Božie deti budú mať čoskoro slávnu slobodu

„Tvorstvo [bolo] podrobené márnosti... na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ — RIMANOM 8:20, 21.

1. Aký predobraz mala Ježišova obeť v Dni zmierenia?

JEHOVA dal svojho jednosplodeného Syna ako výkupnú obeť, ktorá otvorila cestu k nebeskému životu pre 144 000 ľudí a vyhliadky na večný život na zemi pre ostatných z ľudstva. (1. Jána 2:1, 2) Ako už uviedol predchádzajúci článok, Ježišova obeť za kresťanov splodených duchom mala predobraz v tom, ako izraelský veľkňaz každoročne v Deň zmierenia obetoval býka ako obeť za hriech za seba, za svoju domácnosť a za kmeň Lévi. V ten istý deň obetoval aj capa ako obeť za hriech za všetkých ostatných Izraelitov, takisto ako Kristova obeť bude na úžitok ľudstva vo všeobecnosti. Živý cap symbolicky odniesol preč kolektívne hriechy ľudu, ktorých sa dopustili v uplynulom roku, a stratil sa v pustatine.a — 3. Mojžišova 16:7–15, 20–22, 26.

2, 3. Čo znamená Pavlov výrok zaznamenaný v Rimanom 8:20, 21?

² Keď Pavol vysvetlil, aká je nádej ľudí, ktorí sa majú stať nebeskými „Božími synmi“, ďalej povedal: „Tvorstvo vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov. Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ (Rimanom 8:14, 17, 19–21) Čo znamená tento výrok?

³ Keď bol náš praotec Adam stvorený ako dokonalý človek, bol „synom [alebo dieťaťom] Božím“. (Lukáš 3:38) Pretože zhrešil, dostal sa do „otroctva porušiteľnosti“ a tento stav preniesol na ľudský rod. (Rimanom 5:12) Boh pripustil, aby sa ľudia pre svoju zdedenú nedokonalosť rodili s vyhliadkou na „márnosť“, ale dal im nádej prostredníctvom „semena“, Ježiša Krista. (1. Mojžišova 3:15; 22:18; Galaťanom 3:16) Zjavenie 21:1–4 poukazuje na čas, keď ‚smrť, smútok, krik a bolesť už nebudú‘. Keďže je to sľub daný „ľudstvu“, uisťuje nás to o tom, že nová pozemská spoločnosť ľudí žijúcich pod vládou Kráľovstva zažije obnovenie mysle a tela do stavu úplného zdravia a večný život ako pozemské „Božie deti“. Počas Kristovej tisícročnej vlády budú poslušní ľudia ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. Keď počas poslednej skúšky dokážu, že sú lojálni Jehovovi, budú navždy oslobodení od zdedeného hriechu a smrti. (Zjavenie 20:7–10) Tí, ktorí budú na zemi, budú mať potom „slávnu slobodu Božích detí“.

Hovoria: „Príď!“

4. Čo znamená ‚vziať si zadarmo vodu života‘?

⁴ Aká úžasná nádej je predložená ľudstvu! Nie div, že kresťania splodení duchom, ktorí sú ešte na zemi, sa horlivo ujímajú vedenia v tom, že o tejto nádeji hovoria ostatným! Ako tí, ktorí sa stanú súčasťou „nevesty“ osláveného Baránka, Ježiša Krista, členovia pomazaného ostatku sú zapojení do spĺňania týchto prorockých slov: „Duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ (Zjavenie 21:2, 9; 22:1, 2, 17) Úžitok z Ježišovej výkupnej obete sa však neobmedzuje iba na 144 000 pomazaných. Boží duch ďalej pôsobí prostredníctvom zostávajúcich členov triedy nevesty, ktorí sú na zemi, a hovorí: „Príď.“ Každý, kto to počuje a je smädný po spravodlivosti, je pozývaný hovoriť „príď“ a využiť Jehovove hojné opatrenia na záchranu.

