Dobré posolstvo o raji na Tahiti
TAHITI! Zdá sa, že toto meno má v sebe určitý exotický pôvab. Stalo sa známym vďaka takým umelcom a spisovateľom, ako boli Paul Gauguin, Robert Louis Stevenson a Herman Melville, ktorých obrazy tropickej krásy a pokoja tichomorských ostrovov fascinovali mnohých.
Tahiti je najväčší z vyše 120 ostrovov vo Francúzskej Polynézii v južnom Pacifiku. Hoci je tento tichomorský ostrov v mysli väčšiny ľudí takmer synonymom raja, ľudia na Tahiti ešte stále potrebujú počuť o inom raji, ktorý má čoskoro prísť. (Lukáš 23:43) Jehovovi svedkovia, ktorých je dnes na Tahiti celkovo 1918, sú zamestnaní tým, že 220 000 obyvateľom oznamujú dobré posolstvo, že Božie Kráľovstvo zakrátko privedie ozajstné rajské podmienky nielen na Tahiti, ale aj na celú zem. — Matúš 24:14; Zjavenie 21:3, 4.
Kazateľské dielo na Tahiti dlhé roky riadila kancelária odbočky spoločnosti Watch Tower na Fidži, vzdialená asi 3500 kilometrov. Táto obrovská vzdialenosť spôsobovala ťažkosti a pokrok bol pomalý. Preto bola 1. apríla 1975 zriadená kancelária odbočky aj na Tahiti a to bol rozhodujúci okamih v činnosti pravých kresťanov v tejto oblasti. Čo viedlo k tomuto vývoju a ako sa kazateľské dielo na Tahiti začalo?
Malý začiatok
Dobré posolstvo o Kráľovstve zaznelo na Tahiti prvý raz v 30. rokoch tohto storočia a mnohí ostrovania, ktorí mali zdravú úctu k Biblii, reagovali s veľkým záujmom. Ale následkom vládneho zákazu a iných obmedzení neboli až do konca 50. rokov na ostrove nijakí svedkovia. V tom čase sa Agnès Schencková, rodáčka z Tahiti, ktorá žila v Spojených štátoch, rozhodla vrátiť na Tahiti spolu s manželom a so synom. Agnès rozpráva, ako k tomu všetkému došlo.
„Roku 1957 na oblastnom zjazde v Los Angeles brat Knorr [vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower] povedal, že na Tahiti sú veľmi potrební zvestovatelia Kráľovstva. Bola som vtedy asi rok pokrstená a zvolala som: ‚Poďme teda na Tahiti!‘ Počuli to Neillovci a Caranovci, dve rodiny našich dobrých priateľov. Povedali nám, že by veľmi radi šli s nami, no nemali sme veľa finančných prostriedkov. Môj manžel bol už dlhý čas chorý a môj syn bol ešte veľmi mladý. Preto bolo pre nás ťažké odísť. Priatelia v susedných zboroch sa dopočuli o našom cieli a poslali nám peniaze i veci do domácnosti. Potom, v máji 1958, sme sa odplavili na Tahiti a okrem iného sme si odnášali aj 36 posteľných plachiet!
Keď sme prišli na Tahiti, cítila som sa úplne stratená, lebo som bola mimo ostrova už 20 rokov. Začali sme kázať, no museli sme byť opatrní, lebo naše kresťanské dielo bolo zakázané. Časopisy sme museli skrývať a používali sme iba Bibliu. Najprv sme vydávali svedectvo iba ľuďom, ktorí už mali predplatené časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!
Clyde Neill a David Carano so svojimi rodinami sa k nám pripojili po medzinárodnom zjazde v New Yorku v roku 1958. Kázali sme spolu a pozývali sme ľudí, aby si prišli vypočuť prednášky prednášané v domácnostiach bratov. Veci sa postupne zorganizovali a my sme založili skupinu štúdia Biblie, v ktorej bolo 15 ľudí. Po troch mesiacoch museli Neillovci a Caranovci odísť, lebo im vypršali turistické víza. Preto bratia rozhodli, že pred svojím odchodom pokrstia všetkých záujemcov, ktorí na to boli spôsobilí. Mala som výsadu tlmočiť prvý prejav ku krstu. Pri tejto príležitosti symbolizovalo svoju oddanosť Jehovovi krstom osem domorodých ostrovanov. Potom sa Neillovci a Caranovci vrátili do Spojených štátov.
