Nevzdávaj sa v pretekoch o život!

„S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — HEBREJOM 12:1.

1, 2. Aké vzrušujúce udalosti rozradostnili Jehovových služobníkov v týchto posledných dňoch?

ŽIJEME vo vzrušujúcich a náročných časoch. Pred vyše 80 rokmi, v roku 1914, bol Ježiš dosadený na trón ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva. Začal sa „Pánov deň“ a spolu s ním „čas konca“ tohto systému vecí. (Zjavenie 1:10; Daniel 12:9) Odvtedy je stále naliehavejšie bežať kresťanské preteky o život. Boží služobníci sa veľmi namáhajú, aby držali krok s Jehovovým nebeským vozom, jeho nebeskou organizáciou, ktorý nezadržateľne postupuje k splneniu Jehovových predsavzatí. — Ezechiel 1:4–28; 1. Korinťanom 9:24.

² Nachádza Boží ľud radosť vo svojom ‚behu v pretekoch‘ o večný život? Áno, určite! Jeho členovia s radostným vzrušením pozorovali zhromažďovanie zostávajúcich Ježišových bratov a s radosťou si uvedomujú, že záverečné pečatenie zostávajúcich zo 144 000 už značne pokročilo. (Zjavenie 7:3, 4) Navyše, sú vzrušení, keď vidia, že Jehovov ustanovený Kráľ vrhol svoj kosák, aby zožal „úrodu zeme“. (Zjavenie 14:15, 16) A aká je to úroda! (Matúš 9:37) Doteraz bolo zhromaždených viac než päť miliónov duší — „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Zjavenie 7:9) Nikto nemôže povedať, aký veľký bude napokon tento zástup, lebo ho nikto nemôže spočítať.

3. Napriek akým prekážkam sa musíme vždy snažiť pestovať radostného ducha?

³ Pravda, Satan sa snaží priviesť nás k potknutiu alebo k tomu, aby sme v rýchlom behu v pretekoch spomalili. (Zjavenie 12:17) A doteraz pre vojny, hladomory, morové nákazy a všetky ostatné ťažkosti, ktorými sa vyznačuje čas konca, nebolo ľahké bežať ďalej. (Matúš 24:3–9; Lukáš 21:11; 2. Timotejovi 3:1–5) Srdce nám však poskakuje radosťou, keď sa blíži koniec týchto pretekov. Usilujeme sa odzrkadľovať ducha, k akému Pavol nabádal spolukresťanov vo svojich dňoch: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ — Filipanom 4:4.

4. Akého ducha prejavovali filipskí kresťania?

⁴ Niet pochýb, že kresťania, ktorým Pavol adresoval tieto slová, nachádzali radosť vo svojej viere, lebo Pavol im napísal: „Naďalej sa radujte v Pánovi.“ (Filipanom 3:1) Filipania boli štedrým, milujúcim zborom, ktorý slúžil horlivo a nadšene. (Filipanom 1:3–5; 4:10, 14–20) No nie všetci kresťania prvého storočia mali takého ducha. Napríklad postoj niektorých židovských kresťanov, ktorým Pavol písal list Hebrejom, bol dôvodom na znepokojenie.

‚Venovať viac ako bežnú pozornosť‘

5. a) Akého ducha mali hebrejskí kresťania, keď bol utvorený prvý kresťanský zbor? b) Opíš ducha niektorých hebrejských kresťanov okolo roku 60 n. l.

