Bohatá odmena za svätú službu
Rozpráva Harry Bloor
Asi pred sto rokmi bol môj starý otec verným členom metodistickej cirkvi. Bol aj váženým laickým kazateľom, ktorý štedro podporoval mnohé modlitebne v Stoke-on-Trent, anglickom meste známom výrobou keramiky. Potom ho postihla ťažká finančná kríza. Môj otec mu chcel pomôcť a zriadil mu malý dedinský obchod. Obchod mal licenciu aj na predaj piva, a keď sa to metodisti dozvedeli, starého otca okamžite exkomunikovali.
OTEC bol rozzúrený a zaprisahal sa, že s náboženstvom nebude mať nikdy nič spoločné — a svoje slovo aj dodržal. Bol policajtom, ale neskoršie sa stal majiteľom hostinca. A tak som vyrastal uprostred vôní a dymu tohto prostredia. Náboženstvo nehralo v mojom živote nijakú úlohu, ale zato som sa dokonale naučil hrať väčšinu kartových a iných stolových spoločenských hier! Vďaka počiatočnému vplyvu starého otca som si však udržal zdravú úctu k Biblii, hoci som o nej vedel iba málo.
Dozvedel som sa biblickú pravdu
Roku 1923, keď som mal 24 rokov, som sa presťahoval na východ do Nottinghamu a nadviazal som známosť s Mary, ktorá bývala asi 40 kilometrov odtiaľ, v dedine Whetstone juhozápadne od Leicesteru. Jej otec, Arthur Rest, býval organistom v miestnej modlitebni, ale v tom čase bol už horlivým Bádateľom Biblie, ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia. Arthur mi stále rozprával o svojej novonájdenej viere — no s malým úspechom. Môj záujem však roznietilo, keď som ho 13. júla 1924 v nedeľu popoludní sprevádzal do miestnej baptistickej modlitebne, aby som si vypočul prednášku člena parlamentu, ktorý bol popredným baptistom. Zaujal ma námet jeho prednášky: „Náuky pastora Russella skúmané vo svetle Písiem“. Ešte stále mám poznámky, ktoré som si vtedy urobil.
Baptisti odmietli žiadosť Bádateľov Biblie, aby mohli odpovedať na útok na svoju vieru. To ma nahnevalo a predsavzal som si, že nájdem nejaké iné miesto, kde by sa mohlo konať takéto zhromaždenie. Neďaleká stodola bola ideálna. Čisto sme ju vyzametali, pozmetali pavučiny, mláťačky sme odtiahli na jednu stranu a boli sme pripravení. Obstarali sme 70 stoličiek a vytlačili letáky.
Keď prišiel Frank Freer z Leicesteru predniesť prednášku, všetky miesta boli obsadené a ďalších 70 ľudí stálo! Páčila sa mi Frankova jasná argumentácia z Písiem, tak ako mnohým ďalším prítomným. Odvtedy sa malý zbor Bádateľov Biblie v Blaby blízko Leicesteru rýchle rozrastal. To bol obrat aj v mojom živote — a rovnako aj v živote Mary. Roku 1925 sme sa obidvaja oddali Jehovovi, dali sme sa pokrstiť a zosobášili sme sa.
Duchovné požehnania
Nasledujúci rok som bol vymenovaný za vedúceho služby v zbore Blaby. S manželkou sme chceli nasledovať príklad kolportérov a stať sa evanjelistami celým časom, ale zakrátko sa ukázalo, že Marino zdravie by nevydržalo taký naplnený rozvrh. Hoci mala slabé zdravie, až do svojej smrti v roku 1987 bola dobrou spoločníčkou a vynikajúcou služobníčkou, obratnou v neformálnom vydávaní svedectva a v zavádzaní biblických štúdií. Večer čo večer sme boli buď na zhromaždení, alebo sme sa delili o biblickú pravdu so svojimi blížnymi.
Ja som bol inžinierom a pracoval som vo firme, ktorá vyrábala píly na rezanie dreva. V rámci svojho zamestnania som často cestoval po Británii, ako aj po Francúzsku, a Mary ma obyčajne sprevádzala. Tieto cesty nám poskytovali hojné príležitosti na vydávanie svedectva.
