Jehova vládne so súcitom
POČAS celých dejín vykonávali mnohí ľudskí vládcovia moc s bezcitnou nevšímavosťou voči utrpeniu svojich poddaných. No Jehova v protiklade k tomu si vybral národ — Izrael — a vládol nad ním súcitne.
Ešte kým boli Izraeliti otrokmi v starovekom Egypte, Jehova počul ich volanie o pomoc. „Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho... V svojej láske a v svojom súcite ich sám vyplatil.“ (Izaiáš 63:9) Jehova zachránil Izrael, poskytol im zázračnú potravu a voviedol ich do krajiny ich vlastníctva.
Jehovov súcit sa ďalej prejavil v zákonoch, ktoré dal tomuto národu. Prikázal Izraelitom, aby zaobchádzali súcitne so sirotami, vdovami a cudzími usadlíkmi. Nemali nespravodlivo využívať týchto znevýhodnených ľudí.
Zákon vyžadoval prejavovanie súcitu ľuďom v núdzi. Chudobní mohli po žatve paberkovať. V sabatnom (siedmom) roku boli vymazané dlhy. V jubilejnom (50.) roku sa mali vrátiť všetky predané dedičné pozemky. Dielo Ancient Israel—Its Life and Institutions (Staroveký Izrael — jeho život a inštitúcie) uvádza: „V Izraeli v skutočnosti nikdy neexistovali spoločenské vrstvy v modernom ponímaní.“ „V ranom období osídlenia mali všetci Izraeliti viac-menej rovnakú životnú úroveň.“ — 3. Mojžišova 25:10; 5. Mojžišova 15:12–14; 24:17–22; 27:18.
Napodobňovali Jehovov súcit
Boží služobníci sú ovplyvňovaní jeho súcitom. Napríklad počas celých dejín niektorí noví králi pozabíjali žijúcich členov predchádzajúcej kráľovskej dynastie. Ale Jehovov služobník Dávid to neurobil. Po smrti kráľa Saula Dávid chránil Mefibóšeta, Saulovho žijúceho vnuka a dediča. „Kráľ však pociťoval súcit s Mefibóšetom, synom Saulovho syna Jonatána.“ — 2. Samuelova 21:7.
Žiaden iný človek nenapodobnil Jehovov súcit tak ako Ježiš. Mnohé z jeho zázrakov boli podnietené zbožným súcitom. Pri jednej príležitosti ho jeden malomocný naliehavo prosil: „Keby si len chcel, môžeš ma očistiť.“ Ježiš bol pohnutý ľútosťou, dotkol sa ho a povedal: „Chcem. Buď očistený!“ (Marek 1:40–42) Inokedy nasledovali Ježiša veľké zástupy. Uprostred toho ruchu venoval Ježiš pozornosť dvom slepcom, ktorí kričali: „‚Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!‘... Pohnutý ľútosťou, dotkol sa Ježiš ich očí, a oni ihneď nadobudli zrak.“ — Matúš 20:29–34.
Veľké zástupy neutlmili Ježišove city k iným. „Ľúto mi je zástupu,“ povedal pri jednej príležitosti, lebo už nejaký čas nemali jedlo. A tak ich zázračne nasýtil. (Marek 8:1–8) Keď Ježiš putoval, množstvo ľudí nielen vyučoval, ale bol pozorný aj k ich potrebám. (Matúš 9:35, 36) Ježiš a jeho učeníci nemali po takej ceste voľný čas ani na to, aby sa najedli. Biblická správa nám hovorí: „Preto odišli v člne na osamelé miesto, aby boli sami. Ľudia ich však videli odchádzať a mnohí sa to dozvedeli. Zbehli sa tam peši zo všetkých miest a prišli pred nimi. Keď vystupoval, videl veľký zástup, prišlo mu ich však ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ — Marek 6:31–34.
To, čo ním pohlo, neboli len choroby a chudoba ľudí, ale najmä ich duchovný stav. Ich vodcovia ich využívali, a tak ich Ježišovi ‚prišlo ľúto‘. Grécke slovo preložené ako ‚prišlo ľúto‘ znamená „cítiť túžbu vnútorností“. Ježiš bol naozaj súcitný človek!
Súcit v krutom svete
Ježiš Kristus je teraz Kráľom Jehovovho nebeského Kráľovstva. Tak ako v starovekom Izraeli, aj dnes Boh vládne nad svojím ľudom so súcitom. „‚A určite sa stanú mojimi,‘ povedal Jehova vojsk, ‚v deň, keď vytvorím zvláštne vlastníctvo. A ja im prejavím súcit.‘“ — Malachiáš 3:17.
Tí, ktorí chcú pocítiť Jehovov súcit, musia napodobňovať jeho spôsob konania. Pravda, žijeme vo svete, v ktorom sa ľudia viac zaujímajú o to, aby si zachovali svoj životný štýl, než o to, aby pomáhali núdznym. Ľudia pri moci sa často usilujú o zisk na úkor bezpečnosti pracovníkov i spotrebiteľov. V 2. Timotejovi 3:1–4 Biblia presne opisuje morálne ovzdušie našej doby, ktoré udusilo súcit v srdciach mnohých ľudí.
Napriek tomu môžeme pravdepodobne nájsť príležitosti, aby sme prejavili súcit. Mohli by sme ponúknuť nejakú pomoc našim blížnym? Je niekto chorý, koho by sme mohli navštíviť? Mohli by sme utešiť tých, ktorí sú skľúčení, v súlade s radou: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých“? — 1. Tesaloničanom 5:14.
Súcit nám tiež pomôže nereagovať drsne, keď iní robia chyby. Sme nabádaní: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ — Efezanom 4:31, 32.
Súcit nám pomôže vyhnúť sa sklonu zneužiť moc. Biblia hovorí: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ (Kolosanom 3:12) Pokora mysle nám umožní vžiť sa do postavenia tých, ktorí sú pod naším dohľadom. Súcitný človek je pokorný a rozvážny, nie taký, ktorému je ťažké vyhovieť. Výkonnosť by nemala byť ospravedlnením pre také zaobchádzanie s ľuďmi, akoby to boli len súčiastky stroja. Aj v rodine súcitní manželia pamätajú na to, že ich manželky sú slabšie nádoby. (1. Petra 3:7) Uvažovanie o Ježišovom príklade v prejavovaní súcitu nám v tom všetkom môže pomôcť.
Keďže Ježiš tak hlboko cítil s ľuďmi počas svojej pozemskej služby, môžeme si byť istí, že je súcitným Vládcom teraz a že ním bude naďalej. Sedemdesiaty druhý žalm o ňom prorocky hovorí: „Nech súdi utrápených z ľudu, nech zachraňuje synov chudobného a nech drví toho, kto klame. A bude mať poddaných od mora k moru a od Rieky až po končiny zeme. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ — Žalm 72:4, 8, 13.
Božie Slovo predpovedá: „Ponížených bude súdiť so spravodlivosťou a s priamosťou bude udieľať pokarhanie na úžitok miernych zeme... Usmrtí zlého.“ Po opise toho, ako dokonca niektorí krutí ľudia podobní zvieratám zmenia svoje správanie, proroctvo pokračuje: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ (Izaiáš 11:4–9) Toto proroctvo sľubuje v skutočnosti celosvetovú spoločnosť ľudí, ktorí budú poznať Jehovu a budú napodobňovať jeho súcitné konanie!