⁵ Prvý kresťanský zbor v dejinách sveta tvorili prirodzení Židia a prozelyti a bol založený v Jeruzaleme v roku 33 n. l. Akého mal ducha? Stačí, ak si človek prečíta úvodné kapitoly knihy Skutky, a dozvie sa o nadšení a radosti tohto zboru napriek tomu, že čelil prenasledovaniu. (Skutky 2:44–47; 4:32–34; 5:41; 6:7) S plynúcimi desaťročiami sa však situácia menila a mnohí židovskí kresťania v pretekoch o život zjavne spomalili. V jednom náučnom diele sa o ich situácii okolo roku 60 n. l. hovorí: „Stav malátnosti a únavy, sklamaných očakávaní, odkladaných nádejí, vedomého zlyhania a neviery v praktickom živote. Boli kresťanmi, no mali nedostatočné ocenenie pre slávu svojho povolania.“ Ako sa mohli pomazaní kresťania dostať do takého stavu? Úvaha o niekoľkých častiach Pavlovho listu Hebrejom (napísaného asi v roku 61 n. l.) nám pomáha zodpovedať túto otázku. Takáto úvaha pomôže každému z nás vyhnúť sa dnes tomu, že by sme upadli do podobného stavu duchovnej slabosti.

6. Aké sú rozdiely medzi uctievaním pod Mojžišovým Zákonom a uctievaním založeným na viere v Ježiša Krista?

⁶ Hebrejskí kresťania vyšli z judaizmu, zo systému, ktorý tvrdil, že poslúcha Zákon, ktorý dal Jehova prostredníctvom Mojžiša. Zdá sa, že tento Zákon pôsobil na mnohých židovských kresťanov naďalej príťažlivo, možno preto, že celé stáročia to bol jediný spôsob, ako sa človek mohol priblížiť k Jehovovi, a bol to pôsobivý systém uctievania s kňazstvom, s pravidelnými obeťami a so svetoznámym chrámom v Jeruzaleme. Pravé kresťanstvo je odlišné. Vyžaduje si duchovný zrak, aký mal Mojžiš, ktorý „uprene hľadel v ústrety vyplateniu [ešte len budúcej] odmeny“ a „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:26, 27) Mnohým židovským kresťanom zjavne chýbal takýto duchovný zrak. Namiesto toho, aby bežali cieľavedome, pokrivkávali.

7. Ako by mohol systém, z ktorého vychádzame, ovplyvniť spôsob, akým bežíme v pretekoch o život?

⁷ Existuje podobná situácia dnes? Nuž, okolnosti nie sú presne také isté. Jednako kresťania vychádzajú zo systému vecí, ktorý sa veľmi vystatuje. Svet ponúka vzrušujúce príležitosti, no zároveň kladie na ľudí vysoké nároky. Navyše, mnohí z nás žijú v krajinách, kde je bežný skeptický postoj a kde sú ľudia zameraní sebecky. Keby sme dovolili, aby nás takýto systém ovplyvnil, ‚oči nášho srdca‘ by sa ľahko mohli zakaliť. (Efezanom 1:18) Ako by sme mohli dobre bežať v pretekoch o život, ak by sme už nedokázali jasne rozlíšiť, kam ideme?

8. Napríklad v akých ohľadoch je kresťanstvo nadradené uctievaniu pod Zákonom?

⁸ Aby Pavol povzbudil židovských kresťanov, pripomenul im nadradenosť kresťanského systému nad mojžišovským Zákonom. Je pravda, že keď bol národ telesného Izraela ako Jehovov ľud pod Zákonom, Jehova k nemu hovoril prostredníctvom inšpirovaných prorokov. Ale dnes, ako píše Pavol, Boh hovorí „prostredníctvom Syna, ktorého ustanovil za dediča všetkého a prostredníctvom ktorého urobil systémy vecí“. (Hebrejom 1:2) Okrem toho, Ježiš je väčší než všetci jeho ‚spoločníci‘, králi z Dávidovej línie. Je dokonca vyšší než anjeli. — Hebrejom 1:5, 6, 9.

9. Prečo aj my podobne ako židovskí kresťania v Pavlových dňoch potrebujeme venovať „viac ako bežnú pozornosť“ tomu, čo hovorí Jehova?