5. Z akých ľudí vo svojom strede sa tešia Jehovovi svedkovia?

⁵ Jehovovi svedkovia majú vieru v Božie opatrenie pre život prostredníctvom Ježiša Krista. (Skutky 4:12) Sú šťastní, že majú medzi sebou ľudí čestného srdca, ktorí túžia učiť sa o Božích predsavzatiach a konať Božiu vôľu. Ich sály Kráľovstva sú otvorené pre všetkých, ktorí si v tomto „čase konca“ želajú ‚prísť a vziať si zadarmo vodu života‘. — Daniel 12:4.

Zmeny v priebehu času

6. Ako pôsobil Boží duch na Božích služobníkov v rôznych časových obdobiach?

⁶ Boh má na uskutočnenie svojich predsavzatí svoj čas a to ovplyvňuje jeho zaobchádzanie s ľuďmi. (Kazateľ 3:1; Skutky 1:7) I keď v predkresťanských časoch Boží duch pôsobil na Božích služobníkov, neboli splodení ako Boží duchovní synovia. Počnúc Ježišom však nastal Jehovov čas na to, aby použil svätého ducha na splodenie oddaných mužov a žien k nebeskému dedičstvu. A ako je to v našich dňoch? Ten istý duch pôsobí na Ježišove „iné ovce“, ale nevzbudzuje v nich nádej na nebeský život a túžbu po ňom. (Ján 10:16) Títo ľudia, ktorým dal Boh nádej na večný život na rajskej zemi, s radosťou podporujú pomazaný ostatok vo vydávaní svedectva počas tohto obdobia prechodu od starého sveta k Božiemu spravodlivému novému svetu. — 2. Petra 3:5–13.

7. Do akého diela žatvy boli zapojení Bádatelia Biblie a čo vedeli o raji?

⁷ Boh začal ‚privádzať mnohých synov k sláve‘, keď na Letnice roku 33 n. l. vylial svätého ducha, a je zjavné, že stanovil čas na doplnenie duchovného „Božieho Izraela“ do úplného počtu 144 000. (Hebrejom 2:10; Galaťanom 6:16; Zjavenie 7:1–8) Od roku 1879 sa tento časopis často zmieňoval o diele žatvy týkajúcom sa pomazaných kresťanov. Ale Bádatelia Biblie (teraz nazývaní Jehovovi svedkovia) vedeli aj to, že Písma ponúkajú aj nádej na večný život na rajskej zemi. Napríklad Strážna veža v júlovom vydaní z roku 1883 (angl.) uviedla: „Keď Ježiš zriadi svoje kráľovstvo, odstráni zlo atď., táto zem sa stane rajom... a všetci, ktorí sú vo svojich hroboch, doň prídu. A ak budú poslúchať jeho zákony, budú môcť v ňom žiť navždy.“ Ako čas plynul, žatva pomazaných ustávala a do Jehovovej organizácie boli postupne zbieraní jednotlivci, ktorí nemali nebeskú nádej. Medzitým Boh poskytol svojim pomazaným služobníkom, znovuzrodeným kresťanom, pozoruhodné porozumenie. — Daniel 12:3; Filipanom 2:15; Zjavenie 14:15, 16.

8. Ako sa začiatkom 30. rokov 20. storočia prehĺbilo porozumenie pozemskej nádeje?

⁸ Najmä od roku 1931 sa ku kresťanskému zboru pripájajú tí, ktorí majú pozemskú nádej. V tom roku Jehova osvietil ostatok kresťanov splodených duchom, aby pochopili, že 9. kapitola Ezechiela sa vzťahuje na túto pozemskú triedu, ktorej členovia sú označovaní na prežitie do Božieho nového sveta. V roku 1932 sa dospelo k záveru, že predobrazom týchto ľudí súčasnej doby podobných ovciam bol Jehuov spoločník Jonadáb. (2. Kráľov 10:15–17) V roku 1934 sa vyjasnilo, že „Jonadábovia“ sa majú „zasvätiť“ čiže oddať Bohu. V roku 1935 bol „veľký zástup“ — predtým považovaný za druhotnú duchovnú triedu, ktorej členovia budú „spoločníkmi“ Kristovej nevesty v nebi — stotožnený s inými ovcami, ktoré majú pozemskú nádej. (Zjavenie 7:4–15; 21:2, 9; Žalm 45:14, 15) A najmä od roku 1935 sú pomazaní na čele vyhľadávania poctivých ľudí, ktorí túžia žiť navždy na rajskej zemi.

