Spoznajte Jehovu, osobného Boha
POROVNÁVAJÚC hinduistickú predstavu Boha s predstavou iných náboženských systémov, Dr. Rádhákrišnan z Indie hovorí: „Boh Hebrejov je odlišný. Je osobný a aktívny v dejinách a zaujíma sa o zmeny a náhody tohto vyvíjajúceho sa sveta. Je Bytosťou, ktorá s nami komunikuje.“
Hebrejské meno Boha Biblie je יהוה, čo sa bežne prepisuje ako „Jehova“. Jehova prevyšuje všetkých ostatných bohov. Čo o ňom vieme? Ako zaobchádzal s ľuďmi v biblických časoch?
Jehova a Mojžiš „tvárou v tvár“
Medzi Jehovom a jeho služobníkom Mojžišom existoval dôverný kontakt „tvárou v tvár“, i keď Mojžiš nemohol doslova vidieť Boha. (5. Mojžišova 34:10; 2. Mojžišova 33:20) Keď bol Mojžiš mladý, jeho srdce bolo s Izraelitmi, ktorí boli v tom čase zotročení v Egypte. Mojžiš odmietol žiť ako člen faraónovej domácnosti a „zvolil [si] zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom“. (Hebrejom 11:25) Preto dal Jehova Mojžišovi mnohé zvláštne výsady.
Ako člen faraónovej domácnosti „bol Mojžiš vyučený v celej egyptskej múdrosti“. (Skutky 7:22) Ale aby mohol viesť národ Izraela, potreboval si vypestovať aj pokoru, trpezlivosť a miernosť. Tieto vlastnosti si rozvinul, keď bol 40 rokov pastierom v Madiane. (2. Mojžišova 2:15–22; 4. Mojžišova 12:3) Hoci Jehova zostal neviditeľný, zjavil Mojžišovi seba i svoje predsavzatie a prostredníctvom anjelov mu zveril Desať prikázaní. (2. Mojžišova 3:1–10; 19:3–20:20; Skutky 7:53; Hebrejom 11:27) Biblia nám hovorí, že „Jehova hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako muž hovorieva so svojím blížnym“. (2. Mojžišova 33:11) Áno, Jehova sám povedal: „Hovorím k nemu od úst k ústam.“ Z akého drahocenného, dôverného vzťahu k svojmu neviditeľnému, ale osobnému Bohu sa Mojžiš tešil! — 4. Mojžišova 12:8.
Okrem ranej histórie izraelského národa Mojžiš zaznamenal Zákonník so všetkými jeho dôsledkami. Bola mu zverená i ďalšia neoceniteľná výsada — možnosť napísať knihu Genezis. Poslednou časťou tejto knihy bola história, ktorú presne poznala jeho vlastná rodina, a preto bolo pomerne ľahké zaznamenať ju. Odkiaľ však Mojžiš získal podrobnosti o najranejších dejinách človeka? Je možné, že Mojžiš vlastnil staroveké písomné dokumenty, ktoré uchovali jeho predkovia a ktoré sa dali použiť ako východiskový materiál. Na druhej strane, podrobnosti mohol získať ústnym podaním alebo priamo božským zjavením od Jehovu. Vážení muži všetkých dôb oddávna uznávali, že Mojžiš sa v tomto ohľade tešil z osobného vzťahu s Bohom.
Jehova — Eliášov osobný Boh
Aj prorok Eliáš poznal Jehovu ako osobného Boha. Eliáš bol horlivý pre čisté uctievanie a slúžil Jehovovi napriek tomu, že sa stal terčom veľkej nenávisti a odporu zo strany ctiteľov Baala, hlavného boha kanaanskeho panteónu. — 1. Kráľov 18:17–40.
Izraelský kráľ Achab a jeho manželka Jezábel sa usilovali Eliáša zabiť. Eliáš zo strachu o svoj život utiekol do Bér-šeby, západne od Mŕtveho mora. Tam sa zatúlal do pustatiny a modlil sa o to, aby zomrel. (1. Kráľov 19:1–4) Opustil Jehova Eliáša? Vari sa už o svojho verného služobníka nezaujímal? Eliáš si to možno myslel, ale ako sa len mýlil! Neskôr k nemu Jehova ticho prehovoril a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Po dramatickom prejave nadľudskej moci „bol tu hlas preňho a povedal mu [znova]: ‚Čo tu robíš, Eliáš?‘“ Jehova prejavil o Eliáša takýto osobný záujem, aby svojho dôveryhodného služobníka povzbudil. Boh mal preňho ďalšiu prácu a Eliáš na toto povolanie dychtivo zareagoval! Pridelené úlohy verne splnil a posvätil meno Jehovu, svojho osobného Boha. — 1. Kráľov 19:9–18.
