Čo sa stalo s rýdzosťou?

PRED niečo vyše sto rokmi sa Barney Barnato, špekulant s diamantmi, vrátil z Južnej Afriky do Anglicka. Po príchode mal námietky voči článku, ktorý o ňom napísali v novinách. Preto dal vydavateľovi niekoľko poznámok napísaných rukou pre druhý článok, „len aby veci uviedol na správnu mieru“, spolu so šekom na veľkú sumu peňazí.

Vydavateľ J. K. Jerome hodil poznámky do koša na papierový odpad a šek vrátil. Prekvapený Barnato ihneď svoju ponuku zdvojnásobil. Bola však takisto odmietnutá. „Koľko chcete?“ spýtal sa. Jerome, spomínajúc na túto príhodu, hovorí: „Vysvetlil som mu, že také veci sa nerobia — aspoň nie v Londýne.“ Jeho vydavateľská rýdzosť rozhodne nebola na predaj.

„Rýdzosť“ je definovaná ako „mravná priamosť; čestnosť“. Rýdzi človek je hoden dôvery. V súčasnosti však nepoctivosť — nedostatok rýdzosti — nepriaznivo ovplyvňuje ľudí všetkých vrstiev.

V Británii sa vďaka masmédiám stalo populárnym slovo „nekalosť“ na označenie straty mravnej rýdzosti. Noviny The Independent uviedli, že nekalosť sa týka „všetkého, od ľúbostných afér a machinácií na úrovni miestnej vlády až po úplatky pri veľkých zákazkách určených na export“. Žiadna oblasť života z toho nie je vyňatá.

Kolísavé normy rýdzosti

Rýdzosť, samozrejme, neznamená dokonalosť, ale odzrkadľuje jednu zo základných vlastností človeka. V našom svete zameranom na rýchle zbohatnutie môže byť rýdzosť považovaná za prekážku, a nie za cnosť. Napríklad stále viac študentov používa dômyselné zariadenia, ktoré im na skúškach umožňujú podvádzať, a tieto nové zariadenia takmer nie je možné odhaliť. Jeden britský univerzitný profesor tvrdí, že viac než polovica britských študentov podvádza, a iste sa to netýka iba Británie.

Nemalo by sa prehliadať, akú cenu platia nevinní ľudia, keď nedôveryhodní jednotlivci klamú a podvádzajú. Všimnime si prípad indického mesta Bhópál, kde v roku 1984 toxický plyn usmrtil viac než 2500 mužov, žien a detí a spôsobil ujmu na zdraví státisícom ďalších. Noviny The Sunday Times uviedli: „Programy na pomoc obetiam sa topia v korupcii... Úlohu vytriedenia prípadov oprávnených nárokov komplikujú tisíce falošných tvrdení, sfalšovaných dokumentov a falošných dôkazov.“ V dôsledku toho je po desiatich rokoch zo 470 000 000 dolárov určených na kompenzáciu škôd sotva 3 500 000 dolárov rozdelených tým, ktorí sú v núdzi.

A čo náboženstvo? Ako je na tom vo veci rýdzosti? Je smutné, že jeho normy často nie sú vyššie než normy vo svetskej sfére. Ako príklad uvedieme rímskokatolíckeho biskupa Eamona Caseyho, ktorý sa priznal, že je otcom nemanželského syna, ktorý je už vo veku dospievania. Britské noviny Guardian poukázali na to, že prípad Caseyho nie je „vôbec ojedinelý“. Noviny The Times v podobnom duchu napísali: „V nedôstojnom prípade biskupa Caseyho nie je pravdou to, že by jeho prečin bol výnimočný, ale že podvádzanie v otázke celibátu nie je ničím novým ani zriedkavým.“ Toto tvrdenie podporili škótske noviny The Glasgow Herald, keď uviedli, že iba 2 percentá rímskokatolíckych duchovných v Spojených štátoch sa vyhli heterosexuálnym i homosexuálnym stykom. Bez ohľadu na to, či je toto číslo presné alebo nie, poukazuje na povesť katolíckych kňazov vo veci morálky.

Je vôbec možné, aby si človek zachoval mravnú rýdzosť, keď vidíme takéto príklady? Oplatí sa to? Čo si to vyžaduje a akú odmenu to prináša?