Základy pre vzrast
Roku 1925 sme v Blaby postavili peknú budovu na naše zhromaždenia a odtiaľ sme organizovali účinný program vydávania svedectva. Každú nedeľu dopoludnia sme si prenajali autobus, ktorý nás odviezol do okolitých dedín a menších mestečiek. Cestou tam zvestovatelia postupne vystupovali a tam potom zvestovali a na spiatočnej ceste ich autobus zase zbieral. Počas teplých letných mesiacov sme v nedeľu podvečer mávali biblické štúdium, na ktorom sme preberali najnovšie číslo Strážnej veže. Večer o ôsmej sme sa potom zišli na leicesterskom trhovisku, aby sme si pod holým nebom vypočuli verejnú prednášku. Jeden večer prišlo na prednášku 200 osôb. Touto činnosťou bol položený základ na vytvorenie mnohých zborov, ktoré sú dnes v Leicesteri a okolí.
Roku 1926 sa v londýnskom Alexandra Palace a súčasne v Royal Albert Hall konal významný zjazd. Pri tejto príležitosti oznámil Joseph F. Rutherford, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, vydanie knihy Vyslobodenie. Deň po zjazde uverejnili jedny popredné noviny v plnom znení rezolúciu „Svedectvo panovníkom sveta“ a dynamickú verejnú prednášku brata Rutherforda „Prečo sa chvejú svetové mocnosti — liek na to“. Túto verejnú prednášku si vypočulo viac než 10 000 osôb a po nej bolo na celom svete rozšírených 50 000 000 výtlačkov rezolúcie. Tento zjazd poslúžil na urýchlenie kazateľského diela v Británii.
Veľký zjazd počas vojny
V septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna a roku 1941 sa veľmi vystupňovala. Nemecké bombardéry podnikali nálety dňom i nocou a celonárodne platil príkaz o zatemnení. Bol nedostatok potravín a všetky potraviny boli iba na prídel. Doprava bola veľmi obmedzená, a to aj železničná. Napriek týmto zdanlivo neprekonateľným prekážkam sa od 3. do 7. septembra 1941 konal päťdňový celoštátny zjazd.
Ako miesto zjazdu bola vybraná leicesterská De Montfort Hall, pretože Leicester leží v strede Anglicka. Keďže som pracoval v drevárskom priemysle, mohol som pomôcť so zhotovením reklamných tabúľ. Zabezpečil som aj miestnu dopravu pre účastníkov zjazdu. Pretože sme kúpili cestovné lístky vopred a zaplatili za ne viac než obvyklú sumu, leicesterské električky premávali mimoriadne aj v nedeľu.
Keďže doprava bola obmedzená, dúfali sme, že príde aspoň 3000 svedkov. Predstavte si naše vzrušenie, keď vyše 10 000 delegátov oznámilo, že prídu! Ale kde budú bývať? Leicesterskí občania láskavo pozvali mnohých do svojich domovov. Okrem toho asi tisíc bolo ubytovaných v stanoch postavených približne tri kilometre od miesta konania zjazdu. Tábor Gedeon, ako sme ho nazvali, spôsobil v tej lokalite ozajstný rozruch.
Prenajali sme si veľké biele stany, ktoré boli použité ako zjazdové kancelárie a na ubytovanie veľkého množstva ľudí. Keď sa zistilo, že v jasnom mesačnom svetle by sa stany mohli stať cieľom nacistických bombových útokov, urýchlene boli zamaskované. Vojna a najmä neúčasť svedkov v nej bola predmetom všeobecnej pozornosti. Stovky svedkov boli v tom čase vo väzení pre svoj neutrálny postoj založený na Biblii. — Izaiáš 2:4; Ján 17:16.
Noviny Sunday Pictorial zo 7. septembra 1941 uviedli: „Je to úžasná vec, vidieť 10 000 ľudí, zväčša mladých, ktorí strávia celý týždeň rozhovormi o náboženstve bez toho, aby spomenuli vojnu, a keď, tak iba okrajovo.