⁹ Preto Pavol radil židovským kresťanom: „Je nutné, aby sme veciam, ktoré sme počuli, venovali viac ako bežnú pozornosť, aby sme nikdy neboli odvlečení preč.“ (Hebrejom 2:1) Hoci dozvedieť sa o Kristovi bolo úžasné požehnanie, bolo treba viac. Potrebovali venovať starostlivú pozornosť Božiemu Slovu, aby mohli neutralizovať vplyv židovského sveta, ktorý ich obklopoval. Aj my potrebujeme venovať „viac ako bežnú pozornosť“ tomu, čo hovorí Jehova, vzhľadom na neustávajúcu propagandu, ktorej sme vystavení zo strany tohto sveta. To znamená vypestovať si dobré študijné návyky a udržiavať si dobrý rozvrh čítania Biblie. A ako píše Pavol neskôr vo svojom liste Hebrejom, znamená to aj mať pravidelnú účasť na zhromaždeniach a na hlásaní našej viery iným. (Hebrejom 10:23–25) Takáto činnosť nám pomôže zostať duchovne bdelými, takže nestratíme zo zreteľa našu nádhernú nádej. Ak si napĺňame myseľ Jehovovými myšlienkami, nič z toho, čo nám tento svet môže urobiť, nás nezdolá ani nevyvedie z rovnováhy. — Žalm 1:1–3; Príslovia 3:1–6.

‚Ďalej sa navzájom nabádajte‘

10. a) Čo sa môže stať človeku, ktorý nevenuje viac ako bežnú pozornosť Jehovovmu Slovu? b) Ako sa môžeme ‚ďalej navzájom nabádať‘?

¹⁰ Ak nevenujeme starostlivú pozornosť duchovným veciam, Božie sľuby sa nám ľahko môžu začať zdať nereálne. To sa stalo aj v prvom storočí, keď zbory pozostávali iba z pomazaných kresťanov a keď ešte žili niektorí apoštoli. Pavol varoval Hebrejov: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha; ďalej sa však každý deň navzájom nabádajte, kým sa dá povedať ‚dnes‘, aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu.“ (Hebrejom 3:12, 13) Pavlov výraz „dajte si pozor“ zdôrazňuje potrebu bdelosti. Hrozí nám nebezpečenstvo! V srdci by sa nám mohol vyvinúť stav bez viery — „hriech“ — a my by sme sa mohli začať odťahovať od Boha namiesto toho, aby sme sa k nemu približovali. (Jakub 4:8) Pavol nám pripomína, aby sme ‚sa ďalej navzájom nabádali‘. Potrebujeme vrúcnosť bratského spoločenstva. „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ (Príslovia 18:1) Potreba takéhoto spoločenstva dnes podnecuje kresťanov, aby pravidelne navštevovali zborové zhromaždenia, krajské i oblastné zjazdy.

11, 12. Prečo by sme sa nemali uspokojiť s poznaním iba základných kresťanských náuk?

¹¹ Neskôr vo svojom liste dáva Pavol ďalšiu neoceniteľnú radu: „Hoci by ste s ohľadom na čas mali byť učiteľmi, opäť potrebujete, aby vás niekto učil od začiatku základné veci Božích svätých vyhlásení; a stali ste sa takými, že potrebujete mlieko, a nie pevný pokrm... Pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.“ (Hebrejom 5:12–14) Je zrejmé, že niektorí židovskí kresťania nenapredovali v porozumení. Len pomaly prijímali pribúdajúce svetlo týkajúce sa Zákona a obriezky. (Skutky 15:27–29; Galaťanom 2:11–14; 6:12, 13) Niektorí si azda stále cenili také tradičné zvyky, ako bol týždenný sabat a slávnostné výročie Dňa zmierenia. — Kolosanom 2:16, 17; Hebrejom 9:1–14.

¹² Preto Pavol hovorí: „Keď sme teraz zanechali základnú náuku o Kristovi, usilovne spejme k zrelosti.“ (Hebrejom 6:1) Maratónsky bežec, ktorý venuje starostlivú pozornosť svojej strave, skôr dokáže vydržať dlhé, vyčerpávajúce preteky. Podobne aj kresťan, ktorý venuje starostlivú pozornosť duchovnej výžive a neobmedzuje sa na ‚základné náuky‘, skôr dokáže zostať na trati a dokončiť svoj beh. (Porovnaj 2. Timotejovi 4:7.) To znamená rozvíjať si záujem o ‚šírku a dĺžku a výšku a hĺbku‘ pravdy, a tak postupovať k zrelosti. — Efezanom 3:18.

