utekajú preč. Ježiša vedú k Annášovi, bývalému veľkňazovi. Potom ho vedú ku Kaifášovi, vtedajšiemu veľkňazovi, aby bol súdený. V skorých ranných hodinách Sanhedrin falošne obviňuje Ježiša z rúhania. Potom ho Kaifáš dáva odviesť k rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi. Ten ho posiela k Herodesovi Antipasovi, vládcovi Galiley. Herodes a jeho stráže sa Ježišovi posmievajú. Potom je poslaný späť k Pilátovi. Pilát potvrdzuje Ježišovu nevinu. Ale židovskí náboženskí vodcovia naňho naliehajú, aby odsúdil Ježiša na smrť. Po značnom slovnom a telesnom týraní je Ježiš vzatý na Golgotu, kde je nemilosrdne pribitý na mučenícky kôl a podstupuje mučivú smrť. — Marek 14:50–15:39; Lukáš 23:4–25.

Keby Ježišova smrť bola navždy ukončila jeho život, bola by to najväčšia tragédia v dejinách. Našťastie sa tak nestalo. Dňa 16. nisana roku 33 n. l. boli Ježišovi učeníci ohromení, keď zistili, že Ježiš bol vzkriesený. Po čase mohlo viac než 500 ľudí potvrdiť, že Ježiš je opäť nažive. A 40 dní po jeho vzkriesení ho skupina jeho verných nasledovníkov videla, ako vystupuje do neba. — Skutky 1:9–11; 1. Korinťanom 15:3–8.

Ježišov život a vy

Aký vplyv to má na vás — a vlastne na každého z nás? Nuž, Ježišova služba, smrť a vzkriesenie vyvyšujú Jehovu Boha a sú rozhodujúce pre uskutočnenie jeho veľkolepého predsavzatia. (Kolosanom 1:18–20) Sú to pre nás životne dôležité veci, lebo vďaka nim môžeme mať odpustené hriechy na základe Ježišovej obete, a tak môžeme mať osobný vzťah k Jehovovi Bohu. — Ján 14:6; 1. Jána 2:1, 2.

Má to vplyv dokonca aj na tých, čo sú mŕtvi. Ježišovo vzkriesenie otvára cestu tomu, aby boli privedení k životu na Božej sľúbenej rajskej zemi. (Lukáš 23:39–43; 1. Korinťanom 15:20–22) Ak sa chcete o týchto veciach dozvedieť viac, pozývame vás, aby ste sa 11. apríla 1998 zúčastnili Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti v sále Kráľovstva Jehovových svedkov vo vašej oblasti.

[Rámček na strane 6]

„Jaskyňa lupičov“

JEŽIŠ mal dostatočný dôvod na to, aby povedal, že chamtiví obchodníci urobili z Božieho chrámu „jaskyňu lupičov“. (Matúš 21:12, 13) Židia a prozelyti z iných krajín si museli vymieňať zahraničné peniaze za prijateľnú menu, aby mohli zaplatiť chrámovú daň. Alfred Edersheim v knihe The Life and Times of Jesus the Messiah (Život a doba Ježiša Mesiáša) vysvetľuje, že peňazomenci si zvyčajne zriaďovali svoje prevádzky v provinciách 15. adara, mesiac pred Pesachom. Od 25. adara sa sťahovali do priestorov chrámu v Jeruzaleme, aby vyťažili zisk z obrovského prílivu Židov a prozelytov. Ich podnikanie prekvitalo; vyžadovali poplatok za každú mincu vymieňaných peňazí. Ježišova zmienka o nich ako o lupičoch naznačuje, že nimi stanovené poplatky boli také prehnané, že tým vlastne zdierali chudobných ľudí.

Niektorí ľudia si nemohli priniesť vlastné obetné zvieratá. A každý, kto si zviera priniesol, musel ho dať prezrieť kontrolórom v chráme — za poplatok. Mnohí prinášali zvieratá zďaleka a nechceli riskovať, že ich zviera bude odmietnuté, a preto si kupovali lévitsky „schválené“ zvieratá od skazených obchodníkov v chráme. „Mnohí chudobní roľníci tam boli dobre ošklbaní,“ hovorí jeden učenec.

Existujú dôkazy, že veľkňaz Annáš a jeho rodina mali kedysi mimoriadny záujem o to, aby chrámový obchod fungoval. Rabínske spisy hovoria o „[chrámových] bazároch synov Annáša“. Príjem od peňazomencov a z predaja zvierat v priestoroch chrámu bol jedným z hlavných zdrojov ich príjmu. Jeden učenec hovorí, že keď Ježiš vyhnal obchodníkov, „zasiahlo to nielen prestíž kňazov, ale aj ich vrecká“. Nech už to bolo akokoľvek, jeho nepriatelia ho rozhodne chceli zabiť! — Lukáš 19:45–48.

[Tabuľka na strane 4]

Posledné dni Ježišovho ľudského života

Nisan 33 n. l. Udalosti Najväčší človek*

Sobota Sabat (pondelok 6. apríla 1998) 101, ods. 4

16. Nedeľa Ježiš je vzkriesený 128

* Uvedené čísla označujú kapitoly v knihe Najväčší človek, ktorý kedy žil. Podrobnú tabuľku s biblickými odkazmi, ktoré sa týkajú záveru Ježišovej služby, pozri v knihe „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“ na strane 290. Tieto knihy vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.