9. Prečo niektorí kresťania prestali po roku 1935 prijímať symboly na Pánovej večeri?

⁹ Po roku 1935 niektorí kresťania, ktorí predtým prijímali z chleba a vína na Pánovej večeri, prestali prijímať. Prečo? Lebo si uvedomili, že ich nádej je pozemská, a nie nebeská. Jedna žena, ktorá bola pokrstená v roku 1930, povedala: „Hoci [prijímanie symbolov] sa považovalo za správne, zvlášť u horlivých služobníkov celým časom, nikdy som nebola presvedčená, že mám nebeskú nádej. Potom nám bolo v roku 1935 objasnené, že prebieha zhromažďovanie veľkého zástupu s nádejou na večný život na zemi. Mnohí z nás mali radosť, keď sme porozumeli, že sme časťou veľkého zástupu, a prestali sme prijímať symboly.“ Aj v obsahu kresťanských publikácií nastala zmena. Zatiaľ čo publikácie v predchádzajúcich rokoch boli určené hlavne Ježišovým nasledovníkom splodeným duchom, od roku 1935 poskytuje Strážna veža a ďalšia literatúra ‚verného otroka‘ duchovný pokrm prispôsobený potrebám tak pomazaných, ako aj ich spoločníkov, ktorí majú pozemskú nádej. — Matúš 24:45–47.

10. Ako by mohol byť neverný pomazaný nahradený?

¹⁰ Predstavme si, že by sa niektorý pomazaný stal neverným. Bol by nahradený? Práve to naznačil Pavol, keď hovoril o symbolickom olivovníku. (Rimanom 11:11–32) Ak by bolo potrebné nahradiť kresťana splodeného duchom, Boh by pravdepodobne dal nebeské povolanie niekomu, kto už veľa rokov prejavuje príkladnú vieru v preukazovaní svätej služby Bohu. — Porovnaj Lukáša 22:28, 29; 1. Petra 1:6, 7.

Mnohé dôvody na vďačnosť

11. O čom nás uisťuje Jakub 1:17 bez ohľadu na to, akého druhu je naša nádej?

¹¹ Ak vo vernosti slúžime Jehovovi, a to kdekoľvek, on uspokojí naše potreby a naše počestné túžby. (Žalm 145:16; Lukáš 1:67–74) Bez ohľadu na to, či máme pravú nebeskú nádej alebo pozemskú vyhliadku, máme veľa rozumných dôvodov byť Bohu vďační. On vždy robí to, čo je v najlepšom záujme tých, ktorí ho milujú. Učeník Jakub povedal, že „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca nebeských svetiel“, Jehovu Boha. (Jakub 1:17) Všimnime si niektoré z týchto darov a požehnaní.

12. Prečo môžeme povedať, že Jehova dáva každému zo svojich verných služobníkov úžasnú nádej?

¹² Jehova dáva každému zo svojich verných služobníkov úžasnú nádej. Niektorých povolal k nebeskému životu. Svojim predkresťanským svedkom dal Jehova veľkolepú nádej na vzkriesenie k večnému životu na zemi. Napríklad Abrahám veril vo vzkriesenie a očakával „mesto, ktoré má skutočné základy“ — nebeské Kráľovstvo, pod ktorým bude vzkriesený k pozemskému životu. (Hebrejom 11:10, 17–19) A v tomto čase konca Boh dáva nádej na večný život na rajskej zemi miliónom ľudí. (Lukáš 23:43; Ján 17:3) Každý, komu Jehova dal takú veľkolepú nádej, by mu istotne mal byť za to hlboko vďačný.