Opýtal som sa, či majú svedkovia nejakých členov aj v Nemecku. Áno, odpovedali mi, a takmer všetci, asi 6000, sú v koncentračných táboroch.“
Reportér dodal: „Áno, nacisti sú nepriatelia, to je pravda, ale svedkovia robia veľmi málo pre to, aby proti nim bojovali, iba predávajú traktáty a počúvajú prejavy.“
Noviny priniesli o nás vcelku negatívne správy a odporcovia dokonca použili násilie v neúspešnom pokuse narušiť náš zjazd. No londýnske noviny Daily Mail, i keď nerady, predsa priznali: „Organizácia bola plynulá, nevtieravá a pôsobivá.“
Boli sme obvinení z toho, že sme zapríčinili nedostatok cigariet v meste. Ale noviny The Daily Mail vysvetlili: „Ani Leicester, ani kontrola tabaku sa nemôžu sťažovať na svedkov, že im vyfajčili cigarety. Svedkovia nefajčia.“ Aj sťažnosti, že svedkovia pripravili miestnych obyvateľov o potraviny, boli vyvrátené, keď bolo vysvetlené, že si so sebou priniesli väčšinu vlastného prídelu potravín. V skutočnosti po skončení zjazdu svedkovia darovali 150 asi dvojkilogramových bochníkov chleba Leicesterskej kráľovskej nemocnici — pozoruhodný príspevok v tom období nedostatku potravín.
Zjazd poskytol veľké duchovné povzbudenie asi 11 000 svedkom v Británii. Boli vzrušení, že na zjazde bolo prítomných asi 12 000 osôb. Delegáti sa s radosťou zapájali do vydávania svedectva na ulici v rozsahu, ktorý nemal obdobu, a navštívili aj okolité dediny s gramofónovými nahrávkami prednášok.
Najdôležitejšie prejavy tohto zjazdu tvorili nahrávky prejavov, ktoré odzneli predchádzajúci mesiac na päťdňovom zjazde Jehovových svedkov v St. Louis (Missouri, USA). Záznam prejavu brata Rutherforda „Deti Kráľa“ bol vrcholným bodom zjazdu. Keďže nebolo možné doviezť výtlačky knihy Children (Deti), ktorá bola vydaná v St. Louis, neskôr bolo v Británii vyrobené zvláštne vydanie tejto knihy v mäkkej papierovej väzbe. Výtlačok bol poslaný všetkým deťom, ktoré sa zúčastnili zjazdu.
Jedinečná výročná schôdza v Leicesteri
Vzrast počtu hlásateľov Kráľovstva, ktorý nastal po vojne v Británii, bol úžasný! Začiatkom osemdesiatych rokov sa počet zborov v Leicesteri zvýšil na desať. Potom sme boli informovaní o tom, že vedúci zbor Jehovových svedkov sa rozhodol usporiadať výročnú schôdzu spoločnosti Watch Tower Bible and Tract Society v roku 1983 v Leicesteri. Ako mestský dozorca v Leicesteri som bol čoskoro zapojený do príprav, čo znamenalo zabezpečiť aj opätovné prenajatie sály De Montfort Hall.
Pri tejto príležitosti prišlo z brooklynského ústredia trinásť členov vedúceho zboru. Delegáti, ktorých počet bol 3671 — tentoraz z celého sveta a hlavne svedkovia, ktorí boli dlhé roky v pravde — zaplnili hľadisko. Ďalších 1500 delegátov počúvalo program v neďalekej zjazdovej sále.
Výročnej schôdzi predsedal Albert D. Schroeder, ktorý mal dohľad nad kanceláriou odbočky v Londýne počas nášho zjazdu zorganizovaného cez vojnu v Leicesteri. Spomínajúc na zjazd v roku 1941, brat Schroeder sa opýtal: „Koľkí z vás, čo ste tu dnes, ste boli na zjazde aj vtedy?“ Prihlásila sa vyše polovica prítomných. „No toto! Aké krásne opätovné stretnutie pre vás všetkých, verní a lojálni bratia!“ zvolal. Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok.
Aj keď mám už 98 rokov, ešte slúžim v našom zbore ako tajomník a naďalej mám verejné prednášky, hoci teraz už posediačky. Po Marinej smrti v roku 1987 som sa oženil s Bettinou, vdovou, ktorú sme s Mary poznali dlhé roky. Som vďačný, že je o mňa tak dobre postarané, po stránke telesnej i duchovnej. Napriek obmedzeniam spôsobeným Mariným slabým zdravím a teraz aj mojím vekom som zistil, že hojnosť práce v svätej službe prináša vždy bohatú odmenu. — 1. Korinťanom 15:58.
[Obrázok na strane 26]
Pripravení do služby, záber z dvadsiatych rokov
[Obrázok na strane 26]
Fotografie zo zjazdu v Leicesteri