„Potrebujete vytrvalosť“

13. Ako hebrejskí kresťania dokázali svoju vieru v predošlom období?

¹³ V období ihneď po Letniciach 33 n. l. židovskí kresťania stáli pevne napriek neľútostnému odporu. (Skutky 8:1) Možno to mal na mysli Pavol, keď napísal: „Ustavične... pamätajte na predošlé dni, keď ste po svojom osvietení vo veľkom boji vytrvávali v utrpeniach.“ (Hebrejom 10:32) Takáto verná vytrvalosť dokazovala ich lásku k Bohu a dávala im pred ním voľnosť reči. (1. Jána 4:17) Pavol ich povzbudzuje, aby neodhadzovali túto voľnosť reči pre nedostatok viery. Nabáda ich: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu. Lebo ešte ‚veľmi malú chvíľu‘ a ‚ten, čo prichádza, príde a nebude meškať‘.“ — Hebrejom 10:35–37.

14. Aké skutočnosti by nám mali pomôcť vytrvávať aj po mnohých rokoch služby Jehovovi?

¹⁴ A ako je to s nami dnes? Väčšina z nás bola horlivá, keď sa prvý raz dozvedela o kresťanskej pravde. Máme stále takú horlivosť? Alebo sme ‚opustili lásku, ktorú sme mali na začiatku‘? (Zjavenie 2:4) Ochladli sme a sme azda trocha sklamaní či unavení z čakania na Armagedon? Zastavme sa však a uvažujme. Pravda nie je menej nádherná, ako bola predtým. Ježiš je stále naším nebeským Kráľom. Stále máme nádej na večný život na rajskej zemi a stále máme náš vzťah k Jehovovi. A nikdy nezabudnime: „Ten, čo prichádza, príde a nebude meškať.“

15. Ako niektorí kresťania podobne ako Ježiš zniesli kruté prenasledovanie?

¹⁵ Preto sú veľmi vhodné Pavlove slová zaznamenané v liste Hebrejom 12:1, 2: „Odložme tiež všetku príťaž a hriech [nedostatok viery], do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ Je veľa toho, čo Boží služobníci vydržali v týchto posledných dňoch. Podobne ako Ježiš, ktorý bol verný až po bolestnú smrť, aj niektorí z našich bratov a sestier verne zniesli to najkrutejšie prenasledovanie — väzenské tábory, mučenie, znásilňovanie, ba i smrť. (1. Petra 2:21) Vari naše srdce neprekypuje láskou k nim, keď uvažujeme o ich rýdzosti?

16, 17. a) S akými výzvami pre svoju vieru sa stretáva väčšina kresťanov? b) Pripomínanie si akých vecí nám pomôže ďalej bežať v pretekoch o život?

¹⁶ Na väčšinu kresťanov sa však vzťahujú ďalšie Pavlove slová: „V svojom zápase proti hriechu ste ešte nikdy neodolávali až do krvi.“ (Hebrejom 12:4) Napriek tomu cesta pravdy v tomto systéme vecí nie je ľahká pre nikoho z nás. Niektorí sú skľúčení ‚odporujúcimi rečami od hriešnikov‘ vo svetskej práci alebo v škole a znášajú posmech alebo odolávajú tlaku hrešiť. (Hebrejom 12:3) Silné pokušenie nahlodáva odhodlanie niektorých pridŕžať sa vysokých Božích noriem. (Hebrejom 13:4, 5) Odpadlíci ovplyvnili duchovnú rovnováhu niekoľkých, ktorí načúvali ich jedovatej propagande. (Hebrejom 13:9) Ďalších obrali o radosť problémy vyplývajúce z rozdielnych osobností. Niektorých kresťanov oslabil prílišný dôraz kladený na zábavu a oddychovú činnosť. A väčšina sa cíti pod tlakom problémov súvisiacich so životom v tomto systéme vecí.