13. Ako pôsobí Boží svätý duch medzi Božím ľudom?

¹³ Jehova dáva svojmu ľudu ako dar svojho svätého ducha. Kresťania, ktorí dostali nebeskú nádej, sú svätým duchom pomazaní. (1. Jána 2:20; 5:1–4, 18) Ale tento duch pomáha a poskytuje vedenie aj Božím služobníkom, ktorí majú pozemskú vyhliadku. K týmto služobníkom patril aj Mojžiš, ktorý mal Jehovovho ducha, takisto ako ho malo 70 mužov, ktorí boli ustanovení, aby Mojžišovi pomáhali. (4. Mojžišova 11:24, 25) Pod vplyvom svätého ducha Becalel slúžil ako zručný remeselník v spojitosti s izraelským svätostánkom. (2. Mojžišova 31:1–11) Boží duch pôsobil na Gedeona, Jeftu, Samsona, Dávida, Eliáša, Elizea a ďalších. Hoci títo jednotlivci zo staroveku nebudú nikdy privedení k nebeskej sláve, svätý duch ich viedol a pomáhal im, tak ako je to i v prípade Ježišových iných oviec v súčasnosti. A tak to, že máme Božieho ducha, neznamená, že musíme mať nebeské povolanie. Ale Jehovov duch poskytuje vedenie, pomáha nám kázať a plniť si ďalšie úlohy, ktoré máme od Boha, dáva nám moc, ktorá prevyšuje to, čo je prirodzené, a vytvára v nás svoje ovocie v podobe lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, viery, miernosti a sebaovládania. (Ján 16:13; Skutky 1:8; 2. Korinťanom 4:7–10; Galaťanom 5:22, 23) Či by sme nemali byť za tento dobrotivý dar od Boha vďační?

14. Aký úžitok máme z Božích darov poznania a múdrosti?

¹⁴ Poznanie a múdrosť sú dary od Boha, za ktoré by sme mali byť vďační bez ohľadu na to, či je naša nádej nebeská alebo pozemská. Presné poznanie Jehovu nám pomáha ‚uistiť sa o dôležitejších veciach‘ a ‚chodiť hodní Jehovu, a tak sa mu plne páčiť‘. (Filipanom 1:9–11; Kolosanom 1:9, 10) Božská múdrosť slúži ako ochrana a vodidlo v živote. (Príslovia 4:5–7; Kazateľ 7:12) Pravé poznanie a múdrosť sú založené na Božom Slove a ten malý počet zostávajúcich pomazaných je priťahovaný zvlášť k tomu, čo Božie Slovo hovorí o ich nebeskej nádeji. Ale láska k Božiemu Slovu a dobré porozumenie Božieho Slova nie je spôsob, ktorým by Boh ukazoval, že sme boli povolaní k nebeskému životu. Muži ako Mojžiš a Daniel dokonca napísali časti Biblie, a predsa budú vzkriesení k životu na zemi. Bez ohľadu na to, či je naša nádej nebeská alebo pozemská, všetci prijímame duchovný pokrm prostredníctvom Jehovovho schváleného „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Akí sme všetci vďační za poznanie, ktoré sme takto nadobudli!

15. Čo je jedným z najväčších Božích darov a ako sa naň pozeráš?

¹⁵ Jedným z najväčších Božích darov je láskyplné opatrenie Ježišovej výkupnej obete, z ktorej máme úžitok bez ohľadu na to, či máme nebeskú vyhliadku alebo pozemskú nádej. Boh miloval svet ľudstva „tak veľmi... že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) A Ježiš bol podnietený láskou, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Ako to vysvetlil apoštol Ján, Ježiš Kristus „je obeťou zmierenia za naše hriechy [za hriechy pomazaných], no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“. (1. Jána 2:1, 2) Preto by sme všetci mali byť veľmi vďační za toto láskyplné opatrenie na záchranu pre večný život.b

Budeš tam aj ty?

