Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú

Mladí chvália Boha v Konžskej demokratickej republike

PRED stáročiami žalmista vrelo pozval mladých, aby sa pripojili k chvále Kráľa večnosti: ‚Mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami, chváľte Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko.‘ (Žalm 148:12, 13) Nasledujúce skúsenosti z Konžskej demokratickej republiky vyzdvihujú túto výsadu, ktorá sa nedá s ničím porovnať.

• Na domáceho istej zvláštnej priekopníčky priaznivo zapôsobilo správanie Jehovových svedkov. A tak dovolil, aby svedkovia študovali Bibliu s jeho päťročnou dcérkou Fifi. Keď si všimol, aký pokrok urobila Fifi pri štúdiu Mojej knihy biblických príbehov,a dovolil, aby chodila na zhromaždenia do sály Jehovových svedkov. Tam sa malá Fifi naučila zo spevníka svedkov piesne Kráľovstva. Mimoriadne sa jej páčila pieseň číslo 4 s názvom „Boží sľub raja“.

Jedného dňa sa otec rozhodol, že vezme Fifi do kostola. Na prekvapenie všetkých Fifi odmietla v kostole spievať piesne. Prečo? Lebo cítila, že piesne, ktoré sa spievali v kostole jej otca, nie sú v súlade s tým, čo sa naučila na biblickom štúdiu. Namiesto toho odvážne spievala svoju obľúbenú pieseň Kráľovstva.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch zmeniť jej názor sa vodcovia cirkvi rozhodli, že päťročnú Fifi exkomunikujú! Napriek tomuto nepeknému zaobchádzaniu zostal jej otec pokojný. Bol hrdý, že Fifi sa pevne postavila za to, čomu verí. Fifin otec a matka chcú, aby sa naďalej stretávala s Jehovovými svedkami.

• Keď sa jeden dospievajúci chlapec menom Lukodi rozhodol študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, jeho otec mu veľmi odporoval. Pri jednej príležitosti, keď sa Lukodi chystal odísť na zhromaždenie do sály Kráľovstva, otec ho ohrozoval mačetou. Pri inej príležitosti otec udrel Lukodiho palicou tak, že mu spôsobil na chrbte hlbokú ranu. Napriek tomuto silnému odporu zostal Lukodi pevný vo svojom rozhodnutí stať sa Jehovovým svedkom. Ďalej robil pokroky a dal sa pokrstiť. Teraz slúži ako pravidelný priekopník.

Na Sonu, Lukodiho mladšiu sestru, tak zapôsobil bratov pevný postoj, že aj ona začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Aby jej však otec v štúdiu zabránil, poslal ju do inej dediny, kde neboli nijakí svedkovia. Sona si však zvykla hovoriť ďalším o veciach, ktoré sa dozvedela. Výsledkom bolo to, že o Bibliu sa začala zaujímať aj jej sesternica.

Keď sa svedkovia zo susednej dediny dopočuli o Soninej kazateľskej činnosti, navštívili ju a zariadili, aby sa s ňou viedlo pravidelné domáce biblické štúdium. Ďalej robila pokroky a čoskoro sa pripojila k svojmu bratovi ako oddaná, pokrstená svedkyňa Jehovu. Navyše, jej sesternica je dnes nepokrstenou zvestovateľkou a v tejto dedine sa teraz koná štúdium knihy.

Aké vynikajúce a osviežujúce je to, keď sa mladí ľudia pripájajú k chvále Jehovovho mena!

[Poznámka pod čiarou]