Dávaj pozor, aby si nepripisoval zlé pohnútky

JEDEN popredný televízny evanjelista verejne ostro odsúdil iného kazateľa za to, že sa dopustil cudzoložstva. No o rok bol tento evanjelista, ktorý obviňoval druhého, pristihnutý s prostitútkou.

V inom prípade jedna vedúca svetová mocnosť poslala vyslancov, aby priviedla bojujúce strany k mierovým rokovaniam. Medzitým ten istý národ tajne posielal obchodníkov so zbraňami k iným národom, aby im predali zbrane v hodnote miliárd dolárov.

Keďže do očí bijúce pokrytectvo sa stalo takým bežným, možno sa čudovať, že dôveru do značnej miery vytláča skepticizmus? U mnohých sa spochybňovanie pohnútok druhých stalo niečím úplne prirodzeným.

Ako kresťania musíme dbať na to, aby sme nedovolili, aby takýto postoj ovplyvnil náš vzťah k verným spoluveriacim. Hoci nás Ježiš Kristus nabádal, aby sme boli „obozretní ako hady“, keď sme medzi nepriateľmi, nepovedal, že máme byť podozrievaví voči jeho pravým nasledovníkom. (Matúš 10:16) Teda aké sú nebezpečenstvá pripisovania zlých pohnútok? V ktorých oblastiach musíme byť zvlášť opatrní, aby sme sa vyhli takémuto sklonu? A ako si môžeme chrániť náš cenný vzťah so spolukresťanmi?

Poučenie z minulosti

Pripisovať druhým zlé pohnútky bez oprávneného dôvodu je to isté ako súdiť ich. Je to, ako keby sme robili unáhlené závery, že ich slová alebo skutky sú len úskokom, za ktorým sa skrýva niečo nečestné a zlomyseľné. Skutočný problém často spočíva v chybnom pohľade na vec, ako to možno vidieť z biblickej správy, ktorá sa nachádza v knihe Jozua v 22. kapitole.

Izraeliti zavŕšili dobývanie Zasľúbenej krajiny a práve dostali územia pre svoje kmene. Kmene Rúben, Gád a polovica kmeňa Manaše postavili pri rieke Jordán „veľmi nápadný“ oltár. Ostatné kmene sa mylne domnievali, že je to skutok odpadlíctva. Predpokladali, že tie tri kmene chcú použiť túto veľkú stavbu na obetovanie namiesto toho, aby chodili k stanu stretnutia v Šíle, na určené miesto uctievania. Obviňujúce kmene urobili ihneď prípravy na vojenský zásah. — Jozua 22:10–12.

Bolo chvályhodné, že vyslali oficiálnu delegáciu na čele s Pinchasom, aby sa so svojimi izraelskými bratmi porozprávali. Keď kmene, ktoré sa údajne dopustili priestupku, počuli obvinenia z nevery, vzbury a odpadnutia od Jehovu, vysvetlili svoj dôvod na stavbu tohto obrovského oltára. Nebol to oltár na obetovanie, ale na to, „aby bol svedkom“ jednoty kmeňov Izraela v uctievaní Jehovu. (Jozua 22:26, 27) Delegácia sa vrátila domov spokojná, že s ich bratmi je všetko v poriadku. Tak boli občianska vojna a hrozné krviprelievanie odvrátené.

Akým poučením je to pre nás, aby sme nikdy prenáhlene nepripisovali druhým zlé pohnútky! Aj keď sa nám niečo pri zbežnom pozorovaní javí ako pravdivé, pri starostlivejšom preskúmaní často zistíme, že je to úplne inak. To platí v mnohých oblastiach života kresťana.

Náš pohľad na starších

Starší pri plnení svojej zodpovednosti ‚pásť Boží zbor‘ niekedy zistia, že rôznym jednotlivcom v zbore je potrebné dať radu. (Skutky 20:28) Napríklad ako reagujeme, ak nám starší hovorí v súvislosti s našimi deťmi o takých záležitostiach, ako je zlá spoločnosť alebo nevhodné správanie k niekomu opačného pohlavia? Usúdime, že má skrytý úmysel, a hovoríme si, že ‚našu rodinu nikdy nemal naozaj rád‘? Ak dovolíme, aby nás takéto pocity ovplyvnili, môžeme to neskôr ľutovať. Duchovné blaho našich detí môže byť v nebezpečenstve a my by sme si mali oceniť užitočnú biblickú radu. — Príslovia 12:15.

Keď nám zborový starší radí, nehľadajme v jeho rade nejaký zastieraný úmysel. Radšej sa pýtajme sami seba, či môžeme mať v nejakom ohľade úžitok z jeho rady založenej na Biblii. Apoštol Pavol napísal: „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce; a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ (Hebrejom 12:11) Preto buďme vďační a uvažujme o veciach objektívne. Pamätajme, že pre starších je často rovnako ťažké dať radu, ako je pre nás ťažké prijať ju.

Názor na rodičov

Keď mladí ľudia dostanú určité rodičovské obmedzenia, niektorí pochybujú o pohnútkach svojich rodičov. Niektorí mladí možno hovoria: ‚Prečo moji rodičia stanovujú tak veľa pravidiel? Určite nechcú, aby som sa tešil zo života.‘ Namiesto takéhoto záveru si mladí potrebujú rozobrať situáciu objektívne.