¹⁷ Pravda, v žiadnej z týchto situácií nie je potrebné ‚odolávať až do krvi‘. A príčinou niektorých z nich sú možno naše vlastné nesprávne rozhodnutia. No všetky tieto situácie sú výzvou pre našu vieru. Preto by sme mali mať stále pred očami Ježišov nádherný príklad vytrvalosti. Kiež nikdy nezabudneme, aká podivuhodná je naša nádej. Kiež nikdy nestratíme svoje presvedčenie, že Jehova „sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Potom budeme mať duchovnú silu ďalej bežať v pretekoch o život.

Môžeme vytrvať

18, 19. Aké historické udalosti naznačujú, že hebrejskí kresťania v Jeruzaleme dbali na Pavlovu inšpirovanú radu?

¹⁸ Ako reagovali židovskí kresťania na Pavlov list? Asi šesť rokov po tom, čo bol napísaný list Hebrejom, bola v Judei vojna. V roku 66 n. l. rímska armáda obľahla Jeruzalem a splnili sa Ježišove slová: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.“ (Lukáš 21:20) Ale na úžitok kresťanov, ktorí mali byť v tom čase v Jeruzaleme, Ježiš povedal: „Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ (Lukáš 21:21) Preto vojna s Rímom predstavovala skúšku: Opustia títo židovskí kresťania Jeruzalem, centrum židovského uctievania a miesto slávneho chrámu?

¹⁹ Rimania náhle a z neznámeho dôvodu odtiahli. Nábožensky založení Židia sa na to pravdepodobne pozerali ako na dôkaz, že Boh chráni ich sväté mesto. A čo kresťania? Dejiny nám hovoria, že utiekli. Potom v roku 70 n. l. sa Rimania vrátili, úplne zničili Jeruzalem a spôsobili tam hrozné straty na životoch. Na Jeruzalem prišiel „Jehovov deň“, ktorý predpovedal Joel. Ale verní kresťania tam už neboli. Tí ‚bezpečne vyviazli‘. — Joel 2:30–32; Skutky 2:16–21.

20. K čomu by nás malo podnecovať poznanie, že veľký „Jehovov deň“ je blízko?

²⁰ Dnes vieme, že na celý tento systém vecí čoskoro príde ďalší veľký „Jehovov deň“. (Joel 3:12–14) Nevieme, kedy ten deň príde. Božie Slovo nás však uisťuje, že určite príde! Jehova hovorí, že sa neoneskorí. (Habakuk 2:3; 2. Petra 3:9, 10) Preto ‚venujme veciam, ktoré sme počuli, viac ako bežnú pozornosť‘. Vyhnime sa nedostatku viery, ‚hriechu, do ktorého sa ľahko zapletáme‘. Buďme rozhodnutí vytrvávať dovtedy, kým si to situácia bude vyžadovať. Pamätajme, že Jehovova veľká nebeská organizácia podobná vozu je v pohybe. Dovŕši Božie predsavzatie. Kiež teda všetci ďalej bežíme v pretekoch o život a nevzdávame sa!

Spomínaš si?

◻ Aké Pavlovo nabádanie určené Filipanom nám pomôže vytrvávať v pretekoch o život, keď naň budeme dbať?

◻ Čo nám pomôže pôsobiť proti snahe tohto sveta rozptyľovať nás?

◻ Ako si môžeme navzájom pomáhať vytrvávať v pretekoch?

◻ Napríklad čo by mohlo spôsobiť, že by kresťan spomalil?

◻ Ako nám Ježišov príklad môže pomôcť vytrvávať?

[Obrázok na stranách 8, 9]

Kresťania podobne ako bežci nesmú dovoliť, aby ich čokoľvek rozptyľovalo

[Obrázok na strane 10]

Nič nemôže zabrániť Jehovovmu veľkému nebeskému vozu dovŕšiť Božie predsavzatie