16. Aká významná udalosť sa bude pripomínať 11. apríla 1998 po západe slnka a kto by tam mal byť prítomný?

¹⁶ Vďačnosť za výkupné, ktoré poskytol Boh prostredníctvom svojho Syna, by nás mala podnietiť k tomu, aby sme prišli do sál Kráľovstva či na iné miesta, kde sa Jehovovi svedkovia zhromaždia 11. apríla 1998 po západe slnka, aby si pripomenuli Kristovu smrť. Keď Ježiš zaviedol túto slávnosť so svojimi vernými apoštolmi v poslednú noc svojho pozemského života, povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19, 20; Matúš 26:26–30) Malý zostávajúci počet pomazaných bude prijímať nekvasený chlieb predstavujúci Ježišovo bezhriešne ľudské telo a neobohatené červené víno predstavujúce Ježišovu krv vyliatu ako obeť. Prijímať tieto symboly majú iba kresťania splodení duchom, lebo iba oni sú v novej zmluve a v zmluve o Kráľovstve a majú nesporné svedectvo Božieho svätého ducha, že majú nebeskú nádej. Milióny ďalších ľudí tam budú prítomné ako úctiví pozorovatelia, vďační za lásku, ktorú Boh a Kristus prejavili v spojitosti s Ježišovou obeťou, ktorá umožňuje večný život. — Rimanom 6:23.

17. Na čo by sme mali pamätať v súvislosti s pomazaním duchom?

¹⁷ Niekdajšie náboženské názory, silné emócie vyvolané smrťou milovaného človeka, ťažkosti, ktoré teraz sprevádzajú pozemský život, alebo pociťovanie nejakého mimoriadneho požehnania od Jehovu by mohli niektorých priviesť k mylnej domnienke, že im je určený nebeský život. Každý z nás by však mal pamätať na to, že Písma nám neprikazujú prijímať symboly Pamätnej slávnosti ako prejav našej vďačnosti za Kristovu výkupnú obeť. Okrem toho pomazanie duchom „nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu“, ktorý splodil Ježiša ako duchovného Syna a ktorý privádza iba 144 000 ďalších synov k sláve. — Rimanom 9:16; Izaiáš 64:8.

18. Aké požehnania čakajú väčšinu tých, ktorí slúžia Jehovovi v dnešnej dobe?

¹⁸ Večný život na rajskej zemi je nádej od Boha, ktorú má veľká väčšina ľudí slúžiacich Jehovovi v týchto posledných dňoch. (2. Timotejovi 3:1–5) Títo ľudia sa čoskoro budú tešiť z tohto nádherného raja. Vtedy budú kniežatá spravovať pozemské záležitosti pod vedením nebeskej vlády. (Žalm 45:16) Budú panovať pokojné pomery a obyvatelia zeme sa budú prispôsobovať Božím zákonom a dozvedať sa viac o Jehovových cestách. (Izaiáš 9:6, 7; Zjavenie 20:12) Bude hojnosť práce pri stavaní domov a podmaňovaní zeme. (Izaiáš 65:17–25) A predstav si tie radostné rodinné stretnutia, keď mŕtvym bude vrátený život! (Ján 5:28, 29) Po záverečnej skúške bude odstránené všetko zlo. (Zjavenie 20:7–10) Zem bude potom navždy naplnená dokonalými ľuďmi, ktorí budú ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti a ktorí budú mať slávnu slobodu Božích detí‘.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo znamená ‚brať si zadarmo vodu života‘?

◻ Aké dôvody máme na to, aby sme boli Bohu vďační, bez ohľadu na to, či máme nebeskú alebo pozemskú nádej?

◻ Na akej každoročnej slávnosti by sme sa všetci mali zúčastniť?

◻ Čo chystá budúcnosť pre väčšinu Jehovovho ľudu?

[Obrázok na strane 18]

Milióny ľudí si začali ‚brať zadarmo vodu života‘. Si medzi nimi aj ty?