Kazateľské dielo pokračovalo. Zorganizovali sme malé skupiny a po večeroch sme navštevovali ľudí. Rozhovory so záujemcami často trvali až do polnoci. Občas sa k týmto rozhovorom pripojili aj protestantskí duchovní. V roku 1959 bol vytvorený prvý zbor. Potom, na našu veľkú radosť, v roku 1960 vláda oficiálne uznala združenie Jehovových svedkov. Tieto prvé roky boli plné radosti a duchovných vrcholov. Jehova skutočne požehnával naše rozhodnutie presťahovať sa tam, kde bola väčšia potreba.“ Sestra Schencková má teraz 87 rokov a stále verne slúži Jehovovi vo svojom zbore.
Dielo napredovalo
Roku 1969 prišli na Tahiti dvaja svedkovia z Francúzska, Jacques a Paulette Inaudiovci, ktorí sem boli pridelení ako zvláštni priekopníci. Jacques spomína: „Keď sme prišli na Tahiti, bolo tu iba 124 zvestovateľov, jeden zbor v Papeete a dvaja zvláštni priekopníci vo Vairau na polostrove.“ Polostrov je s Tahiti spojený šijou. Zakrátko sa mal konať medzinárodný zjazd „Pokoj na zemi“. „Bola to moja prvá skúsenosť s organizovaním zjazdu,“ pokračuje Jacques. „Museli sme naplánovať program v angličtine pre hostí, zostaviť orchester, ktorý by hral piesne Kráľovstva, a nacvičiť dve dramatizácie. Celú túto prácu vykonalo iba 126 zvestovateľov. Som si istý, že Jehova z nej vykonal najväčší diel.“ Účasť 488 prítomných bola pre ostrovanov vzrušujúca. Pre mnohých z nich to bola prvá príležitosť stretnúť spolusvedkov z iných krajín.
Krátko nato bol Jacques Inaudi vymenovaný za cestujúceho dozorcu. Keď navštevoval rôzne ostrovy, videl, že je tam veľký záujem, ale málo zvestovateľov Kráľovstva, ktorí by ho mohli rozvíjať. „Preto som povzbudzoval mnohé rodiny, aby sa na tieto ostrovy presťahovali a slúžili tam, kde je väčšia potreba,“ hovorí Jacques. „A tak sa dobré posolstvo postupne šírilo na tieto súostrovia.“ Brat Inaudi slúžil ako cestujúci dozorca v rokoch 1969 až 1974 a dnes je starším v jednom zo zborov na Tahiti.
Medzi tými, ktorí zareagovali na povzbudenie brata Inaudiho, bol Auguste Temanaha, jeden z ôsmich pokrstených v roku 1958. Auguste rozpráva, čo sa stalo. „V roku 1972 nás krajský dozorca Jacques Inaudi povzbudil, aby sme zvážili možnosť presťahovať sa na Huahiné, jeden zo Záveterných ostrovov v súostroví Spoločnosti, a slúžiť tam. Váhal som, pretože v zbore som mal úlohy iba z čítania Biblie a necítil som sa spôsobilý byť poverený takou zodpovednosťou. Brat Inaudi mi však stále hovoril: ‚Nerob si starosti, zvládneš to!‘ Po nejakom čase sme sa rozhodli. A tak sme v roku 1973 všetko predali a presťahovali sme sa s našimi troma malými deťmi na Huahiné.
Hneď po našom príchode som zistil, že musím zaviesť všetko — štúdium Strážnej veže, teokratickú školu a tak ďalej. Nebolo to ľahké, ale zažili sme Jehovovu ochranu a pomoc. Pri niekoľkých príležitostiach nám Jehova pomohol nájsť miesto na bývanie. Potom, keď sa skupina odporcov pokúšala vyhnať svedkov z ostrova, jeden miestny politik sa postavil na našu obranu. Jehova po celý ten čas naozaj nad nami bdel.“ Teraz sú na Huahiné dva zbory — francúzsky s 23 zvestovateľmi a tahitský s 55 zvestovateľmi.