Keď Jehova zavrhol národ Izraela, už k svojim služobníkom na zemi osobne nehovoril. To neznamenalo, že jeho osobný záujem o nich poklesol. Prostredníctvom svojho svätého ducha ich stále usmerňoval a posilňoval v službe. Vezmime si napríklad apoštola Pavla, ktorý bol predtým známy ako Saul.
Pavlovo vedenie svätým duchom
Saul pochádzal z Tarzu, významného mesta v Cilícii. Jeho rodičia boli Hebreji, ale on bol od narodenia rímskym občanom. Bol však vychovávaný podľa prísnych zásad farizejov. Neskôr mal v Jeruzaleme možnosť byť vychovávaný ‚pri nohách Gamaliela‘, čo bol popredný učiteľ Zákona. — Skutky 22:3, 26–28.
Saulova nesprávne zameraná horlivosť pre židovskú tradíciu bola dôvodom toho, že sa zapojil do násilného ťaženia proti nasledovníkom Ježiša Krista. Schvaľoval dokonca zavraždenie Štefana, prvého kresťanského mučeníka. (Skutky 7:58–60; 8:1, 3) Neskôr priznal, že i keď bol predtým rúhačom a prenasledovateľom a nehanebníkom, „bolo [mu] preukázané milosrdenstvo, lebo... bol v nevedomosti a konal... z nedostatku viery“. — 1. Timotejovi 1:13.
Saul bol motivovaný úprimnou túžbou slúžiť Bohu. Po jeho obrátení na ceste do Damašku ho Jehova použil úžasným spôsobom. Vzkriesený Kristus usmernil raného kresťanského učeníka Ananiáša, aby Saulovi pomohol. Potom Pavla (rímske meno, pod ktorým sa stal Saul známym ako kresťan) viedol Jehovov svätý duch, aby vykonal dlhoročnú a plodnú službu vo všetkých častiach Európy a Malej Ázie. — Skutky 13:2–5; 16:9, 10.
Dá sa rovnaké vedenie svätým duchom rozpoznať i dnes? Áno, dá.
Ateizmus nie je prekážkou Jehovovho osobného záujmu
Joseph F. Rutherford bol druhým prezidentom spoločnosti Watch Tower. Bol pokrstený v roku 1906 ako Bádateľ Biblie — pod týmto označením boli vtedy známi Jehovovi svedkovia — v nasledujúcom roku bol vymenovaný za právneho zástupcu Spoločnosti a v januári 1917 sa stal jej prezidentom. A predsa bol tento mladý právnik jeden čas ateistom. Ako sa stal takým zanieteným kresťanským služobníkom Jehovu?
V júli 1913 Rutherford slúžil ako predsedajúci zjazdu Medzinárodného združenia Bádateľov Biblie, ktorý sa konal v Springfielde (Massachusetts, USA). Reportér miestnych novín The Homestead urobil s Rutherfordom interview a rozhovor bol vytlačený aj v spomienkovej správe z tohto zjazdu.
Rutherford sa vyjadril, že v čase, keď mal v pláne oženiť sa, stotožňoval sa s náboženskými názormi baptistickej denominácie, no jeho nastávajúca manželka mala presbyteriánske názory. Keď mu jeho pastor povedal, že „ona pôjde do pekelného ohňa, pretože nebola pokrstená ponorením, a že on pôjde rovno do neba, pretože bol takto pokrstený, jeho logicky uvažujúca myseľ sa tomu vzoprela a stal sa ateistom“.
Kým si Rutherford opäť vybudoval vieru v osobného Boha, vyžiadalo si to niekoľko rokov starostlivého skúmania. Ako povedal, vychádzal z predpokladu, že „to, čo nemôže uspokojiť myseľ, nemá právo uspokojovať srdce“. Kresťania „si musia byť istí, že Písma, v ktoré veria, sú pravdivé“, vysvetlil Rutherford a dodal: „Musia poznať základ, na ktorom stoja.“ — Pozri 2. Timotejovi 3:16, 17.
Áno, i dnes je možné, aby ateista či agnostik preskúmal Písma, aby si vybudoval vieru a aby si vypestoval silný osobný vzťah k Jehovovi Bohu. Po dôkladnom štúdiu Biblie pomocou publikácie spoločnosti Watch Tower Poznanie, ktoré vedie k večnému životu sa jeden mladý muž priznal: „Na začiatku tohto štúdia som neveril v Boha, ale teraz zisťujem, že poznanie Biblie mení celé moje myslenie. Začínam spoznávať Jehovu a dôverovať mu.“
„Blázon“ a Boh
„Nijakého pisateľa SZ [Hebrejských Písiem] nikdy ani nenapadlo dokazovať existenciu Boha či argumentovať v jej prospech,“ uvádza Dr. James Hastings v diele A Dictionary of the Bible. „Popierať existenciu Boha či používať argumenty na jej dokazovanie vo všeobecnosti nie je v súlade s duchom starovekého sveta. Viera bolo niečo prirodzené ľudskej mysli a spoločné všetkým ľuďom.“ To, samozrejme, neznamená, že všetci ľudia v tom čase boli bohabojní. To určite nie. Žalmy 14:1 a 53:1 sa zmieňujú o ‚nerozumnom‘ alebo, ako uvádza Roháčkov preklad, o ‚bláznovi‘, ktorý si povedal v srdci: „Niet Jehovu.“
Akým typom človeka je tento blázon, muž, ktorý popiera existenciu Boha? Nie je to intelektuálny nevzdelanec. Hebrejské slovo naval poukazuje skôr na mravný nedostatok. Profesor S. R. Driver vo svojom komentári v diele The Parallel Psalter uvádza, že týmto nedostatkom nie je „chabosť rozumu, ale mravná a náboženská necitlivosť, neprekonateľný nedostatok citu čiže vnímavosti“.