Rodičia strávili roky starostlivosťou o svoje deti. Pri tom po materiálnej i po inej stránke museli veľa obetovať. Je teda nejaký dôvod prísť k záveru, že teraz sú rozhodnutí konať tak, aby boli ich dospievajúce deti v živote nešťastné? Nie je rozumnejšie myslieť si, že láska podnecuje rodičov, aby ochraňovali svoje deti a starali sa o ne? Nebude ich tá istá láska poháňať, aby svojim deťom, ktoré sa teraz stretávajú s novými problémami v živote, uložili určité obmedzenia? Aké by bolo neláskavé a nevďačné pripisovať milujúcim rodičom zlé pohnútky! — Efezanom 6:1–3.

Náš postoj k spolukresťanom

Mnohí majú sklon vopred posudzovať iných a vytvárať si o nich určitú šablónovitú predstavu. Čo ak my sami mávame takýto postoj a bývame k určitým ľuďom trochu podozrievaví? Mohli by sme byť v tomto ohľade ovplyvnení svetom?

Predstavme si napríklad, že jeden z našich duchovných bratov má pekný dom a drahé auto. Mali by sme automaticky dôjsť k záveru, že je to hmotár, ktorý nekladie záujmy Kráľovstva na prvé miesto v živote? Niektorí kresťania si môžu dovoliť dobré veci, ale to neznamená, že majú zlé pohnútky alebo že nehľadajú najprv Kráľovstvo. Môžu byť plne zamestnaní duchovnými činnosťami a štedro používať svoje materiálne prostriedky na podporu záujmov Kráľovstva, možno nejakým nenápadným spôsobom. — Matúš 6:1–4, 33.

Zbor kresťanov v prvom storočí tvorili ľudia všetkých vrstiev — bohatí i chudobní. (Skutky 17:34; 1. Timotejovi 2:3, 4; 6:17; Jakub 2:5) Boh nehodnotí ľudí na základe ich finančnej situácie a ani my by sme to nemali robiť. Mali by sme milovať našich dokázaných a verných spoluveriacich a ‚nerobiť nič zaujato‘. — 1. Timotejovi 5:21.

Vytváranie si šablónovitej predstavy a podozrievanie má v tomto svete, ktorý leží v Satanovej moci, rôzne podoby. Napríklad niekto môže byť považovaný za násilníka alebo za hmotára jednoducho na základe prostredia, z ktorého pochádza. No ako kresťania nesmieme podľahnúť takémuto postoju. Jehovova organizácia nie je miestom pre úzkoprsosť a podozrievanie. Všetci praví kresťania musia napodobňovať Jehovu Boha, u ktorého „niet žiadnej nespravodlivosti ani predpojatosti“. — 2. Paralipomenon 19:7; Skutky 10:34, 35.

Nech nás podnecuje láska

Písma jasne hovoria, že „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23) Preto sa musíme pozerať na svojich spoluctiteľov ako na takých, ktorí sú s nami zjednotení v úsilí preukazovať Jehovovi prijateľnú službu. Ak sme dovolili, aby náš vzťah k duchovným bratom a sestrám ovplyvnila podozrievavosť alebo iné negatívne pocity, modlime sa o Božiu pomoc v boji proti takémuto postoju, aby sme sa nestali Satanovou korisťou. (Matúš 6:13) Satan presvedčil Evu, že Jehova má zlé pohnútky, že ho nezaujíma jej blaho a že jej odopiera slobodu, ktorá by ju urobila naozaj šťastnou. (1. Mojžišova 3:1–5) Keď našim bratom pripisujeme zlé pohnútky, slúži to jeho cieľom. — 2. Korinťanom 2:11; 1. Petra 5:8.

Ak zisťujeme, že máme sklon pripisovať druhým zlé pohnútky, uvažujme o príklade Ježiša Krista. Hoci bol dokonalým Božím Synom, nehľadal u svojich učeníkov zlé pohnútky. Namiesto toho hľadal v nich to dobré. Keď jeho učeníci súperili o výsadné postavenie, neusúdil, že ich pohnútky sú skazené, a nenahradil ich 12 novými apoštolmi. (Marek 9:34, 35) Keďže boli nedokonalí, mohli byť určitým spôsobom ovplyvnení kultúrou odpadlíckeho judaizmu s jeho zdôrazňovaním hrdosti a triednych rozdielov. Ježiš vedel, že základnou pohnútkou jeho nasledovníkov je láska k Jehovovi. Za to, že prejavovali takúto lásku a pridŕžali sa Ježiša, boli bohato odmenení. — Lukáš 22:28–30.

Ak by sme sa pozerali na našich verných spoluveriacich podozrievavo, bolo by to, ako keby sme sa pozerali na veci cez skresľujúce okuliare. Nič by sa nám nezdalo také, aké to je v skutočnosti. Pozerajme sa preto cez okuliare lásky. Je mnoho dôkazov, že lojálni spolukresťania nás milujú a zaslúžia si našu láskavú pozornosť. (1. Korinťanom 13:4–8) Prejavujme im preto lásku a dávajme pozor, aby sme im nepripisovali zlé pohnútky.

[Obrázok na strane 26]

Ako sa pozeráš na tých, ktorí verne uctievajú Boha?

[Obrázok na strane 27]

Dôvera a úcta robí z Jehovových svedkov jednu šťastnú rodinu