Roku 1969 bola za zvláštnu priekopníčku pre prácu na polostrove vymenovaná Hélène Mapuová. „Na polostrove bol veľký záujem a zakrátko som viedla veľa biblických štúdií,“ hovorí Hélène. Vo Vairau onedlho vznikol malý zbor, boli tam však potrební starší. Časom bol schopný poskytnúť pomoc Colson Deane, ktorý v tom čase býval 35 kilometrov odtiaľ v Papare. „Museli sme byť dobre organizovaní, aby som mohol slúžiť vo Vairau,“ rozpráva brat Deane. „Pracoval som v meste Faaa, vzdialenom 70 kilometrov od Vairaa na druhej strane ostrova. Po práci som sa musel ponáhľať domov, naložiť svoju rodinu a pokračovať do Vairaa. Neskôr sme sa kvôli môjmu zamestnaniu museli presťahovať do Faaa. Budeme ešte schopní pomáhať vairaoskému zboru? Naozaj sme chceli pomáhať tamojším bratom, a tak sme sa rozhodli pokračovať. Večer po zhromaždení sme zriedkakedy boli doma pred polnocou, lebo sme museli podniknúť niekoľko ciest, aby sme poodvážali domov tých, ktorí nemali auto. Robili sme to päť rokov. Teraz je veľkou radosťou vidieť v tejto časti ostrova štyri zbory a my na tie dni radi spomíname.“
Tahiti sa stáva odbočkou
Do roku 1974 počet zvestovateľov Kráľovstva na Tahiti vzrástol na 199. Nasledujúci rok, keď N. H. Knorr a F. W. Franz, vtedajší prezident a viceprezident spoločnosti Watch Tower, navštívili Francúzsku Polynéziu, videli, že by bolo praktickejšie, keby kazateľské dielo vo Francúzskej Polynézii nebolo riadené z Fidži vzdialeného vyše 3500 kilometrov, ale z Tahiti. A tak 1. apríla 1975 začala pôsobiť tahitská odbočka a za jej dozorcu bol vymenovaný krajský dozorca Alain Jamet.
Pred niekoľkými rokmi brat Jamet rozprával o úžasných požehnaniach od Jehovu. „Od roku 1975 sa vynakladalo veľké úsilie priniesť dobré posolstvo na všetky ostrovy a súostrovia v našom obvode, ktorý sa rozkladá na ploche veľkej ako celá západná Európa. Výsledky boli obšťastňujúce. Do roku 1983 počet zvestovateľov vzrástol na 538. V tom roku bola v meste Paea postavená budova pre kanceláriu odbočky a domov Bétel. Teraz je asi 1900 zvestovateľov rozptýlených v 30 zboroch na ostrovoch Spoločnosti, jeden zbor a jedna izolovaná skupina na ostrovoch Tubuai, jeden zbor a dve izolované skupiny na Markézach a niekoľko izolovaných skupín na Tuamotu a na Gambierových ostrovoch. Stavia sa veľa nových sál Kráľovstva — tri na Markézach a sedem na Tahiti — s cieľom postarať sa o stále rastúci počet nových, ktorí prichádzajú na zhromaždenia. Za posledných 20 rokov Jehova naozaj požehnával naše úsilie obrábať tahitské pole.“
Je tu ešte veľa práce
Vyhliadky na rast vo Francúzskej Polynézii sú vynikajúce. Dňa 23. marca 1997 sa s Jehovovými svedkami v celej Francúzskej Polynézii zhromaždilo asi 5376 ľudí na Slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista. Aby boli uspokojené duchovné potreby týchto záujemcov, naše biblické publikácie sú prístupné v niekoľkých miestnych jazykoch. Okrem tahitčiny bola literatúra pripravená v paumotskom jazyku, ktorým sa hovorí na súostroví Tuamotu a na severných i južných Markézach.
Stály vzrast a vynikajúce skúsenosti pomohli zvestovateľom Kráľovstva na Tahiti plnšie si oceniť lásku a trpezlivosť Jehovu, „ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“ aj na vzdialených ostrovoch Tichomoria. (1. Timotejovi 2:4) Jehovovi svedkovia na Tahiti a na ostatných ostrovoch Francúzskej Polynézie majú úplnú vieru v Jehovov sľub: „Vo mňa budú dúfať ostrovy a budú čakať na moje rameno.“ — Izaiáš 51:5.
[Mapa na strane 26]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Tahitská odbočka sa stará o potreby Francúzskej Polynézie
AUSTRÁLIA
[Obrázok na strane 25]
Zľava doprava: Alain Jamet, Mary-Ann Jametová, Agnès Schencková, Paulette Inaudiová a Jacques Inaudi
[Obrázok na strane 27]
Tahitská kancelária odbočky