Žalmista pokračuje opisom mravného úpadku, ktorý je výsledkom takého postoja: „Konali skazonosne, konali odporne vo svojom počínaní. Niet nikoho, kto by konal dobro.“ (Žalm 14:1) Dr. Hastings to zhŕňa slovami: „Na základe tejto neprítomnosti Boha vo svete a beztrestnosti sa ľudia stávajú skazenými a konajú odporné skutky.“ Otvorene prijímajú bezbožné zásady a ignorujú osobného Boha, ktorému sa nechcú zodpovedať. Ale takéto zmýšľanie je dnes rovnako pochabé a nerozumné, ako bolo pred vyše 3000 rokmi, keď žalmista písal svoje slová.
Výstrahy od nášho osobného Boha
Vráťme sa teraz k otázkam, ktoré sme nadhodili v úvodnom článku. Prečo toľko ľudí nedokáže zosúladiť predstavu osobného Boha s utrpením, ktoré je v dnešnom svete také bežné?
Biblia obsahuje písomnú informáciu od ľudí, ktorí „hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom“. (2. Petra 1:21) Iba Biblia nám zjavuje osobného Boha, Jehovu. Zároveň nás upozorňuje na zlú bytosť, ľuďom neviditeľnú, ktorá má moc usmerňovať a ovládať ľudské myslenie — na Satana Diabla. Je logické, že keď neveríme v osobného Boha, ťažko môžeme veriť, že existuje aj osoba Diabla čiže Satana.
Apoštol Ján pod inšpiráciou napísal: „Ten... ktorý sa nazýva Diabol a Satan... zvádza celú obývanú zem.“ (Zjavenie 12:9) Neskôr Ján napísal: „Vieme, že pochádzame z Boha, ale celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) V týchto výrokoch sa zračia Ježišove slová, ktoré zaznamenal sám Ján vo svojom evanjeliu: „Prichádza vládca sveta. A nemá nado mnou moc.“ — Ján 14:30.
Aké vzdialené je toto biblické učenie tomu, čomu dnes veria ľudia! „Hovoriť o Diablovi je dnes zjavne nemoderné. Naša skeptická a vedecká éra poslala Satana do dôchodku,“ píše sa v novinách Catholic Herald. Avšak Ježiš dôrazne povedal mužom, ktorí voči nemu prechovávali vražedné úmysly: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca.“ — Ján 8:44.
Biblické vysvetlenie o Satanovej moci dáva zmysel. Objasňuje, prečo je svet aj napriek tomu, že väčšina ľudí túži žiť v pokoji a v súlade, postihnutý nenávisťou, vojnami a nezmyselným násilím, k akému došlo napríklad v Dunblane (spomenutom na 3. a 4. strane). Navyše Satan nie je jediným nepriateľom, s ktorým musíme zápasiť. Biblia ďalej vystríha aj pred démonmi — zlými duchovnými tvormi, ktorí už dávno spojili svoje sily so Satanom, aby zvádzali a zneužívali ľudstvo. (Júda 6) Ježiš Kristus mnoho ráz čelil moci týchto duchov a dokázal ich premôcť. — Matúš 12:22–24; Lukáš 9:37–43.
Pravý Boh, Jehova, si predsavzal, že očistí túto zem od skazenosti a napokon odstráni pôsobenie Satana i jeho démonov. Na základe nášho poznania Jehovu môžeme mať pevnú vieru a dôveru v jeho sľuby. Jehova hovorí: „Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh a ani po mne nebol žiadny. Ja — ja som Jehova a okrem mňa niet záchrancu.“ Jehova je naozaj osobným Bohom pre všetkých, ktorí ho poznajú, uctievajú ho a slúžia mu. Uňho, a iba uňho samého, môžeme hľadať záchranu. — Izaiáš 43:10, 11.
[Obrázok na strane 7]
Rytina z 18. storočia, ktorá zobrazuje Mojžiša, ako pod inšpiráciou píše 1. Mojžišovu 1:1
[Prameň ilustrácie]
Z The Holy Bible od J. Basketta, Oxford
[Obrázok na strane 8]
Ježiš Kristus mnoho ráz premohol démonov